Pražské dohody
Pražské dohody predstavujú tri zmluvy z rokov 1945 – 1946, uzavreté medzi československou vládou a Slovenskou národnou radou (ďalej SNR). Definovali vzťah a distribúciu právomocí medzi centrálnymi – československými a periférnymi – slovenskými štátnymi orgánmi. Na ich základe sa postupne prikročilo k znovuvybudovaniu centralistického modelu československého štátu, ktorý porušoval princíp Košického vládneho programu.
Okolnosti vzniku[upraviť | upraviť zdroj]
Od vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo permanentným správnym problémom postavenie Slovenska. Čiastočne bolo riešené v roku 1938 Ústavným zákonom o autonómii Slovenskej krajiny. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa slovenská otázka vynorila opäť v čase príprav Slovenského národného povstania, kedy sa SNR už vo Vianočnej dohode z roku 1943 vyslovila za obnovu spoločného štátu s Čechmi: „Želáme si, aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utvárali ďalšie svoje osudy v novej Č-SR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným“.[1]:125 Košický vládny program deklaroval rovnoprávne postavenie Slovákov.[2]:22 V slovenskej časti štátu došlo počas Slovenského národného povstania k vzniku národných orgánov, ktorých postavenie, právomoci a vzťah k centru bolo nutné definovať. S týmto cieľom boli uzavreté tzv. Pražské dohody.
Prvá pražská dohoda[upraviť | upraviť zdroj]
Dohoda mezi vládou československé republiky a předsednictvem Slovenské národní rady ze dne 2. června 1945, „Prvá pražská dohoda“[2]:49 bola podpísaná už 2. júna 1945. Jej obsahom bolo určenie postavenia Slovenskej národnej rady a Zboru povereníkov. SNR je podľa zmluvy nositeľkou štátnej moci na Slovensku, ktorá nie je výslovne daná ústredným orgánom. Ďalej SNR disponuje všetkou mocou vládnou, výkonnou a zákonodarnou. Výkonný orgán SNR sa nazýva Zbor povereníkov a je zodpovedný vláde i SNR. Už prvá pražská dohoda neriešila federatívne usporiadanie. České národné orgány nevznikli, partnerom SNR sa stala československá vláda.
Druhá pražská dohoda[upraviť | upraviť zdroj]
Protokol o jednání vlády Československé republiky a Slovenské národní rady ze dne 11. dubna 1946, „Druhá pražská dohoda“[2]:197 bola podpísaná 11. apríla 1946. Posilňovala právomoci prezidenta republiky a centrálnej vlády, predovšetkým v personálnom obsadení, voči slovenským orgánom.
Tretia pražská dohoda[upraviť | upraviť zdroj]
Dohoda stran sdružených v Národní frontě ze dne 27. června 1946, „Tretia pražská dohoda“[2]:211 z 27. júna 1946 bola najvýznamnejším zásahom do právomocí slovenských orgánov. O jej podpis sa popri českej politickej scéne želajúcej si návrat k centralistickému usporiadaniu pričinili komunisti pod dojmom svojho neúspechu (Komunistickej strany Slovenska) vo voľbách roku 1946. Táto zmluva mala za cieľ zmierniť prostredníctvom oklieštenia právomoci slovenských orgánov výsledky víťazstva Demokratickej strany na Slovensku. Prostredníctvom dohody bola obmedzená rozhodovacia právomoc slovenských orgánov, určená predbežná kontrola všetkých rozhodnutí SNR centrálnou vládou, ďalej bola centrálna vláda oprávnená k priamemu výkonu moci na Slovensku, predovšetkým skrze podriadenie povereníkov ministrom. O degradácii postavenia SNR svedčí aj fakt, že v tretej pražskej dohode nebola ani len zmluvnou stranou.
Zdroj napätia[upraviť | upraviť zdroj]
Toto asymetrické usporiadanie štátnej správy, ktoré bolo následne kodifikované Ústavou 9. mája v roku 1948, sa stalo jedným zo stálych zdrojov napätia medzi Čechmi a Slovákmi v spoločnom štáte.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 1220 s.
- ↑ a b c d GRONSKÝ, Ján. Komentované dokumenty k ústavním dejinám Československa. Zväzok II 1945 – 1960. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1210-0.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pražské dohody na českej Wikipédii.