Redaktor:Pavouk/pieskovisko
Folklór[upraviť | upraviť zdroj]
Relatívna odľahlosť regiónu umožnila vytvoriť niektoré špecifické druhy obliekania, tanca a hudby. Zachovalé sú aj prvky ľudovej architektúry, napríklad pastierske obydlia.
V oblasti Malej Fatry je viacero rázovitých obcí, ktoré sú známe svojim jedinečným folklórom. Najznámejšou dedinou v tomto smere je Terchová, v ktorej sa každoročne koná veľký medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni. Festival sa uskutočňuje aj priamo vo Vrátnej doline, napr. Konský vozový sprievod z Terchovej do Vrátnej. V obci Terchová sa nachádza aj expozícia Považského múzea – Jánošík a Terchová. Obec Zázrivá je známa výrobou syrových korbáčikov a ľudovými tradíciami. Osobitnú zmienku si zaslúžia veľké drevené vyrezávané pohyblivé betlehemy – Slovenský betlehem v obci Rajecká Lesná a betlehem v kostole sv. Cyrila a Metoda[1] v Terchovej. Neďaleko Martina sa nachádza Múzeum slovenskej dediny. V obci Trnové pri Žiline sa nachádza najzápadnejší drevený kostolík na Slovensku Kostol svätého Juraja.[2]
Chránené územia v Malej Fatre[upraviť | upraviť zdroj]
Krivánska Malá Fatra má zákonnú ochranu od roku 1967 ako Chránená krajinná oblasť Malá Fatra a v roku 1988 bol na tomto území vyhlásený Národný park Malá Fatra. Hranice Národného parku sú takmer totožné s územím európskeho významu Natura 2000. Najcennejšie plochy územia sú chránené ako národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany. Pre ochranu vtáctva sa na území Malej Fatry vytvorilo Chránené vtáčie územie Malá Fatra, ktoré je štvrté najväčšie CHVÚ (71 481 ha) na Slovensku.[3] Celkovo sa v Malej Fatre nachádza 16 národných prírodných rezervácií, 9 prírodných rezervácií, 5 prírodných pamiatok a 2 chránené areály.
Negatívne vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]
Malá Fatra patrí medzi často navštevované turistické lokality. S tým súvisia aj negatívne vplyvy na prostredie. Práve rekreačné aktivity a výstavba s nimi súvisiacich stavieb najviac zaťažujú životné prostredie v okolí. Záťažou je aj nelegálny zber a to najmä čučoriedok a húb. V Lúčanskej Fatre sa v častiach vrchov Polom a Dubníky nachádzajú veľké povrchové lomy, kde prebieha ťažba vápenca. V pohorí sa nachádzajú aj ďalšie menšie povrchové lomy alebo riečne ložiská štrku. Na územie pôsobí aj výstavba diaľnice D1 v úseku Dubná Skala – Turany, ktorá cez pohorie prechádza tunelom Višňové. Ľudským zásahom bolo ohrozené aj Šujské rašelinisko[4].
Meraním povrchových vôd bol zistený obsah síranov (od 13,9 mg l(-1) Biela do 43,6 mg l(-1) Istebnianka). Výsledky naznačujú vplyv diaľkového prenosu znečistenia z Poľska a Česka a z lokálneho priemyslu (Kovohuty Istebné)[5].
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Strečniansky priesmyk je frekventovaná dopravná tepna, ktorá spája dve najväčšie mestá v okolí Žilinu a Martin. Prechádza ním cesta I. triedy číslo 18 a Železničná trať Žilina – Košice, ktorá je v tomto úseku vedená čiastočne tunelmi. V tomto úseku sa zároveň buduje najdlhší tunel na Slovensku tunel Višňové ako súčasť diaľnice D1.
Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ sk/ Terchovský betlehem získané 23.11.2008
- ↑ zilina-gallery.sk Kostol sv. Juraja v Trnovom získané 23.11.2008
- ↑ Lokality Natura 2000 [online]. sopsr, [cit. 2009-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Zásahy pri rašelinisku musia odstrániť [online]. SME, 17.6.2010, [cit. 2010-08-26]. Dostupné online.
- ↑ DUBOVA, M. : Sulphate loads of stream water in the Mala Fatra National Park and its protective zone. EKOLOGIA-BRATISLAVA. 2001-01-01, 20, 3, s. 350-360. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 1335342X.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- J. Gargulák, V. Križo: Malá Fatra: turistický sprievodca ČSSR, Bratislava : Šport, 1980, 263 s.
- Malá Fatra - Natura 2000, Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica 2005
- Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec 2000
- Malá Fatra - Vrátna dolina, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec 2000
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavouk/pieskovisko
Súradnice: 49°07′33″S 18°51′33″V / 49,125747°S 18,859036°V