Krivánska Fatra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Krivánska Malá Fatra)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°11′S 19°2′V / 49.183°S 19.033°V / 49.183; 19.033
Krivánska Fatra
pohorie
Velky Rozsutec.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Dolný Kubín, Martin, Žilina
Časť Malej Fatry
Súradnice 49°11′S 19°2′V / 49.183°S 19.033°V / 49.183; 19.033
Najvyšší bod Veľký Kriváň
 - výška 1 708,7 m n. m.
Geologické zloženie žula, vápenec, dolomit, kremenec
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha pohoria v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Krivánska Fatra
Freemap.sk: mapa

Krivánska Fatra alebo Krivánska Malá Fatra je geomorfologický podcelok Malej Fatry, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh. Veľká časť Krivánskej Fatry (22 630 ha) je od 1. apríla 1988 národným parkom.

V Krivánskej Fatre sa nachádzajú najvyššie vrcholy Malej Fatry – Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.) a Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.), podľa ktorých táto časť dostala svoje pomenovanie. Najznámejším a snáď najkrajším vrcholom je Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.).

Veľkú časť Krivánskej Fatry tvorí Národný park Malá Fatra (22 630 ha). Má bohatú a zachovalú západokarpatskú prírodu. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňuje existenciu bohatstva flóry a fauny a pestrosť foriem reliéfu. Krivánska Fatra patrí medzi najvýznamnejšie slovenské turistické oblasti.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické jadro pohoria tvoria žuly. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série chočského a krížňanského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, bridlice, pieskovce,…).

Vo vápenitých horninách vznikli tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým povrchom ľahšie zvetrávajúcich hornín. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Veľký a Malý Rozsutec,…).

Povrchovú vodu z viacerých potokov, vyvieračiek a prameňov odvádzajú rieky Váh a Orava patriace do úmoria Čierneho mora.

Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry[upraviť | upraviť zdroj]

Turistické značky, sedlo Vráta

Hlavný hrebeň Krivánskej Fatry sa začína v blízkosti obce Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1 468 m n. m.). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1 462 m n. m.) na Stratenec (1 513 m n. m.), potom cez sedlo Priehyb (1 462 m n. m.) na Malý Kriváň (1 670,9 m n. m.), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 510 m n. m.) a vrcholom Pekelníka (1 609 m n. m.) je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1 524 m n. m.) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1 645,6 m n. m.), Hromové (1 636 m n. m.), Steny, Poludňový grúň (1 460 m n. m.) do Stohového sedla (1 230 m n. m.). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 607,4 m n. m.) a cez sedlo Medziholie (1 185 m n. m.) na najkrajší vrchol – Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 225 m n. m.) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1 343,5 m n. m.). Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V Krivánskej Fatre žije viacero endemitických druhov fauny a flóry.

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Krivánska Malá Fatra, Vrátna dolina z vrcholu Kraviarske
Krivánska Malá Fatra, Vrátna dolina z vrcholu Kraviarske

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]