Rusínska národná republika Lemkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rusínska národná republika Lemkov
1918 – 1920
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
Približný rozsah Lemkovskej republiky
Hlavné mesto
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Rakúsko-Uhorsko Rakúsko-Uhorsko
Poľské kráľovstvo (1916–1918) Poľské kráľovstvo (1916–1918)
Západoukrajinská republika Západoukrajinská republika
Ukrajinská národná republika Ukrajinská národná republika
Nástupnícke štáty:
Druhá poľská republika Druhá poľská republika
Prvá česko-slovenská republika Prvá česko-slovenská republika

Rusínska národná republika Lemkov (lem. Ruska Narodna Respublika Lemkiv; iné názvy: Lemko-rusínska republika, Lemkovská republika, Lemkovská rusínska republika[1]) bol malý haličský štát, vytvorený Lemkami dňa 5. decembra 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska, kedy sa 500 delegátov zo 130 lemkovských obcí zišlo vo Florynke a uznieslo na založení výkonnej rady.[2]

O podobnom, ale proukrajinskom, štáte Lemkov pozri Komańczianska republika (november 1918 – 23. január 1919).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cieľom výkonnej rady bolo zjednotiť Rusínov, žijúcich na oboch stranách Karpát do štátu, ktorý by sa mohol pripojiť k demokratickému Rusku, čo sa zakrátko ukázalo ako neuskutočniteľné pre dôsledky októbrovej revolúcie a následné vypuknutie ruskej občianskej vojny.[2]

Vedúcimi postavami lemkovského hnutia sa stali Dr. Jarosław Kaczmarczyk, Dr. Aleksander Cichański a kňaz Mychajło Jurczakewycz. Neboli však určené jednoznačné ciele hnutia - jedni sa chceli pripojiť k Rusku, iní k Ukrajine, iní k Česko-Slovensku (tento variant podporoval najmä Hrihorij Žatkovič, ktorý už predtým pomohol k ČSR pripojiť Podkarpatskú Rus) a takisto sa objavila požiadavka ponechať republiku samostatnú, ale s iným hlavným mestom (napr. Prešov alebo Užhorod). Situácia sa zakrátko skomplikovala po vypuknutí poľsko-ukrajinskej vojny a obsadení Ukrajinskej národnej republiky. Od konca januára 1919 sa v Lemko-Rusínsku konali manifestácie za zjednotenie s Rusínmi v ČSR, Józef Piłsudski sa však nemienil územia Lemkov vzdať a Česko-Slovensko nemalo veľký záujem o ich ovládnutie.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 1919 boli poprední predstavitelia republiky (medzi nimi aj Jurczakiewycz a Kaczmarczyk) uväznení. Súd v Novom Saczi ich síce oslobodil, napriek tomu snaha o udržanie stability republiky skončila neúspechom. Osud republiky bol definitívne spečatený uzavretím saintgermainská zmluva, ktorá pridelila Halič (vrátane Lemko-rusínskej republiky) Poľsku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rusínska obroda na Slovensku 20. storočie
  2. a b Lemko Republic of Florynka/Ruska narodna respublika Lemkiv [online]. World Academy of Rusyn Culture, [cit. 2013-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lemko-rusínská republika na českej Wikipédii.