Salatínka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Salatínka
vrch
Salatínka v strednej časti ako kóta 1322
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Partizánska Ľupča
Časť Salatíny
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 321,5 m n. m.
Súradnice 48°59′05″S 19°23′02″V / 48,9848°S 19,3839°V / 48.9848; 19.3839
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Salatínka (1 321,5 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Partizánskou Ľupčou, približne 11 km juhovýchodne od Ružomberka.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severozápadnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Salatíny.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a na katastrálnom území obce Partizánska Ľupča.[5] Najbližšími sídlami sú južným smerom situované osady Magurka a Železnô, juhozápadne leží Liptovská Lúžna a severne sa nachádza Partizánska Ľupča a Liptovské Sliače. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Salatínka sa nachádza v rázsoche, vybiehajúcej východným smerom z masívu Salatína (1 630 m n. m.). Jedna vetva pokračuje východným smerom na Červený grúň (1 181 m n. m.), druhá smeruje severným smerom na vrch Šlosiar (1 089 m n. m.). Východným smerom leží tiež Ľupčianska Magura (1 315 m n. m.), Holý vrch (1 144 m n. m.), Vysoká (1 318 m n. m.) a Krámec (1 523 m n. m.), južným leží Hlinisko (1 081 m n. m.), Ramžené (1 157 m n. m.) a Tlstá (1 555 m n. m.), západným dominuje Salatín a Malý Salatín (1 444 m n. m.) a severným Príslop (1 104 m n. m.), Šlosiar a Predná Magura (1 171 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádza Ľupčianka a jej prítoky. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný z Ráztockého sedla, Salatína, príp. z Ľupčianskej doliny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 36.
  2. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-08]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-08]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-08]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]