Spismichalova dolina
| Spismichalova dolina | |
| dolina | |
 Sismichalova dolina je na ľavej strane obrázku
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Súradnice | 49°13′03″S 20°07′05″V / 49,2175°S 20,11806°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: ZSpismichalova dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Spismichalova dolina (poľ. Dolina Spismichałowa, nem. Spießmichelgrund, Spischmichels Grund, Michels Grund, Spiessmichelgrund, Spisch-Michels Grund, maď. Spitz Mihály vőlge) je jedno z východných odvetví Bielovodskej doliny vo Vysokých Tatrách, ktoré ústím smeruje k severozápadu a je uzavreté vedľajšími severozápadnými hrebeňmi Horvátovho vrchu a Zámkov resp. úsekom hlavnej osi rázsochy Širokej medzi dvoma vrchmi. Dĺžka doliny je približne 1,5 km.[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1515 – 1525 bol v Novom Targu vojtom a teda aj administrátorom severného úpätia Vysokých Tatier krakovský radný pán Michal Spis. Bol obchodníkom, pôvodom z Uhorska. Narodil sa v meste Jáger. Podnikal v baníctve vo Vysokých Tatrách a práve v tejto súvislosti jeho menom nazvali dolinu. Keď sa zabudlo na tento názov pastieri z Jurgova i z Repiska si povymýšľali rozprávku o tvrdom spáčovi, ktorého bolo treba stále budiť. Budili ho otázkou: „Spíš Michal, spíš“? A tak sa meno Michala Spisa dostalo v rôznych podobách do literatúry (Spies, Spiess, Spitz, Spisz, Spisch). Pomýlilo niektorých autorov tak ako napríklad Karola Englischa, ktorý napísal, že autormi názvu sú Spišiaci - horskí vodcovia. Mýlia sa dodnes niektorí autori turistických máp, ktorí ju nazývajú Špic-Michalova dolina alebo ju v mapách vynechávajú.[1]
Jaskyňa[upraviť | upraviť zdroj]
Pod Horvátovým úplazom sa nachádza Spismichalova jaskyňa (poľ. Spismichalowa Jaskinia). Ma veľký otvor, ale len malú asi 25 m chodbu. Je dávno známa. Dávnejšie do nej kládli soľ na zimu pre kamzíkov. Názov je odvodený od Spismichalovej doliny. Jej otvor je v nadmorskej výške približne 1 650 m n. m.[1] V masíve Horvátovho vrchu bola 26. júna 2004 objavená jaskyňa Mesačný tieň, ktorá je svojou dĺžkou zatiaľ objavených priestorov 32 879 m druhou najdlhšou jaskyňou na Slovensku. Hlboká je 451 m a je treťou najhlbšou medzi slovenskými jaskyňami.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Dolina tak ako aj mnohé iné v tejto časti Vysokých Tatier bola majetkom javorinského panstva grófa Chriatiána Hohenlohe. Turisti do nej zavítali veľmi málo, lebo bola jeho poľovným revírom.
Do doliny nevedie turistický chodník.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-04-29]. Dostupné online. Archivované 2020-02-26 z originálu.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Spismichałowa na poľskej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spismichalova dolina
