Ťažká dolina
| Ťažká dolina | |
| dolina | |
 Ťažká dolina. Pohľad z chodníka na Poľský hrebeň
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Súradnice | 49°11′01″S 20°06′07″V / 49,1836°S 20,10188°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Ťažká dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ťažká dolina (staršie aj Česká dolina, poľ. Dolina Ciężka, dávnejšie Dolina Czeska, nem. Böhmischseetal, Verborgenes Tal, maď. Cseh-tavi-völgy, Rejtett-völgy) je dolina vo Vysokých Tatrách. Odbočuje z Bielovodskej doliny smerom na západ. Je od nej oddelená skalným prahom, cez ktorý padá Ťažký vodopád.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
V minulosti sa Ťažká dolina nazývala aj Česká dolina. Názov Česká dolina vznikol nesprávnym prekladom goralského slova cięzky (vyslov čenski). Ťažkú dolinu prví navštevovali pastieri z Jurgova, Čiernej Hory, Repiska a Lendaku. Už v 17. storočí tu pásli dobytok. Bola to namáhavá cesta a preto ju vo svojom goralskom dialekte nazvali (čenskou). Známy tatranský bádateľ Juraj Buchholtz ju ako prvý zapísal na papieri ako „do Ceszkého“ (čítaj do ceškého). A tak cestovatelia ju tak začali volať. Ale do turistických sprievodcov a opisov cestovateľských zážitkov sa dostal aj nezmyselný preklad Böhmisches Tal (Česká dolina), ktorý uverejnil pruský geograf Albrecht Sydow v diele Bemerkungenauf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskinden über Krakau un Wieliczka nach den Central-Karpathen (Poznámky z cesty v roku 1827 cez Beskydy, Krakov a Wieliczku do Centrálnych Karpát, Berlín 1830). Názov prebrali ďalší autori, názov prenikol do poľských máp a turistických sprievodcov ako Czeska Dolina. Ale keďže v poľskej onomastike prevláda aj naďalej zhodná forma s historickým názvom ľudového názvu – Dolina Ciężka (Ťažká dolina) a rovnako aj štít a pleso, je už zakotvená natrvalo v poľskom názvosloví ako Ťažká dolina.[1]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Od dolinného prahu po úpätie Vysokej meria 2 km. Je to jedno z hlavných odvetví Bielovodskej doliny. Leží na jej juhozápadnej strane, pod hlavným hrebeňom Vysokých Tatier, od Malého Ganku po Rysy a medzi ich vedľajšími severnými hrebeňmi. Od Bielovodskej doliny ju delí približne 300 m vysoká strmá stena. Na dolnom poschodí doliny je Ťažké pleso, z ktorého vyteká Ťažký potok, ktorý pramení v Zmrzlom plese. Na tomto úseku je Zmrzlý vodopád (poľ. Zmarzła Siklawa). Valí sa strmým prahom do Bielovodskej doliny a vytvára jeden z najpôvabnejších tatranských vodopádov - Ťažký vodopád, (poľ. Ciężka Siklawa). Najvyššie poschodie doliny tvorí kotol Spádovej dolinky, ktorá je obkolesená na juhu Ťažkou vežou, na západe Malými Rysmi a na severe Veľkým Žabím štítom.[1]
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Do doliny nevedie turistický chodník. S horským vodcom je možné dolinu navštíviť a vystúpiť do sedla Váha. Ťažká dolina je východiskom mnohých horolezeckých výstupov na okolité štíty, na Ťažký štít, Ganek, Rysy, Vysokú.[2]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Ťažká dolina, pohľad z Rysov. -
Pohľad na Ťažkú dolinu z Bielovodskej doliny. Vpravo za vysokou stenou. -
Ťažká dolina a Ťažké pleso. Pohľad z Litvorovej doliny. -
Zmrzlý vodopád.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Ciężka na poľskej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťažká dolina
