Veľká Zmrzlá dolina
| Veľká Zmrzlá dolina | |
| dolina | |
 Veľká Zmrzlá dolina
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | > pod úpätím Baraních rohov asi 2 250 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′13″S 20°12′31″V / 49,20361°S 20,20861°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Veľká Zmrzlá dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká Zmrzlá dolina, dávnejšie Veľká Zamrzlá dolina (poľ. Dolina Dzika, nem. Großes Papirustal, maď. Nagy Papirusz-völgy) je jeden z najvyšších úvalov v predĺžení hlavnej osi Doliny Bielej vody vo Vysokých Tatrách. Od juhozápadu nad Dolinou Zeleného plesa spadá k plesu vysokým a strmým skalným prahom.[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Leží medzi hlavnou osou rázsochy Lomnického štítu po Pyšný štít , krátkym úsekom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Vyšnej Baranej strážnice po Čierny štít a vedľajším východným ramenom Čierneho štítu. Od hrany dolinného prahu po úpätie Baraních rohov meria približne 1 km.[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Dolina patrí medzi najdivšie tatranské prahové doliny. Je uzavretá horskými vrcholmi, skrytá pred slnkom a často je jej dno pokryté takmer celý rok snehom. Prívlastky „veľká“ a „malá“ umožňujú rozlišovať dve susediace dolinky podobného charakteru. Divoký ráz doliny sa vzťahuje na poľské pomenovanie Dzika Dolina.
Oblasť Zeleného plesa bola najmä v 17. a 18. storočí navštevovaná zlatokopmi. V týchto miestach zahynul v roku 1771 hľadač pokladov Ján Andrej Papirus (Papyrus). Bol pôvodom zo Sliezska. Krátko po jeho smrti dostali objekty v okolí mená podľa neho. Z Veľkej Zmrzlej doliny sa tak stala veľká Papirusova dolina: ((nem. Grosses Papirustal, (Grosses Papyrustal), maď. Nagypapiruszvőlgy, (Nagypapyruszvőlgy)) a spoločný názov Papirusova dolina (Papyrusova dolina) pre obe susediace doliny, ktorý sa niekedy objavuje v starších slovenských prameňoch.[1]
Turistika a lyžovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Dolinu možno vidieť z Tatranskej magistrály z Nižného sedla pod Svišťovkou pod Veľkou Svišťovkou a z Doliny Zeleného plesa. Patrí medzi ťažko dostupné tatranské doliny. Nevedie ňou žiaden turistický chodník. Dávnejšie bola vytýčená trasa cez Baranie sedlo do Malej Studenej doliny, tá však bola zrušená. Už pred druhou svetovou vojnou lyžiari vyhľadávali vhodné svahy na lyžovanie. najmä preto, lebo sa do neskorých letných dní v nej udržiavala snehová pokrývka. V roku 1935 sa tu uskutočnili prvé letné preteky v slalome. Lyžovanie v Tatrách a Karpatenverein. Ďalšie sa uskutočňovali po roku 1945.
Prví v doline[upraviť | upraviť zdroj]
Dolinu v dávnom čase navštevovali hľadači pokladov, pytliaci i baníci. Prvou známou osobou, ktorá do nej vystúpila bol Robert Townson s horským vodcom 6. augusta 1793. V zime 26. decembra 1906 Imre Barcza, Ján Breuer a Pavol Spitzkopf ml.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Dzika na poľskej Wikipédii.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká Zmrzlá dolina
