Trnávka (okres Dunajská Streda)
O iných významoch výrazu Trnávka pozri Trnávka.| Trnávka | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Dunajská Streda |
| Nadmorská výška | 122 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 7,97 km² (797 ha) |
| Obyvateľstvo | 464 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 58,22 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1275 |
| Starosta | Imre Tóth[2] (NEKA) |
| PSČ | 930 32 (pošta Blatná na Ostrove) |
| ŠÚJ | 501956 |
| EČV | DS |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Trnávka (maď. Csallóköztárnok) je malá obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda. Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie písomnosti z rokov 1345, 1355 atď. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku 1349 sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch 1553-1787 je obec vedená v portálnom súpise ako majetok staro-budínskych mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom Jozefom II. rozpustený. Roku 1787 Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterházyovci, Zichyovci, Baldácsyovci, Batthyanyovci a začiatkom 20.storočia grófska vetva rodu Pongrácz. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.)
V revolučných rokoch 1848-1849 sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.
Obsah |
Kaplnka [upraviť]
Bola postavená v rokoch 1848-1850 pod vedením murárskeho majstra Neshlebu z Jelky. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku 1849 kňažná Žofia Lichtenstein. Roku 1902 dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia.
Škola [upraviť]
Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná ľudová škola. V 30. rokoch 20.storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 za záklaná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.
Požiarny zbor [upraviť]
Časté požiare, ktoré niekoľko krát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.
Kultúrne pamiatky [upraviť]
Socha Svätej Trojice - dala ju postaviť obec roku 1863 na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce. Kamenný kríž, ktorý dal postaviť pán Antal Németh oproti domom v majeri. Drevený kríž, ktorý dal postaviť pán Vendel Szalay roku 1903. Ďalší drevený kríž dal postaviť roku 1908 Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka. Roku 1921 dal Rímskokatolícky mládežnícky spolok postaviť Sochu hrdinov na počesť obetiam Prvej svetovej vojny. Pán Imrich Németh a jeho pani dali roku 1936 postaviť v cintoríne tzv. Veľký kríž. Roku 1937 sa slávnostne odhalila Pamätné tabuľa hrdinov vojny. Roku 1999 bola v priestoroch kostola umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku prenasledovných a násilne vysťahovných obyvateľov obce v rokoch 1946-1948.
Tradičné ľudové zvyky [upraviť]
V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v ďeň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.
Počet obyvateľov [upraviť]
Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Imre Tóth je v zozname. Dostupné online.
Zdroj [upraviť]
- Kol. aut.: Encyklopédia Slovenska...
- FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára, melyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. IV. kötet.
- BOHUŠ, Š.: Chronológia obce Trnávka...
- Kol. aut.: Ottova encyklopédia. Slovensko A - Ž....
- HÁZI, J. Pozsony vármegye középkori földrajza...
- IPOLYI, A.: Csallóközi utiképek...
- Kol. aut.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. zväzok III.
- Kol. aut.: Súpis pamiatok na Slovensku. časť III.
- Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného...
- BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye
- TÓTH, J.: Kronika obce Trnávka
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
