Udine

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Udine
Città di Udine
mesto
Piazza san giacomo.jpg
Štát Taliansko Taliansko
Región Furlansko-Júlske Benátky
Provincia Udine
Nadmorská výška 113 m n. m.
Súradnice 46°04′S 13°14′V / 46.067°S 13.233°V / 46.067; 13.233
Rozloha 56 km² (5 600 ha)
Obyvateľstvo 100 514 (30.11.2012)
Hustota 1 794,89 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 33100
Tel. predvoľba 0432
Italy relief location map.jpg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Udine
Webová stránka: www.comune.udine.it

Udine (friulánsky Udin, latinsky Utinum) je mesto v severnom Taliansku v regióne Furlansko-Júlske Benátky. Je správnym strediskom rovnomennej provincie a hlavným mestom historického regiónu Furlansko. Žije tu približne 100 000 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlenie tu existuje už od staroveku, kedy tu žili Kelti. Od 3. storočia patrilo územie dnešného Friuli Rímu. Na mieste dnešného Udine pravdepodobne existovalo rímske osídlenie. Skutočné mesto tu však bolo vybudované až koncom rímskej doby, alebo po páde Ríma. V roku 452 dobyl Attila Aquileiu, najvýznamnejšie mesto kraja a mnoho jej obyvateľov sa usadilo aj na mieste dnešného Udine. Po páde longobardskej ríše sa tu usadili aj obyvatelia neďalekého mesta Cividale, ktoré bolo hlavným mestom ríše. Prvá zmienka o Udine pochádza z roku 983, kedy územie patrilo Nemecku. Spomína sa opevnený hrad menom Utinum, čo je pôvodné, latinské meno Udine. Od roku 1238 je Udine sídlom patriarchu z Aquileie, čím sa potvrdilo vedúce postavenie mesta v kraji Friuli. Mesto prosperovalo, prekvital tu obchod. Od roku 1420 patrilo Udine Benátkam a bolo druhým najvýznamnejším mestom Benátskej republiky. Po napoleonských vojnách Udine pripadlo Habsburskej ríši. Obyvatelia Udine a celého Friuli neboli spokojní s rakúskou nadvládou. V roku 1866 sa Friuli a Udine pripojilo k Taliansku.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Loggia di S. Giovanni, v pozadí hrad

Udine má rozsiahle staré mesto, ktoré pochádza z benátskej doby. Architektúra je v typickom benátskom štýle. Hlavné námestie sa nazýva Piazza Libertá (Námestie Slobody). Nachádza sa tu monumentálna budova radnice z 15. storočia (La Loggia del Lionello), ktorá je postavená v štýle benátskej gotiky. Na druhej strane námestia sa nachádza budova Loggia di San Giovanni, ktorá bola postavená v 16. storočí a jej veža je inšpirovaná vežou z Baziliky svätého Marka v Benátkach. Na veži je orloj, na jej vrchole sú dve postavy udierajúce do zvona.
Vedľa tejto budovy sa nachádza okrúhly pamätník venovaný Starovekému Rímu. Na pamätníku sú výjavy rímskej uniformy. Pamätník bol inšpirovaný starorímskymi víťaznými oblúkmi a stĺpmi, predovšetkým Trajánovým stĺpom v Ríme. Na námestí sú aj dva stĺpy korintského typu a dve sochy Titanov.
Od hlavného námestia vedú schody na kopec, kde stojí hrad (castello). Na mieste dnešného hradu sa našli vykopávky z doby keltskej a rímskej. Podľa legendy mal Attila tábor na tomto mieste. Hrad tu bol založený v 10. storočí, no jeho dnešná podoba pochádza zo 16. storočia. V meste Udine sa nachádza veľa kostolov, veľkých námestí a starých palácov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatestvo tvoria z 90% Taliani-Friuláni, ktorí rozprávajú friulánskym jazykom, čo je samostatný románsky jazyk. Menšiny tvoria rôzni prisťahovalci, Slovinci, Rumuni Albánci, Srbi, Indovia a Afričania.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Udine na nemeckej Wikipédii.