Usíre
Z Wikipédie
| Osiris v hieroglyfoch | ||||
|
Usire alebo Usir alebo Usirev alebo Ausare alebo Oziris alebo Usiris, bol staroegyptský boh posmrtného života, vegetácie a plodnosti. Je jedným z najstarších bohov v Egypte, o ktorých máme záznamy, pravdepodobne bol uctievaný už v predhistorických časoch. Spočiatku bol iba bezvýznamným bohom uznávaným najmä v Busiride, kde zosobňoval moc zeme a vegetácie. Okolo roku 2400 pred Kr., kedy sa jeho meno objvuje v Textoch pyramíd, bol Usire už rozšíreným božstvom. Od týchto čias bol Usire v Egypte uctievaný až do potlačenia pohanských náboženstiev v kresťanskej dobe a počas helenizmu jeho kult presiahol svojim významom hranice Egypta. Usire nebol len milosrdný sudca mŕtvych po smrti, ale tiež chtónickou životodárnou silou spájanou s vegetáciou aj nílskymi záplavami. Vládcovia starovekého Egypta boli po smrti stotožňovaní s Usirem, podobne ako za života boli stotožňovaní s Horom alebo Réom. Verilo sa, že podobne ako Usire vstal po svojom mýtickom zavraždení z mŕtvych, i faraónom bude daný večný život v sérii pohrebných rituálov. Táto stará predstava sa počas Novej ríše postupne rozšírila aj na bežných ľudí, ktorí si rovnako mohli zabezpečiť život po smrti vykonaním príslušných obradov.
Usire je najstarší syn Geba (zeme) a Nut (neba). Jeho ďalšími súrodencami boli Eset, jeho manželka a matka jeho syna Hora, Sutech, žiarlivý brat, ktorý ho úkladne pripravil o moc, a Nebtet, ktorú si za ženu vzal Sutech. Vládca mŕtvych býva zvyčajne zobrazovaný so zelenou pokožkou symbolizujúcou jeho moc nad vegetáciou a typickou korunou atef - bielou korunou Horného Egypta s pštrosími perami. Jeho atribútmi sú dve žezlá - zahnutá palica a bič, ktoré prebral od boha Anedijta, málo významného poľnohospodárskeho boha. Povodne boli jeho výsostným odznakom, neskor ich prijali ako symbol svojej moci aj faraóni. Na jeho dolnej časti tela býva zvyčajne naznačená mumifikácia.
Naše znalosti o Usirevovi pochádzajú zčasti z reliéfov v staroegyptských hrobkách a z Textov pyramíd a zčasti z diel klasických autorov - Plutarcha a Diodora Sicílskeho.
Usire bol v staroveku spájaný s dnešným súhvezdím Orión.
Obsah |
[upraviť] Pôvod mena
Pôvod Usireho mena je záhadou, takže vlastne nie je presne známa ani jeho správna výslovnosť. Väčšina odborníkov dnes dáva prednosť výslovnosti aser. V hieroglyfickom zázname sa Usireho meno po prvý raz objavuje ako ws-ir alebo os-ir (samohlásky sa v egyptskom písme vynechávali). Podľa toho bolo rekonštruované ako Us-iri, v koptštine ako Ousire, čo by mohlo značiť "Trón Oka".
[upraviť] Mytológia
[upraviť] Otec Anupa
Po splynutí Ogdoady a Enneady nahradil postupne Usire Anupa v úlohe boha podsvetia. Táto zmena sa vysvetľovala tým, že Anup uvoľnil miesto Usireovi z úcty a neskôr bol považovaný za Usireho syna. Abydos, pôvodne dôležité stredisko Anupovho uctievania, sa stalo kultovým miestom boha Usira.
Pretože Usireho manželka Eset, ktorá predstavovala silu života, sa nezdala byť vhodnou matkou šakalieho boha smrti, táto úloha bola pripisovaná bohyni Nebtet, Esetinej sestre. Mýtus vysvetľoval, že Nebtet, manželka neplodného Sutecha, bola natoľko frustrovaná nedostatkom manželovho záujmu, že sa prestrojila za Eset, aby si získala jeho pozornosť. Namiesto toho si ju so svojou družkou splietol Usire a z ich spojenia sa zrodil Anup.
[upraviť] Otec Hora
Jedným z dôsledkov splynutia onskej a chmúnevskej kozmogónie bolo aj to, že bohyňa Eset prijala znaky Hathor, pôvodne matky sokolieho Hora. V Ogdoade bol Hor Esetiným manželom, ale podľa Ogdoady bol jej partnerom Usire, a tak sa z Hora stal ich spoločný syn. To, ako sa zrodil Hor, vysvetľoval Kráľovský mýtus: Usire bol zavraždený svojim žiarlivým bratom Sutechom, ktorý sa chcel zmocniť jeho trónu. Jeho manželka Eset ho vzkriesila kúzlom, ktoré sa naučila od svojho otca alebo od boha Ré. Počas krátkej doby, kedy Usire ožil, stihli splodiť Hora. Pretože sa Hor narodil až po znovuzrodení svojho otca, bol považovaný za zosobnenie nových začiatkov. V spojení Usire-Hor predstavovali božstvo života, smrti a znovuzrodenia, a teda boli spájaný s každoročnou úrodou.
Podobne bol s Usirem spájaný aj boh znovuzrodenia, Ptah-Sókar (spojenie Ptaha a Sokara), ako Ptah-Sókar-Usire, menej často nazývaný Ptah-Sókar-Atum. Tento boh bol spájaný so slnkom, o ktorom sa verilo, že putuje v noci podsvetím a ráno sa rodí nanovo.
[upraviť] Usire ako Banebdžed
| Banebdžed v hieroglyfoch | ||||||
|
Pretože Usire bol považovaný za mŕtveho boha smrti, Usireho ba bolo niekedy uctievané samostatne, obzvlášť v dolnoegyptskom meste Mendes (Džedet). Tento aspekt Usira sa nazýval Banebdžed (tiež Banebded alebo Banebdžedet, čo je ženský tvar), čiže "Ba pána džedu". Džed bol egyptský symbol stability a zdravia v podobe stĺpu, ktorý mal predstavovať Usireho chrbticu a v niektorých dobách aj chrbticu celého Egyptu - Níl. To poukazovalo na úlohu Usireho ako znovurodiaceho sa boha vegetácia, ktorý bol spojený s opakovaním blahodárnych záplav na Níle. V podobe Banebdžed mal Usire tituly Pán nebies a života boha Ré, keďže Usire zdedil svoju kráľovskú moc od Réa (stotožňovaného s Atumom).
Ba v starovekom Egypte nepredstavovalo len dušu v prísne európskom zmysle tohoto slova, ale aj vnútornú silu a moc mena, obzvlášť ak išlo o boha. Slovo ba tiež v egyptčine znamenalo barana, zviera spájané so silou, preto býval Banebdžed zobrazovaný ako baran alebo ako muž s hlavou barana. V meste Mendes boli chované posvätné barany uctievané ako vtelenie boha, ktoré tu boli po smrti mumifikované a pochované na zvláštnom baraňom pohrebisku. Čo sa týka spojenia Usireho s baranom, dve žezlá boha sú vlastne nástrojmi pastierov, takže sa niektorí domnievajú, že Usire bol pôvodne bohom pastierskych kmeňov z Horného Egypta.
V meste Mendés bola okrem Usira uctievaná aj rybia bohyňa Hatmehit. Po tom, ako kult boha Usira získal na význame, Banebdžed bol považovaný za manžela bohyne.
V okultných spisoch z neskoršej doby je Banebdžed identifikovaný ako Bafomet, cap z Mendesu. V skutočnosti je však táto interpretácia scestná, pretože Usire nebol nikdy uctievaný v podobe capa, ale barana.
