Česko-moravská hranica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Historické krajiny Česka
Jeden z radu hraničných obeliskov na okraji Jihlavy, osadených opatrením Márie Terézie
Historické krajiny Česka
Fyzická mapa Moravy a východných Čiech so spoločnou hranicou
Miestopisná mapa Moravy a časti východných Čiech s dobre viditeľnou spoločnou hranicou

Česko-moravská hranica je historickou, v aktuálnej správnej praxi nepoužívanou, hranicou medzi historickými krajinami Čechy a Morava[1] vedúca konkrétnym krajinným terénom približne v smere od Králického Sněžníku na severovýchode k trojmedziu Čechy-Morava-Dolné Rakúsko západne od Slavoníc na juhozápade. Jej priebeh približne zodpovedá hranici rozvodia Labe-Dunaj.

Hranica sa v hrubom priebehu sformovala ku koncu 12. storočia, spresnila a stabilizovala počas a do konca 14. storočia. K menším (lokálnym) korekciám hranice dochádzalo aj neskôr a to až do 20. storočia. Ako administratívna hranica (medzi dvoma krajinami) prestala de iure existovať k 31.12. 1948[2][3][4] a odvtedy nebola v tomto v pôvodnom význame obnovená[5]. Malé úseky tejto hranice sú v praxi účinné ako administratívne hranice krajov (medzi dvoma územno správnymi celkami podľa aktuálne platného práva a praxe) alebo medzi katastrami niektorých obcí (to je prevažná časť priebehu vtedajšej hranice )[6].

História[upraviť | upraviť kód]

Hranica vznikla postupným vývojom na základe determinácie prírodným prostredím (reliéf terénu, klimatické podmienky, pokrývka vegetáciou, prítomnosť povrchových a podzemných vôd a surovinových zdrojov) a z toho vyplývajúcej sídelnej štruktúry, hustoty a vývoja osídlenia (kolonizácie)[7]. Prebieha väčšinou po najvyšších partiách vrchovín a hôr, územím najredšie osídleným a je značne podobná priebehu dôležitého európskeho rozvodia Labe-Dunaj (pozri povodia v Česku), respektíve Severné more - Čierne more. V krátkych úsekoch vedie stredom tokov riek: Moravy, v jej pramennom úseku, Svitavy (pri Rozhraní), Svratky (v severnom oblúku horného toku pri meste Svratka) a Jihlavy, južne od mesta Jihlavy pri Kostelci. Najvyšším bodom hranice je vrcholová partia Králického Sněžníku (1 424 m n. m.) , vrchol Suchého vrchu (995 m n. m.) a Kamenný Vrch (802 m n. m.) (západne od Žákovej hory), najnižším dno koryta Svitavy severne od Rozhrania 361 m n. m. Najnižší bod v "suchom" reliéfe je breh rybníka Holub pri Českej Olešnej (544 m n. m.) Až na výnimku pri Rozhraní sa výškové rozloženie hranice pohybuje vždy nad 500 m až do 1 424 m n. m..

V období raného stredoveku, nebola táto hranica sledovaná ale len tušená približne uprostred neobývaného hvozdu (Silva magna) pokrývajúceho rozľahlé územie Českomoravskej vrchoviny (in silva media), v medziľahlej polohe ďaleko od okraja súvislého lesa[8] - hranice osídleného územia[pozn. 1]. Medzi rokmi 1725 až 1775 bolo na hranici vyberané clo.[9]

V poslednom presnom obraze sa ustálila v 18. alebo začiatkom 19. storočia a ak vynecháme protektorátnou vládou k 1. novembra 1940 vykonanú dočasnú zmenu tejto hranice v oblasti Českomoravskej vrchoviny, došlo k poslednej trvalejšej zmene k 1. januáru 1925, kedy bola osada Nedvězíčko na základe vládneho nariadenia č. 315/1924 Zb. z. a n., z 23. decembra 1924, prevedená z Moravy do Čiech. Až do 31. decembra 1948 sa jednalo o administratívnu hranicu.

Na niektorých miestach sa táto hranica zhoduje s hlavným európskym rozvodím, inde sa od neho odchyľuje. Značná časť tejto hranice sa doteraz zhoduje s katastrálnou hranicou k nej priliehajúcich sídiel, ale na mnohých miestach došlo za komunizmu k posunu katastrálnych hraníc, v jednom prípade aj ku katastrálnemu zlúčeniu dvoch tesne susediacich sídiel (Česká Radiměř a Moravská Radiměř) ležiacich po oboch stranách tejto hranice. Na niektorých miestach tejto hranice sa doteraz nachádzajú staré hraničné kamene, inde dochádza k ich obnove alebo umiestňovaní nových, čím sa zaoberá oi. Jaroslav Nesiba [10] z Brna. Priebeh zemskej hranice možno vysledovať v katastrálnych mapách za použitia dobových katastrálnych máp, ktoré možno nájsť na serveri s Cisárskymi odtlačkami stabilného katastra; prehľadnejšie je celá zemská hranica vidieť na Historickej mape na serveri www.mapy.cz.

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Česko moravská hranica prebieha (od severu k juhu) v smere, ktorý zviera k rovnoběžkám uhol približne 30 ° a jej dĺžka je 336 km. Presný priebeh je od východiskového bodu na trojmedzí (pri vrchole Králického Sněžníku) približne smerom juhozápadným, pričom ale niektoré úseky vedú smerom západným alebo sa dokonca vracajú na sever. Pokiaľ by bola strednou polohou vytýčená priamka, zvierala by k poludníku spomínaný uhol a viedla presne juhozápadným smerom.

Hranica prechádza najvyššími polohami (s len malými odchýlkami) horských masívov hercynského vrásnenia respektíve Českého masívu. Vedie jeho časťou zvanou Moldanubikum a to v podstate až jeho východnou partiou. Od severu k juhozápadu prechádza stredom (vrcholovými partiami) týchto častí: Jesenickou subprovinciou, Českou tabuľou a Českomoravskou subprovinciou (zo značnej časti Českomoravská vrchovina). V obecnejšom pomenovaní je to na juhu Českomoravská vrchovina a na severe Orlické hory. Oblasti Jesenickej subprovincie oblasti Českomoravskej vrchoviny, ktorými prechádza sú: Hornosvratecká vrchovina (jej ľudovo nazývaná časť Žďárské vrchy), Křižanovská vrchovina a Javořická vrchovina.

Hranica vedie (respektíve vznikla-ustálila sa) stredom pásu územia v úhrne najchladnejšom, najbohatšom na zrážky a značne veternom v rámci územia Česka. Južná časť je na rozdiel od severnej veľmi chudobná na podzemné vody. V blízkosti priebehu hranice, alebo prakticky priamo na nej pramenia rieky: Morava, Svitava, Svratka, Oslava, Sázava, Jihlava. Je to pás územia s najmenej vhodnými podmienkami na osídlenie aj k hospodárskej činnosti (s výnimkou lesného a drevárskeho hospodárstva).

Geológia[upraviť | upraviť kód]

V severnej časti hranica prechádza na povrchu usadených hornín druhohôr (kriedy) Českého masívu. Na juhu vyvretých a metamorfovaných hornín Českomoravskej vrchoviny. Pôdny kryt tvoria v úplnej väčšine chudobné a neúrodné pôdy, väčšinou silne kyslé hnedé pôdy lesného pôvodu, alebo ojedinele pseudogleje. V úplnej prevahe to sú dystrické kambizeme, v najbližšom okolí Svitáv pararedziny na zvrtraninách.[11] Sprašové pôdy, černozeme a pravé hnedozeme sa vôbec nevyskytujú[12].

Značenie[upraviť | upraviť kód]

V rannej dobe nebola hranica umelo značená, lebo to nebolo naliehavé a ani to nebolo v Európe tej doby obvyklé. Na prechod hranice upozorňovali niektoré prírodné útvary (skaly, veľké kamene, stromy, brody) a v krajinských bránach to boli pohraničné stanice. K prvému značeniu hraničnými kameňmi dochádzalo až od 17. storočia v súvislosti s neskorou kolonizáciou a lepšiemu rozlíšeniu pôdy medzi panstvami. K rozsiahlejšiemu značeniu dochádzalo až s miernym vzrastom hustoty osídlenia, budovaním infraštruktúry a zavádzaním tereziánskeho katastra, kedy bola z popudu ústrednej vlády vo Viedni hranica nápadne a pravidelne označená. Najznámejšími pozostatkami tohto značenia sú kamenné stély (obelisky)[13] na okraji katastra Jihlavy, ktoré zhotovil sochár zo slávneho rodu Morávkov a žiak F.M. Brokofa, Viktor Václav Morávek (1715-1779) z Polnej roku 1750 [14][15][16]. Tiež veľmi pozoruhodný je štíhly pylón pri Strmilove[17][18]. Historický hraničník je rovnako v lesnom úseku cesty č 152 medzi Kadolcom (Slavonice) a Starým Mestom pod Landštejnem[19]. Značenie hranice po celom priebehu púta čoraz väčšiu pozornosť ako krajinný fenomén prejav genia loci.[20]

Popis hranice[upraviť | upraviť kód]

Spoločná česko-moravská zemská hranica na severe pôvodne začínala na trojmedzí "Smrek - hraničník", kde sa pôvodne stýkala hranica Čiech, Moravy a Sliezska, odkiaľ pokračovala ku Králickému Sněžníku po hlavnom európskom rozvodí, ktorá je tu súčasne štátnou hranicou s Poľskom.

Hranica v okrese Ústí nad Orlicí[upraviť | upraviť kód]

Od straty kladského grófstva v prospech Pruska začína na severe spoločná hranica asi 190 metrov juhozápadne pod vrcholom Králického Sněžníku. Tu sa na hranici s Poľskom nachádza trojmedzný kameň Českého kráľovstva, Moravského markgrófstva a Kladského grófstva, od ktorého chvíľu pokračuje juho-juhozápadným a potom južným smerom asi 230 metrov západne nad údolím, ktorým k juhu preteká rieka Morava. Asi 2,5 km južne od trojmedzia na Králickom Snežníku hranica dospeje k rieke Morave a prechádza potom stredom jej toku približne juhozápadným a potom juhovýchodným smerom, pričom rozdeľuje územie obce Dolní Morava na českú a moravskú časť. Keď dospeje k sútoku so Zlatým potokom, pokračuje potom takmer výlučne stredom toku tohto potoka proti jeho prúdu až k jeho prameňu odkiaľ ďalej pokračuje juhovýchodným smerom po svahu kopca Jeřáb, pokračujúc juhozápadným smerom po jeho vrchole a potom približne západným smerom po hlavnom európskom rozvodí, kde severne od Moravského Karlova a Šanova prechádza po vrcholoch Jeřábek a Kamenáč. Asi 165 metrov severozápadne od vrcholu Suchého vrchu sa potom obracia k nemu, prekračuje ho a vedie ďalej západne od Červenej Vody približne na juh cez Červenovodské sedlo. Asi 321 metrov severne od kopca Strážka sa opäť na chvíľu zhoduje so súčasnou správnou hranicou medzi Pardubickým a Olomouckým krajom, ktorá ju kopíruje k mestu Štíty, kde sa zemská hranica obracia na juhozápad, vedúc po bezmennom vrchu s nadmorskou výškou 706 m.. Od neho pokračuje ďalej po hrebeni až k Hraničnému potoku, ktorého stredom vedie na juh až k miestu vzdialenému asi 2,2 km východne od severného okraja zástavby obce Lubník, tu hranica odbočuje na západ, vedie severne od tejto obce a potom sa obracia na juh, kde prechádza západne od Lubníka, Tateníc a Krasíkova až k Moravskej Sázave. Asi 585 metrov severne od tejto rieky sa zemská hranica začína zhodovať s časťou spoločnej hranice okresov Svitavy a Ústí nad Orlicí.

Hranica pozdĺž hranice okresov Ústí nad Orlicí a Svitavy a v okrese Svitavy[upraviť | upraviť kód]

Historický hraničný kameň na hranici Čiech a Moravy pri Českom Lačnove

Keď hranica dospeje k Moravskej Sázave sleduje jej tok na severozápad (pričom neprebieha jej dnešným korytom, ale starým neregulovaným kľukatiacim sa, ktoré miestami zabieha až asi 86 metrov hlboko do susedného okresu Ústí nad Orlicí) a asi 319 metrov južne od sútoku s Lukovským potokom smeruje od Moravskej Sázavy na západ a potom na juhozápad stále po hranici okresov Svitavy a Ústí nad Orlicí, prechádzajúc južne od českých dedín Květná, Luková a Trpík, pri ktorej sa stáča na juh, vedúc ďalej lesom západne od Hřebečského chrbta (tu juhozápadne od Mladějovského hradiska opúšťa hranicu okresov Svitavy a Ústí nad Orlicí) až k osade Hřebeč, kde tento les opúšťa, rozdeľujúc túto osadu na českú a moravskú časť, potom sa stáča na západ k obci Kamenná Horka, pričom vytvára Svitavský výběžek. Obec Kamenná Horka je touto hranicou taktiež rozdelená na českú a moravskú časť, pričom tu hranica miestami prechádza stredom tunajšej cesty. Východne od tunajšieho kostola sv. Márie Magdalény sa hranica obracia na sever, pri Koclířovskom lese odbočí na západ, pričom delí tento les na českú a moravskú časť. Pri zákrute cesty medzi Svitavami a Koclířovom hranica ďalej pokračuje na sever k ceste spájajúcej Lačnov s Koclířovom. Po nej (čiastočne priamo jej stredom a čiastočne pozdĺž nej) potom hranica smeruje na severozápad a opúšťa túto cestu asi 431 metrov východne od jej križovatky s cestou vedúcou do českej obce Opatovec. V tomto mieste sa hranica odbočuje na severozápad stredom starej trasy cesty z Koclířova do osady Český Lačnov (súčasť obce Opatovec), pričom východne od tejto osady prechádza severne od železničnej zastávky Moravský Lačnov a pokračuje od nej na západ a neskôr na severozápad v tesnom južnom susedstve s Českým Lačnovom. Východne od osady Nový Valdek (ďalšia súčasť Opatovca) sa hranica stáča k juhu k Selským lesom, ktorými prechádza na západ po ceste vedúcej i po južnom okraji zástavby českej obce Kukle. Pozdĺž dotknutej cesty a miestami jej stredom zemská hranica prechádza ďalej na západ, pričom asi 340 metrov západne od posledných domov obce Kukle sa hranica súbežne s cestou stáča na juhozápad a neskôr na juh, pričom zo západu obchádza vrchol kopca "Na stráni", ktorý sa nachádza na Javornickom hrebeni asi 1192 metrov juhozápadne od zástavby moravskej obce Javorník. Hranica potom pokračuje na juh a v mieste, ktoré sa nachádza asi 720 metrov južne od vyššie zmieneného vrcholu sa obracia na juhozápad k ceste, spájajúcej obec Karle s jej časťou Ostrý Kámen. Keď zemská hranica dospeje k tejto ceste (pričom vedie po poli), odbočí k Ostrému Kamenu, pričom vedie stredom cesty a rozdeľuje Ostrý Kámen na menšiu českú a väčšiu moravskú časť. V tejto dedine vedie medzi domami s popisnými číslami 16 (dom v českej časti) a 17 (dom v moravskej časti) odbočí z cesty na juhozápad, na rohu záhrady domu s číslom 17 sa stočí k juhovýchodu, aby potom odbočila približne na juh prechádzajúc medzi domami s popisnými číslami 21 (dom v českej časti) a 28 (dom v moravskej časti). Keď po chvíli opustí intravilán Ostrého Kameňa, vedie mierne na juhozápad k ceste spájajúcej českú obec Květná s moravským mestom Svitavy. Túto cestu zemská hranica prekročí, aby sa na to oblúkovito vrátila k jej južnému okraju, pozdĺž ktorého pokračuje na západ a juhozápad až k malej českej osade Borová Krčma. Okolo tejto osady hranica prechádza na juh a potom na juhozápad do Černého a Radiměřského lesa. V Radiměřskom lese prechádza hranica tunajším vojenským priestorom. Juhozápadne od neho sa stáča na východ a juhovýchod k Radiměřskému potoku, ktorý preteká Radiměřou, ktorá vznikla spojením Českej a Moravskej Radiměře. Ako je zrejmé z indikačných skíc prechádza zemská hranica touto obcou východným a juhovýchodným smerom sčasti korytom Radiměřského potoka, sčasti komplikovane medzi domami alebo pozdĺž tunajších ciest až dospeje k rieke Svitavy, ktorej korytom (čiastočne však v rôznej vzdialenosti od neho) pokračuje na juh, prechádzajúc obcami Březová nad Svitavou a Brněnec. Južne od moravskej dediny Chrastová Lhota prestáva zemská hranica definitívne sledovať koryto tejto rieky a smeruje na západ, prechádzajúc severne od obcí Rozhraní a Študlov. Keď pri Študlove prekročí hranica cestu, ktorá do obce smeruje od českej obce Chrastavec, zamieri na juh a ďalej obchádza moravskú obec Bohuňov, pričom prechádza východne od Ducháčkovho vrchu, potom na východnom okraji osady Hutě prekročí riečku Křetínka a vstúpi do koryta bezmenného potôčika, ktorý tu do Křetínky ústi sprava. Proti prúdu tohto potôčika pokračuje na juhozápad až k jeho západnému prameňu (predmetný potôčik má ešte jeden, východný prameň).

Hranica v okrese Blansko a na jeho hranici s okresom Svitavy[upraviť | upraviť kód]

Západne od moravského Bohuňova prekročí zemská hranica cestu do českej Dolnej Lhoty a smeruje ďalej na juhozápad po modernej hranici okresov Blansko a Svitavy. V mieste, kde sa okresná hranica stáča k východu potom zemská hranica odbočí viac k juhozápadu, prechádzajúc južne od českej dediny Jobova Lhota, aby následne odbočila na severozápad, prechádzajúc medzi Jobovou Lhotou a moravskou Kněževsí. Hranica sa potom opäť napája na modernú hranicu okresov Blansko a Svitavy a po nej pokračuje ďalej, pričom severne od Olešnice začína viesť korytom Hodonínky, ktorou sa uberá ďalej na severozápad a aj naďalej kopíruje modernú hranicu okresov Blansko a Svitavy .

Priebeh hranice od Olešnice k Jimramovu[upraviť | upraviť kód]

Hranica pokračuje po Hodonínke až takmer k jej prameňu severne od moravskej obce Nyklovice. Od toku tejto riečky sa zemská hranica odchýli v mieste, kde koryto riečky stáča k východu. Od tohto miesta pokračuje hranica ešte asi 93 metrov na sever, aby sa potom obrátila na západ, pričom prekročí cestu spájajúcu Nyklovice s českým mestom Bystré a pokračuje ďalej na západ a severozápad k Trhonickému potoku, pričom rozdeľuje medzi Čechy a Moravu blízky Panský les, ktorého južnou časťou tiež prechádza. Na tok Trhonického potoka zemská hranica nadviaže asi 302 metrov severozápadne od jeho prameňa a odtiaľ potom pokračuje stredom jeho koryta ďalej na severozápad. Je potrebné spomenúť, že až do roku 1924 tvorilo celé koryto potoka, od vyššie spomínaného miesta až po jeho sútok so Svratkou pri moravskom Jimramove, zemskú hranicu s Čechami. Ale k 1. januáru 1925 bola do tej doby moravská osada Nedvězíčko pripojená k českej obci Nedvězí a hranica sa od tej doby južne od Nedvězíčka odchyľuje od toku potoka, ale po chvíli naň zase nadviaže a pokračuje ďalej na západ v stopách pôvodnej zemskej hranice.

Ďalší priebeh hranice v okrese Žďár nad Sázavou[upraviť | upraviť kód]

Súsošie Hraničný kameň pri vodnej nádrži Pilská so sochami leva a orlice, nachádzajúce sa však asi 100 metrov južne od skutočnej zemskej hranice
Aj týmito "priekopami" predkovia vyznačovali v teréne zemskú hranicu medzi Čechami a Moravou. Táto sa nachádza južne od cesty spájajúcej obce Hamry nad Sázavou a Sázavu.

Od sútoku Trhonického potoka so Svratkou pokračuje zemská hranica ďalej po ľavom brehu Svratky proti jej prúdu, ale ešte na území Jimramova sa od rieky na chvíľu odchýli východným smerom (medzi Jimramovom a jeho českou miestnou časťou Benátkami došlo v minulosti k narovnaniu koryta rieky a dodnes tu katastrálne hranice kopírujú pôvodné riečne koryto), aby potom opäť pokračovala proti prúdu rieky. Severne od Borovnice v blízkosti zástavby českej obce Telecí sleduje hranica pôvodný ľavý breh rieky (dnes tu rieka v jednom mieste zabieha do Čiech), od ktorého sa tu však v jednom mieste na chvíľu od koryta odchýli severným smerom aby sa o chvíľu zasa k nemu vrátila. Na severozápade katastra Borovnice sa hranica na chvíľu odchýli asi 30 metrov južne od pravého brehu rieky a potom sa zase vracia na ľavý breh rieky, ktorý sleduje až k dedine Krásné, kde hranica zabieha asi 82 metrov západne od pravého brehu a rozdeľuje kataster rovnomennej obce na moravskú a českú časť, následne sa zase vracia na ľavý breh. Približne od najsevernejšieho miesta katastra Krásneho hranica pokračuje stredom rieky, ale južne od Českých Milov na chvíľu zabieha asi 113 metrov východne od ľavého brehu, na chvíľu sa vracia do stredu koryta rieky a potom opäť na chvíľu zabieha asi 50 metrov od ľavého brehu, aby sa zasa vrátila do stredu koryta rieky. Od mesta Svratky až do obce Herálec sleduje hranica stred pôvodného nezregulovaného, kľukatiaceho sa koryta, ktoré sa v jednom mieste od súčasného koryta odchyľuje asi 150 metrov severným smerom.

Ďalej hranica pokračuje na juhozápad proti prúdu Svratky až k miestu, kde sa do nej od západu vlieva Lánský potok, ktorý ďalej tvorí zemskú hranicu až k svojmu prameňu. Hranica potom prechádza okolo moravského Cikhája, pričom vedie po kopcoch Šindelnom vrchu, Kamennom vrchu, načo sleduje lesnú cestu, ktorá prechádza okolo moravského kopca Kašovka, ďalej prechádza po vrcholoch Za Lištinou a Kopaniny. Južne od Cikhája sa stáča k juhovýchodu, vedie po vrchole Českého kopečku a potom odbočí mierne juhozápadným smerom k Lemperskému potoku, ktorého koryto približne sleduje ďalej na juhozápad. Juhovýchodne od českej dediny Stržanova od neho hranica odbočí severozápadným smerom k vodnej nádrži Pilská, ktorá je hranicou rozdelená medzi Čechy a Moravu. Pri tejto nádrži bol v roku 2009 odhalený hraničný pieskovcový kameň a sochy leva a orlice,[21]. Súsošie sa však nachádza asi 100 metrov južne od skutočnej hranice.

Od tejto nádrže pokračuje hranica na západ, prechádza severne od Adamovho kopca a v lese severovýchodne od vrcholu Světky sa obráti prudko k juhovýchodu, potom na juhozápad a následne na juh, prechádzajúc východne od vrcholu Peperka. Juhovýchodne od neho asi 330 metrov sleduje východným a juhovýchodným smerom lesnú cestu až k okraju lesa na západnom okraji zástavby dediny Šlakhamry, kde odbočí na juh, sledujúc východný okraj lesa. Potom vstúpi do koryta Sázavy a vedie jeho stredom proti prúdu rieky až k južnému okraju dediny Najdek, kde odbočí na juh, prechádzajúc východne od vrcholu Štěnice. Odtiaľ sa obráti k ceste prechádzajúcej okolo moravskej dediny Česká Mez. Chvíľu túto cestu sleduje a potom sa od nej odchýli a prechádza vo vzdialenosti asi 160 metrov od vyššie zmienenej Českej Meze. Asi 170 metrov južne od tejto dediny sa hranica opäť priblíži k ceste, prekročí ju, chvíľu sleduje jej juhovýchodný okraj a neskôr prechádza jej stredom. Nato hranica odbočí do poľa, ktoré leží v blízkosti českej dediny Rosička. Hranica potom prekročí cestu z Rosičky do moravskej obce Matějov a prechádza približne južným smerom západne okolo Matějova vo vzdialenosti asi 330 metrov od jeho zástavby. Následne hranica pokračuje približne juhozápadným smerom, ďalej sa napája na cestu, ktorá vedie Arnoleckými horami západne od vrcholu kopca Blažkova a tú sleduje až k ceste z českej dediny Janovice do moravskej obce Rudolca. Potom vedie na juh západne od cesty, ktorá sa na túto cestu napája od juhu. Neskôr sa k tejto ceste primkýna a na kraji lesa neďaleko miesta, kde cesta spájajúca Rudolec s obcou Stáj vstupuje do lesa a za ním hranica odbočí na severozápad do moderného okresu Jihlava.

Priebeh hranice v okrese Jihlava[upraviť | upraviť kód]

Hranica vedie lesom chvíľu pozdĺž južného okraja lesnej cesty, neskôr sa obráti približne západným smerom, prebiehajúc severne od dediny Stáj, tam sa obráti prudko na juh, pričom vedie západne od Stáje, striedavo lesom a po okraji lesa. Potom sa stočí na juhozápad a keď dospeje k ceste spájajúcej obec Stáj so susednou Zhořou, vedie súbežne s jej severným okrajom až k miestu, kde sa cesta stáča prudko na juhozápad. Od tohto miesta sa hranica odchýli severozápadným smerom prebiehajúc po hranici polí a lesa, od ktorej sa odchýli asi 594 metrov severozápadne od cesty, pričom pokračuje aj naďalej severozápadným smerom, ale tentoraz po poli, pričom delí na dve časti plochu športového letiska Zhoř u Polnej. Asi 312 metrov severozápadne od tohto letiska zamieri hranica na juhozápad až dorazí k okraju menšieho lesa a odtiaľ smeruje po jeho východnom okraji v podstate na juh. Keď dospeje k južnej hranici lesa, smeruje k západu a severozápadu k ceste, prechádzajúcej osadou Lipina. Táto cesta je hranicou "rozseknutá" na dvoch miestach, načo hranica pretína na polovicu niekoľko domov vyššie zmienenej osady. Po ďalšom prekročení tejto cesty smeruje hranica po ornej pôde najprv na severozápad a potom na juhozápad, neskôr vedie asi 145 metrov po okraji lesa na severnom okraji územia obce Jamné, tam do neho vstupuje, smerujúc na juhozápad a neskôr opäť na severozápad , opäť vedie po okraji tohto lesa, pričom sa po chvíli opäť stáča k juhozápadu a potom na západ. Následne prekročí Jamenský potok, smerujúc ďalej skôr na západ prechádzajúc ďalej opäť lesom, kde sa v ňom potom láme a mieri na juhozápad, sleduje lesnú cestu smerujúcu z českej obce Ždírec. Asi 655 metrov severne od cesty z Veľkého Beranova do Rytířska, sa hranica obracia mierne na juhozápad, potom na severozápad a následne obkrúži moravskú dedinu Měšín, smerujúc na juhozápad, juh, juhovýchod a opäť na juhozápad a potom juh, prechádzajúc pritom východne od českej dediny Heroltice. Pri moravských rybníčkoch, ktoré sa nachádzajú severovýchodne od letiska Jihlava, zamieri hranica mierne juhozápadným smerom do lesa, prechádzajúc dobre viditeľnou hraničnou priekopou. V tom istom lese sa stočí na juh, pričom chvíľu pokračuje menej viditeľnou hraničnou priekopou a pri chatovej osade zmení smer na západ, prechádzajúc po severnom okraji vyššie zmieneného letiska, potom zamieri k ceste, spájajúcej jihlavskú časť Hruškové Dvory s Měšínom. Keď k nej dospeje, stočí sa na juhozápad, sledujúc jej východný okraj. Pri potoku, ktorý tečie medzi Hruškovými Dvormi a Herolticami cestu prekročí a chvíľu sleduje tento potok. Asi 258 metrov juhozápadne od Kamenného kopčeka sa hranica od tohto potoka odchýli severným smerom, následne otočí na severozápad, vedúc približne súbežne s potokom a po chvíli sa opäť otočí na juh, potok prekročí a potom asi vo vzdialenosti 90 metrov od neho otočí na severozápad a vedie ďalej súbežne s ním v poli asi 90 - 153 metrov južne od jeho južného brehu. Asi 245 metrov juhovýchodne od neďalekého historického hraničného stĺpu (nachádza sa na 49 ° 25'35,67 "severnej šírky a 15 ° 36'43,03" vd) potom sa hranica v poli obráti na sever, smerujúc k novej ceste z Jihlavy do osady Švábka. V poli asi 10 metrov od tejto cesty a asi 28,5 metra západne od vyššie spomínaného potoka sa následne hranica obráti na juhozápad, prebiehajúc chvíľu po samom okraji vyššie zmienenej cesty, až k vyššie uvedenému historickému hraničnému stĺpu. Odtiaľ ďalej pokračuje mierne severovýchodným smerom do poľa až k ku spoločnej hranici parciel č. 5292 a 5293/1. Odtiaľ hranica pokračuje na juhozápad až k rozoranej ceste, tvoriacej moravskú parcelu č. 6171/1. Hranica pokračuje po hranicu tejto parcely severozápadným smerom až k existujúcej hranici katastrálnych území Jihlava a Bedřichov u Jihlavy. Hranica vedie po tejto katastrálnej hranici najskôr severným smerom, neskôr chvíľu severozápadným smerom a potom približne na západ až dorazí do Pávovskej ulice. Chvíľu pokračuje na juh, potom sa od nej odchýli na východ, prechádzajúc priemyselným areálom. Potom zamieri na juh k Heroltická ulici.

Priebeh hranice v okrese Jindřichův Hradec[upraviť | upraviť kód]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Kolonizácia postupovala z oboch strán, proti sebe a zhruba synchrónne - z Polabia v Čechách a úvalov na Morave. Málo obsadená zostala línia (pásmo) najvyšších partií pohoria, najmenej vhodných k životu, prakticky totožná s rozvodnicou. Kolonizácia bola realizovaná z autority a v záujme každej krajiny zvlášť.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. CHALUPA, Jan. Reliktní česko-moravská hranice v historickogeografických souvislostech. Praha 2011. Diplomová práce. Přírodovědecká fakulta UK(po česky)
  2. Zákon č. 280/1948 Sb. ze dne 21.12. 1948, O krajském zřízení(po česky)
  3. Zákon č. 280/1948 Sb. ze dne 21.12. 1948, Sbírka zákonů - faksimile(po česky)
  4. Stenozáznam z jednání Národního shromáždění z úterý 21.12. 1948 -(stránka 2 stenozáznamu) schůze - argumentace zpravodajů posl. Otto Šlinga a Dr. Bartušky(po česky)
  5. Pavlovský, Ladislav, Morava a Slezsko v Českých krajinách vývoj obcí a měst od roku 1850. Moravskoslezská akadémie 2006(po česky)
  6. Průběh hranice mezi Moravou a Čechami v průmětu (porovnání) současných katastrálních území obcí. In: Blog Historie Moravy(po česky)
  7. HEJHAL, Petr, Pravěké a raně středověké osídlení české části Českomoravské vrchoviny Dizertační práce, FF MU 2009 (po česky)
  8. KOLEKTÍV. Atlas krajiny ČR. Praha MŽP 2009. ISBN 978-80-85116-59-5 (po česky)
  9. http://is.muni.cz/th/345121/pravf_b /Vyvoj_celni_spravy_nasem_uzemi.txt (po česky)
  10. http://svitavsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-hranicnik-opet-oznacuje-moravskoceske.html (po česky)
  11. In: HUDEC, Václav, NOVÁK, Václav a kol., Vlastivěda moravská - živá příroda. Brno MaVS 1997. s. 144 (po česky)
  12. TOMÁŠEK, Milan, Půdy České republiky. Praha, Česká geologická služba 2007. ISBN 978-80-7075-688-1 (po česky)
  13. MUDROVÁ, Ivana. Kam značky nevedou III. a další podivuhodné cesty. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 978-80-7106-891-4. Kapitola Jihlavské hraničníky a kámen přísahy, s. 136–139. (po česky)
  14. URBÁNKOVÁ, Zuzana, Ignác Morávek. Barokní sochař v oblasti Slovácka, diplomová práce, FF UP, Olomouc, 2009 (po česky)
  15. Hraniční pylón na strákách kraje Vysočina (po česky)
  16. Národní památkový ústav barokní hraničníky. in. Barokní socha v krajině (po česky)
  17. Skvostný pozdně klasicistní obelisk - hraniční stéla mezi obcemi Strmilov (na české straně) a Jilemem (na moravské straně) z roku 1801 (po česky)
  18. Hraniční pylon u silnice č 23 mezi Strmilovem a Jilemem (po česky)
  19. Historický hraničník v lese u Kadolce (po česky)
  20. Hraniční kámen na Blažkově (po česky)
  21. Sochy na Vysočine (po česky)

Mapové zdroje pre článok[upraviť | upraviť kód]


Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • SCHULZ, Jindřich (1968), Hraniční spory mezi Čechami a Moravou do 17. století. Kandidátská práce. Filozofická fakulta, Univerzita Palackého, Olomouc, 193 s. (po česky)
  • SCHULZ, Jindřich (1970), Vývoj českomoravské hranice do 15. století. In: Historická geografie - Sborník příspěvků k osmdesátinám korespondenta ČSAV doc. PhDr. Františka Roubíka, Ústav geografie československých světových dějin ČSAV. Praha 1970. (po česky)
  • CHLÁDEK, Oldřich. (2007), Žďárský klášter a česko-moravská hranice, In: Časopis Národního muzea, r. 176 Volume 3-4/2007, s. 144-160 (po česky)
  • TOUŠEK, Václav. (1990), Zemská hranice mezi Čechami a Moravou. Brno, Geografický ústav ČSAV. Výzkumný úkol s-zv IX-11-4/04 (publikováno v malém nákladu pro odborné účely) (po česky)
  • TOUŠEK, V., ŠICH, P., VAŠÍČEK, P. (1991): Zemská hranice mezi Čechami a Moravou. In? Geografie – Sborník České geografické společnosti, 1996, č. 1, s. 45-48. (po česky)
  • TOPOLOVÁ, M. (1992), Vývoj českomoravské hranice. Diplomová práce. Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta, katedra geografie, Brno. (po česky)
  • VANČURA, M. (1995), Zemská hranice mezi Čechami a Moravou (ve světle nové administrativní reformy). Diplomová práce. Masarykova univerzita, Přírodovědecká fakulta, katedra geografie, Brno, 82 s. (po česky)
  • MARKOVÁ, Markéta (2010), „Hranice přemyslovského státu“, in:SOMMER,Petr, TŘEŠTÍK, Dušan a kol., Přemyslovci - budování českého státu . Praha, Nakladatelství Lidové noviny 2010. ISBN 978-80-7106-352-0. s. 479-496 (po česky)
  • STOKLÁSKOVÁ, Zdeňka (2007), Cizincem na Moravě. Brno, Matice Moravská. ISBN 978-80-86488-45-5 (po česky)
  • WOLNY, Gregor (1842): Markrgrafschaft Mahren, topographisch, statistisch und historisch geschildert. Volume 6, Brünn 1835-1842 (po nemecky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Česko-moravská hranice na českej Wikipédii.