Čiernohorské kniežatstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čiernohorské kniežatstvo
Књажевина Црнa Горa
 Kňažské biskupstvo Čierna Hora 1852 – 1910 Čiernohorské kráľovstvo 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Ubavoj nam Crnoj Gori
Geografia
Mapa štátu
Hlavné mesto
Rozloha
9,475 km² (1878)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
317 856 (1909)
Štátny útvar
Vznik
13. marec 1852
Zánik
28. august 1910
Predchádzajúce štáty:
Kňažské biskupstvo Čierna Hora Kňažské biskupstvo Čierna Hora
Nástupnícke štáty:
Čiernohorské kráľovstvo Čiernohorské kráľovstvo

Čiernohorské kniežatstvo (srb. Књажевина Црнa Горa) bolo kniežatstvo v Juhovýchodnej Európe, ktoré vzniklo 13. marca 1852 a zaniklo jeho povýšením na Čiernohorské kráľovstvo, 28. augusta 1910. Rozkladalo sa na časti územia modernej Čiernej Hory.

Hlavným mestom štátu bolo Cetinje, od roku 1906 sa začala používať mena perper. Oficiálne štátne zriadenie bolo konštitučná monarchia, fakticky však išlo o absolutistickú monarchiu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

K vzniku Čiernohorského kniežatstva došlo 13. marca 1852, keď sa vtedajší čiernohorský vládca, vladyka Danilo II. Petrović-Njegoš (po vyhlásení kniežatstva Danilo I.), rozhodol odhodiť svoje náboženské postavenie a oženiť sa, čo po storočiach teokratickej vlády premenilo Čiernu Horu vo svetské kniežatstvo.

Po atentáte na Danila I. dňa 13. augusta 1860 sa stal vládcom kniežatstva jeho synovec Nikola I., syn Danilovho brata Mirka.

Dňa 28. augusta 1910 bolo v Cetinje vyhlásené Čiernohorské kráľovstvo, na trón zasadol Nikola I. Petrović-Njegoš so svojou manželkou, kráľovnou Milenou.

Bitka pri Grahovaci[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkovojvoda Mirko Petrović-Njegoš, starší brat Danila I. a otec Nikolu I., stál na čele silného vojska 7 500 Čiernohorcov proti vojsku Osmanskej ríše, ktoré malo medzi 7 000 – 13 000 vojakov, a 1. mája 1858 s ním v bitke pri Grahovaci zvíťazil. Toto veľké víťazstvo preslávilo Čiernu Horu po celej Európe a významne posilnilo vojenskú a diplomatickú povesť Čiernej Hory. Bolo tiež literárno spodobnené v najrôznejšej juhoslovanskej literatúre a piesňach, zvlášť u Srbov žijúcich na území vtedy rakúskej Vojvodiny. Víťazstvo prinútilo veľmoci úradne stanoviť hranice medzi Čiernou Horou a Osmanskou ríšou, a tým aj uznať čiernohorskú nezávislosť. Zároveň došlo k rozšíreniu Čiernej Hory na úkor Osmanskej ríše.

Vláda a politika[upraviť | upraviť zdroj]

Ústava z roku 1855[upraviť | upraviť zdroj]

Ako inšpiráciu pre vytvorenie ústavy známej ako Zákonník Danila I. (Zakonik Danila Prvog), použil Danilo I. v roku 1855 zákon Petra I.. Danilov kódex bol založený na tradícii Čiernej Hory a je považovaný za prvú národnú ústavu v dejinách Čiernej Hory. Taktiež zaviedol zákony na ochranu súkromia a zákazov konfliktov na rakúskom pobreží (v Kotorskej boke). Okrem iného obsahoval nasledujúce ustanovenia: Hoci tu neexistuje iná národnosť ako srbská a iné náboženstvo ako východné pravoslávie, môže tu každý cudzinec a príslušník akéhokoľvek vyznania žiť a požíva rovnaké práva ako Čiernohorci.

Ďalšia ústava bola vydaná v roku 1905.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Černohorské knížectví na českej Wikipédii.