Šesťmestie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hornolužické šesťmestie
Oberlausitzer Sechsstädtebund
Hornjołužiske šěsćiměsta
 Krajiny českej koruny 1346 – 1815 Severonemecký spolok 
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Spolok Hornolužických miest
Budyšín (Bautzen), Kamenec (Kamenz), Žitava (Zittau), Zhorelec (Görlitz), Lobava (Löbau), Lubań (Lubań)
Obyvateľstvo
nemčina, lužická srbčina (najmä hornolužická), čeština
Štátny útvar
obchodný a obranný spolok
Materský štát
Vznik
Zánik
1815 po Viedenskom kongrese
Predchádzajúce štáty:
Krajiny českej koruny Krajiny českej koruny
Nástupnícke štáty:
Severonemecký spolok Severonemecký spolok

Hornolužické šesťmestie (nem. Oberlausitzer Sechsstädtebund; lat. Hexapolis, horn. srb. Hornjołužiske šěsćiměsta) bol spolok šiestich miest Hornej Lužice vytvorený roku 1346 a trvajúci až do roku 1815. Tvorili ho mestá Budyšín (Bautzen), Kamenec (Kamenz), Žitava (Zittau), Zhorelec (Görlitz), Lobava (Löbau) v dnešnom Nemecku a mesto Lubań (Lauban) na území dnešného Poľska. Spolok hral dôležitú ekonomickou i politickú rolu v dejinách Hornej Lužice (tá do roku 1635 spadala pod Českú korunu, následovne sa stala lénom Saského vojvodstva).

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Spolok bol založení za vlády Karola IV., možno i z jeho vlastného popudu, nakoľko Karol v mestách videl spojencov proti miestnej šľachte. Spolok vznikol v roku 1346. Dobou najväčšej slávy spolku bolo prvých 200 rokov jeho trvania. Spojenectvo miest fungovalo na princípe rovnosti.[1] Skrz celé nasledujúce storočie, spolok miest ovplyvňoval dejiny Hornej Lužice veľmi silne, a jeho vplyv vydržal oveľa dlhšie než hoci aký obchodný spolok v Rímsko-nemeckej ríši. Spolok miest spôsobil značné zvýšenie ich politického vplyvu a viditeľnosti.

Na rozdiel od iných občianskych opatrení v Hornej Lužici v tej dobe nebolo žiadne dominantné mesto, avšak pred 12. storočím mesto Budyšín (Bautzen) slúžilo ako rodové sídlo Milčanov (západoslovanský kmeň). Budyšín slúžil ako správne centrum a bol často nazývaný mestom spolku a Zhorelec (Görlitz) bol po niekoľko stáročí najľudnatejšie a ekonomicky najsilnejšie mesto, rozdiely medzi jednotlivými mestami nikdy neboli tak veľké, že jedno mesto ovládalo spolok úplne.

V období husitských bojov podnikali niektorí šľachtici z rodu Warttenbergov lúpežné výpravy do severných Čiech a Saska, čoho reakciou bolo v roku 1444 vyslanie vojsk Šesťmestia a následné dobytie a niekedy i vypálenie väčšiny warttenbergských sídiel.[2] V roku 1447 sa Šesťmestie podieľalo na likvidácii hradov v severovýchodných Čechách a jeho posádky viedli drobnú vojnu proti Slezanom a dolnolužickým kupcom. Spolok sliezskych kniežat a Šesťmestia vykúpil, vypálil a zničil hrady Žacléř, Adršpach, Střmen, Skály, Belver a Vízmburk.[3]

Koniec tridsať rokov trvajúcej vojny medzi Šesťmestím a Warttenbergami dokladá listina Beneša z Warttenberga z roku 1458.[4] Po šmalkaldskej vojne v roku 1547 boli mestá cisárom Ferdinandom I.potrestané za údajnú vzburu a vplyv spolku začal postupne upadať.

Definitívni koniec nastal v roku 1815, keď Viedenský kongres mestá rozdelil medzi Sasko a Prusko. Štvorica miest v Sasku utvorila spolok Štvormestie, avšak aj ten roku 1868 zanikol.[5]

Právny systém[upraviť | upraviť kód]

Právny systém v spolku bol predovšetkým v rukách českého kráľovského zástupcu Hornej Lužice, ktorý predsedal súdu Voigtsding. Postupne si však spolok sám formoval niektoré aspekty právneho systému, bol napríklad zriadený samostatný súd pre mešťanov spolkových miest a súdy pre podaných v každom meste. Súdy taktiež mohli vypočuť osoby v prípadoch týkajúcich sa trestných činov, ktoré sa odohrali na miestnych trasách a v mestách, boli avšak nútené zachovávať zásady právneho partikularizmu a stavovskej príslušnosti k súdom. Rytieri a šľachtici tak naďalej boli najmä účastníkmi všeobecných krajinských súdoch.

Vzťahy medzi mestami[upraviť | upraviť kód]

I napriek tomu, že mestá spolu vychádzali celkom dobre, vládla medzi nimi hospodárska súťaž. Vďaka tomu si obyvatelia miest dávali prezývky navzájom. Obyvatelia Zhorelca (Görlitz) boli označovaný ako „klobučníci“, ľudia zo Žitavy (Zittau) boli prezývaní „dojiči kráv“, z Budyšína (Bautzen) „mačací zlodeji“, obyvateľom Kamenca (Kamenz) sa hovorilo „poťahovači nosa“, obyvatelia Lubane (Lubań) boli označovaní „pojedači cibule“ a obyvatelia Lobavy (Löbau) sa prezývali „kapustníci“.

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

V roku 1991 pri oslavách 770. založenia mesta Löbau (Lubań) bol spolok kvôli turistickému ruchu obnovený, avšak ako Sedmomestie, pretože mesto Zhorelec (Görlitz) bolo rozdelené na dve mestá - poľský Zgorzelec a nemecký Görlitz.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ŘEHÁČEK, MAREK, 1975-. Lužické a Žitavské hory : průvodce po krajině a jejích náladách. [Liberec] : Kalendář Liberecka, 2011. (Vyd. 1.) Dostupné online. ISBN 9788087213094.
  2. KUMER, Zmaga; HRABALOVA, Olga. Podluzi v lidove pisni (Podluzi im Volkslied) Autorsky kolektiv (Autorenkollektiv). Jahrbuch für Volksliedforschung, 1992, roč. 37, s. 183. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 0075-2789. DOI10.2307/848584.
  3. RAZÍM, VLADISLAV, 1957-. Vizmburk : raně gotický hrad a jeho proměny = Vizmburk : early gothic castle and its structural transformations. Praha : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 9788086516479.
  4. HALA, Tomas. Korektury a korektoři v 21. století. Zpravodaj Československého sdružení uživatelů TeXu, 2002, roč. 12, čís. 3-4, s. 152–159. Dostupné online [cit. 2019-07-11]. ISSN 1211-6661. DOI10.5300/2002-3-4/152.
  5. Einmalig! Die Urlaubsregion Oberlausitz [online]. www.oberlausitz.com, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.