Benedikt pustovník

Svätý Benedikt pustovník (tiež sv. Beňadik, sv. Benedikt) (? – † 1034) je prvý slovenský mučeník, žiak sv. Svorada (Andreja-Svorada) a patrón nitrianskej diecézy.

O jeho živote sa dozvedáme z Legendy o pustovníkoch Svoradovi-Andrejovi a Benediktovi, ktorú napísal zo slovenského územia pochádzajúci básnik a prozaik Maurus.

Benedikt žil najprv v kláštore na Zobore a neskôr ako pustovník v jaskyni na Skalke pri Trenčíne, kde v roku 1034 zomrel na následky zranení spôbených útokom zbojníkov. Jeho mŕtve telo zhodili zbojníci do Váhu. Legenda spomína, že po jeho smrti sedával veľký orol na brehu rieky. Pltníci, ktorí sa plavili po Váhu okolo tohto miesta, si preto zvolili Benedikta za svojho patróna a ochrancu.

V roku 1224 založil na tomto mieste nitriansky biskup Jakob k úcte Benedikta benediktínsky kláštor.

Svätorečený bol v roku 1083 pápežom Gregorom VII. zásluhou uhorského kráľa Ladislava I.

Spomienka sv. Andreja-Svorada a Benedikta sa podľa liturgického kalendára Rímskokatolíckej cirkvi slávi na Slovensku 17. júla.

Kostoly zasvätené sv. Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi môžeme nájsť v Kysuckom Lieskovci, v Nitre, v Radôstke a v Skalke nad Váhom.

Externé odkazy

• Život svätých pustovníkov Svorada-vyznavača a Benedikta-mučeníka od päťkostolského biskupa Maura z polovice 11. storočia

Šablóna:Svätí - výhonky