Skýtsko-sarmatské jazyky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 12:38, 11. august 2011

Skýtsko-sarmarské jazyky alebo skýtske jazyky bolo zoskupenie iránskych jazykov.

Systematicky patria medzi staroiránske jazyky, severovýchodné iránske jazyky, ako aj skýtske jazyky v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich osetčina.

Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad Skýti, medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.

Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):

skýtčina (cca 800 – 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
sarmatčina (cca 300 pred Kr. – 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
alančina (stará osetčina; 400 po Kr. – 1000 po Kr.), najmä u byzantských autorov

@@ Riadok 6: / Riadok 6: @@
 Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):
-*skýtčina (cca. 800 - 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
+*skýtčina (cca 800 – 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
-*[[sarmatčina]] (cca. 300 pred Kr. - 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
+*[[sarmatčina]] (cca 300 pred Kr. – 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
-*[[alančina]] ([[stará osetčina]]; 400 po Kr. - 1000 po Kr.) , najmä u byzantských autorov
+*[[alančina]] ([[stará osetčina]]; 400 po Kr. – 1000 po Kr.), najmä u byzantských autorov
 {{Indoiránske jazyky}}
 [[Kategória:Vymreté jazyky]]
 [[Kategória:Iránske jazyky]]