Ruda: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 11:46, 2. december 2011

O iných významoch výrazu Ruda pozri Ruda (rozlišovacia stránka).

Ruda je nerastná surovina – minerál alebo horninu, obsahujúcu ekonomicky významný podiel chemických prvkov, väčšinou kovov, získateľných hlavne priemyselnou ťažbou. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy ide väčšinou o vyhradené suroviny^[1].

Výsledkom procesu úprav je kov a jalovina (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou hmotnosťou a kovovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. pyrit – FeS₂, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).

V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky prírodné suroviny, ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava^[2].

Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. železná ruda, hliníková ruda bauxit) alebo už pevnú formu žiadanej látky – nerast (napr. zlato vo forme nuggetov, diamanty). Rozlišujú sa rudy čiernych, farebných a drahých kovov. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako oxidy, sulfidy, silikáty, halogenidy, hydroxidy, uhličitany, fosforečnany a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.

Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. Ložisko rudy môže obsahovať taký rozsah mineralizácie, ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať.

Najznámejšie rudy

Súbor:Acanthite-Argentite-acn-03b.jpg

Drobná drúza akantitu a argentitu - ruda striebra, Maroko

Argentit: Ag₂S strieborná ruda
Baryt: BaSO₄
Bauxit Al₂O₃ hliníková ruda
Beryl: Be₃Al₂ (SiO₃)₆
Bornit: Cu₅FeS₄
Kasiterit: SnO₂ cínová ruda
Chalkopyrit: CuFeS₂ (meď, síra)
Chromit: (Fe, Mg)Cr₂O₄ chróm, železo
Cinabarit: HgS ruda ortuťová ruda
Kobaltit: (Co, Fe) AsS
Columbit-Tantalit: (Fe, Mn)(Nb, Ta)₂O₆
Galenit: PbS olovo
Zlato: Au, obvykle asociované s kremeňom
Hematit: Fe₂O₃ železo
Ilmenit: FeTiO₃
Magnetit: Fe₃O₄ železo
Molybdenit: MoS₂
Pentlandit:(Fe, Ni)₉S₈
Pyroluzit:MnO₂
Scheelit: CaWO₄
Siderit: ocieľok FeCO₃
Sfalerit: ZnS
Uraninit: UO₂ surovina kovového uránu
Volframit: (Fe, Mn)WO₄ volfrám

Referencie

↑ Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva [online]. vyvlastnenie.sk, [cit. 2009-04-21]. Dostupné online.
↑ Vladár, J. a kolektív 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173

Pozri aj

Nerastné suroviny

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému ruda.

[1] Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva [online]. vyvlastnenie.sk, [cit. 2009-04-21]. Dostupné online.

[2] Vladár, J. a kolektív 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{iné významy}}
 [[Súbor:Banded Iron Formation Barberton.jpg|náhľad|vpravo|Vzorka [[páskovaná železná ruda|páskovanej železnej rudy]] z barbertonského zelenokameňového pásma v Južnej Afrike]]
-'''Ruda''' je [[nerastná surovina]] - [[minerál]] alebo [[hornina|horninu]], obsahujúcu ekonomicky významný podiel [[chemický prvok|chemických prvkov]], väčšinou [[kov]]ov, získateľných hlavne [[priemysel]]nou [[ťažba|ťažbou]]. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy sa väčšinou jedná o vyhradené suroviny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
+'''Ruda''' je [[nerastná surovina]] – [[minerál]] alebo [[hornina|horninu]], obsahujúcu ekonomicky významný podiel [[chemický prvok|chemických prvkov]], väčšinou [[kov]]ov, získateľných hlavne [[priemysel]]nou [[ťažba|ťažbou]]. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy ide väčšinou o vyhradené suroviny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
   | autor =
   | titul = Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva
@@ Riadok 13: / Riadok 13: @@
 }}</ref>.
-Výsledkom procesu úprav je kov a [[jalovina]] (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou [[hmotnosť]]ou a [[kov]]ovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. [[pyrit]] - FeS<sub>2</sub>, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).
+Výsledkom procesu úprav je kov a [[jalovina]] (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou [[hmotnosť]]ou a [[kov]]ovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. [[pyrit]] – FeS<sub>2</sub>, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).
 V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky [[nerastná surovina|prírodné suroviny]], ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava<ref>Vladár, J. a kolektív 1981: ''Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š.'' Veda, Bratislava, s. 173</ref>.
-Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. [[železo|železná]] ruda, [[hliník]]ová ruda ([[bauxit]]) alebo už pevnú formu žiadanej látky - [[nerast]] (napr. zlato vo forme [[nugget]]ov, [[diamant]]y). Rozlišujú sa rudy čiernych, [[farebný kov|farebných]] a [[drahý kov|drahých kovov]]. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako [[oxid]]y, [[sulfid]]y, [[Kremičitan|silikáty]], [[halogenid]]y, [[hydroxid]]y, [[uhličitan]]y, [[fosforečnan]]y a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.
+Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. [[železo|železná]] ruda, [[hliník]]ová ruda [[bauxit]]) alebo už pevnú formu žiadanej látky – [[nerast]] (napr. zlato vo forme [[nugget]]ov, [[diamant]]y). Rozlišujú sa rudy čiernych, [[farebný kov|farebných]] a [[drahý kov|drahých kovov]]. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako [[oxid]]y, [[sulfid]]y, [[Kremičitan|silikáty]], [[halogenid]]y, [[hydroxid]]y, [[uhličitan]]y, [[fosforečnan]]y a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.
 [[Súbor:Chromite-pas-63a.jpg|náhľad|vpravo|[[Chromit]], jediná ruda chrómu]]
 Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. [[Ložisko (geológia)|Ložisko]] rudy môže obsahovať taký rozsah [[mineralizácia (geológia)|mineralizácie]], ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať.
@@ Riadok 32: / Riadok 32: @@
 * [[Chalkopyrit]]: CuFeS<small><sub>2</sub></small> ([[meď]], [[síra]])
 * [[Chromit]]: (Fe, Mg)Cr<small><sub>2</sub></small>O<small><sub>4</sub></small> [[chróm]], [[železo]]
-* [[Cinabarit]]: HgS ruda [[ortuť|ortuťová]] ruda
+* [[Cinabarit]]: HgS ruda [[ortuť]]ová ruda
-* [[Kobaltit]]: (Co, Fe)AsS
+* [[Kobaltit]]: (Co, Fe) AsS
 * [[Columbit]]-[[Tantalit]]: (Fe, Mn)(Nb, Ta)<small><sub>2</sub></small>O<small><sub>6</sub></small>
 * [[Galenit]]: PbS [[olovo]]