Rudolf Dilong: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor Možný vandalizmus
Riadok 61: Riadok 61:
|atribúty =
|atribúty =
}}
}}
'''Rudolf Dilong''' (* [[1. august]] [[1905]], [[Trstená]] – † [[7. apríl]] [[1986]], [[Pittsburgh]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]] [[katolícka moderna|katolíckej moderny]], katolícky [[kňaz]], člen [[Františkáni|františkánskeho]] rádu.
'''Rudko''' (* [[1. august]] [[1905]], [[Trstená]] – † [[7. apríl]] [[1986]], [[Pittsburgh]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]] [[katolícka moderna|katolíckej moderny]], katolícky [[kňaz]], člen [[Františkáni|františkánskeho]] rádu.


== Životopis ==
== Živo opis ==
Po maite sa Rudolf Dilong stal [[mních]]om františkánskej rehole. V mladosti sa stal jeho blízkym priateľom aj básnik [[Štefan Atila Brezány]], s ktorým Dilong udržoval sporadický písomný kontakt aj očas neskoršej emigrácie. Pôsobil v [[Kremnica|Kremnici]], [[Hlohovec|Hlohovci]], [[Malacky|Malackách]]. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológie ho v [[rok]]u [[1929]] vysvätili za kňazael do emigrácie. Najskôr sa usadv [[Rím]]''i''. Od roku [[1965]] žil v [[kláštor]]e v [[Pittsburgh]]u v [[Spojené štáty|USA]]. Tu pracoval ako redaktor ''Listov v. Františka''. Pracoval aj ako unkcionár [[Svetový kongres Slovákov|Svetového kongresu Slovákov]]. V roku [[1969]] navštívil [[Slovensko]] a mal v pláne zostať tu. Existuje niekoľko verzií, prečo tak neurobil. Podľa J. Rydla to má na svedomí [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]]. Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – utajený mních, knieža básnikov, básnik uštipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody. Bol považovaný za básnika-búrliváka.
Po maite san hf Rudolfko stal[[mních|vcxbgfcngfxn]] kánskej rehole. V mladosti sa stal jeho blízkym priateľom aj básnik [[Štefan Atila Brezány]], s ktorým Dilong udržoval sporadický písomný kontakt aj očas neskoršej emigrácie. Pôsobil v [[Kremnica|Kremnici]], [[Hlohovec|H lohovci]], [[Malacky|Malackách]]. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológieghm ho v [[rok|rokghm h]]u [[1929]] vysvätili za kňa[[mních|fsmnhzm h]]<nowiki/>zael do emi grácie. Nh gmajskôr sa usadv [[Rím]]''i''. Od roku [[1965]] žil v [[kláštor]]e v [[Pittsburgh]]u v [[Spojené štáty|USA]]. Tu p acoval ako redaktor ''Listov v. Františka''. Pracoval aj ako unkcionár [[Svetový kongres Slovákov|Svetového kongresu Slovákov]]. V roku [[1969]] navštívil [[Slovensko]] a mal v plán e zostať tu. Existuje niekh s oľko verzií, prečo tak neurobil. Podľa J. Rydla to má na svedomí [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]]. Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – utajený mních, knieža básnikov, básnik ušt[[mních|hfsm h]]<nowiki/>ipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody. Bol považovaný za básnika-búrliváka.


== Tvorba ==
== Tvorbaf ==
Dilong sa svojou tvorbou radí medzi najvýznamnejších a najplodnejších [[autor]]ov [[katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Venoval sa najmä písaniu poézie, no i dráme. Bol tiež zakladateľom časopisu ''Postup''. Svoje diela umiestňoval do vidieckeho prostredia, venoval sa témam detstva a často opisoval svoju rodnú [[Orava (región)|Oravu]], čo mu poskytovalo vítané útočište a stabilitu najmä v období [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Napísal viac než 100 diel, pričom mnohé z nich zhoreli počas požiaru kláštora v [[Argentína|Argentíne]].
a najplodne sgh sghsjších [[autor]]ov [[katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Venoval sa najmä písaniu poézie, no i dráme. Bol tiež zakladateľom časopisu ''Postup''. Svoje diela umieshsg tňof gfy fyg fg val do vidiech hkeho prostredia, venoval sa témam detstva a často opisoval svoju rodnú [[Orava (región)|Oravu]], čo mu poskytovalo vítané útočište a stabilitu najmä v období [[Druhá svetová vojna|5hb . svetovej vojny]]. Napísal viac než 100 diel, pričom mnohé z nich zhoreli počas požiaru kláštora v [[Argentína|Argentí.]]


== Dielo ==
== Dielo ==
=== Poézia ===
=== Poézia ===
*
* [[1931]] – ''Budúci ľudia''
* [[1932]] – ''Slávne na holiach''
* [[1932]] – ''Slávne na holiach''
* [[1933]] – ''Dýchajte, lazy!'', charakteristické mladosťou, [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]]
* [[1933]] – ''Dýchajte, lazy!'', charakteristické mladosťou, [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]]
* [[1934]] – ''Hviezdy a smútok''
* [[1934]] – ''Hviezdy a smútok''
* [[1933]] – ''Roky pod slnkom'', venované 1100. výročiu vysvätenia Pribinovho chrámu v [[Nitra|Nitre]]
* [[1933]] – ''Roky pod slnkom'', venované 1100. výročiu vysväteniaf h g f Pribinovho chrámu v [[Nitra|Nitre]]
* [[1935]] – ''Mladý svadobník'', po ''Uťatých rukách'' od [[Rudolf Fabry|Rudolfa Fabryho]] to je druhá surrealistická zbierka básní
* [[1935]] – ''Mladý svadobgf ník'', po ''Uťatých rukách'' od [[Rudolf Fabry|Rudolfa hg Fabryho]] to je druhá surrealistická zbierka básní
* [[1935]] – ''Helena nosí ľaliu''
* [[1935]] – ''Helena nosí ľaliu f''
* [[1936]] – ''Mladý svadobník''
* [[1936]] – ''Mladý svadobník''
* [[1938]] – ''Ja, svätý František''
* [[1938]] – ''Ja, svätý František''

Verzia z 08:52, 20. november 2015

Rudolf Dilong
slovenský básnik katolíckej moderny
Rudolf Dilong
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Argentína Argentína
Spojené štáty Spojené štáty
Biografické údaje
Narodenie1. august 1905
Trstená, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie7. apríl 1986 (80 rokov)
Pittsburgh, USA
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRád menších bratov (OFM)
(františkáni)
Kňaz
Kňazská vysviacka1929
Odkazy
Spolupracuj na Commons Rudolf Dilong

Rudko (* 1. august 1905, Trstená – † 7. apríl 1986, Pittsburgh) bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, člen františkánskeho rádu.

Živo opis

Po maite san hf Rudolfko stalvcxbgfcngfxn kánskej rehole. V mladosti sa stal jeho blízkym priateľom aj básnik Štefan Atila Brezány, s ktorým Dilong udržoval sporadický písomný kontakt aj očas neskoršej emigrácie. Pôsobil v Kremnici, H lohovci, Malackách. Po absolvovaní štúdia katolíckej teológieghm ho v rokghm hu 1929 vysvätili za kňafsmnhzm hzael do emi grácie. Nh gmajskôr sa usadv Rími. Od roku 1965 žil v kláštore v Pittsburghu v USA. Tu p acoval ako redaktor Listov v. Františka. Pracoval aj ako unkcionár Svetového kongresu Slovákov. V roku 1969 navštívil Slovensko a mal v plán e zostať tu. Existuje niekh s oľko verzií, prečo tak neurobil. Podľa J. Rydla to má na svedomí Ladislav Novomeský. Dilong dostal od literárnych kritikov mnoho prívlastkov – utajený mních, knieža básnikov, básnik ušthfsm hipnutý slobodou, básnik stratenej slovenskej slobody. Bol považovaný za básnika-búrliváka.

Tvorbaf

a najplodne sgh sghsjších autorov katolíckej moderny. Venoval sa najmä písaniu poézie, no i dráme. Bol tiež zakladateľom časopisu Postup. Svoje diela umieshsg tňof gfy fyg fg val do vidiech hkeho prostredia, venoval sa témam detstva a často opisoval svoju rodnú Oravu, čo mu poskytovalo vítané útočište a stabilitu najmä v období 5hb . svetovej vojny. Napísal viac než 100 diel, pričom mnohé z nich zhoreli počas požiaru kláštora v Argentí.

Dielo

Poézia

  • 1932 – Slávne na holiach
  • 1933 – Dýchajte, lazy!, charakteristické mladosťou, vitalizmom
  • 1934 – Hviezdy a smútok
  • 1933 – Roky pod slnkom, venované 1100. výročiu vysväteniaf h g f Pribinovho chrámu v Nitre
  • 1935 – Mladý svadobgf ník, po Uťatých rukách od Rudolfa hg Fabryho to je druhá surrealistická zbierka básní
  • 1935 – Helena nosí ľaliu f
  • 1936 – Mladý svadobník
  • 1938 – Ja, svätý František
  • 1939 – Gardisti, na stráž!
  • 1939 – Mesto s ružou, venuje Parížu
  • 1939 – Honolulu, pieseň labute
  • 1941 – Konvália
  • 1941 – Nevolaj, nevolaj
  • 1941 – Somnambul
  • 1942 – Hanička intímna charakteristika, venoval ju mŕtvej sestre (18)
  • 1942 – Vojna
  • 1944 – Plač
  • 1945 – Moja krv
  • 1948 – Vlasť volá
  • 1967 – Pod krížom
  • 1971 – Ponúkam chlieb so soľou
  • 1971 – Pokora vína
  • 1984 – Sväté rozjímanie
  • 2000 – Ruža menom Dagmar (Antiromán)
  • Budúci ľudia
  • Stretnutie s Františkom
  • Stretol som Boha
  • Stretnutie s človekom
  • Prekliati za humnami

Divadelné hry

  • 1940 – Valin
  • 1947 – Padajúce svetlo

Ostatné diela

  • 1992 – Ja, Rudolf Dilong, trubadúr, výber z exilovej tvorby
  • 1943 – Zakliata mladosť, spomienková próza

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rudolf_Dilong&oldid=6161938“