Skýtsko-sarmatské jazyky: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 17 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q749834)
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram, replaced: pred Kr. → pred Kr. (3)
 
Riadok 3: Riadok 3:
Systematicky patria medzi [[staroiránske jazyky]], [[severovýchodné iránske jazyky]], ako aj [[skýtske jazyky]] v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich [[osetčina]].
Systematicky patria medzi [[staroiránske jazyky]], [[severovýchodné iránske jazyky]], ako aj [[skýtske jazyky]] v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich [[osetčina]].


Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad [[Skýti]], medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.
Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad [[Skýti]], medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.


Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):
Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):
*skýtčina (cca 800 – 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
*skýtčina (cca 800 – 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
*[[sarmatčina]] (cca 300 pred Kr. – 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
*[[sarmatčina]] (cca 300 pred Kr. – 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
*[[alančina]] ([[stará osetčina]]; 400 po Kr. – 1000 po Kr.), najmä u byzantských autorov
*[[alančina]] ([[stará osetčina]]; 400 po Kr. – 1000 po Kr.), najmä u byzantských autorov


{{Indoiránske jazyky}}
{{Indoiránske jazyky}}


[[Kategória:Vymreté jazyky]]
[[Kategória:Mŕtve jazyky]]
[[Kategória:Iránske jazyky]]
[[Kategória:Iránske jazyky]]

Aktuálna revízia z 16:46, 22. november 2015

Skýtsko-sarmarské jazyky alebo skýtske jazyky bolo zoskupenie iránskych jazykov.

Systematicky patria medzi staroiránske jazyky, severovýchodné iránske jazyky, ako aj skýtske jazyky v širšom zmysle (čo je zoskupenie skýtsko-sarmatských jazykov a sackých jazykov). Vyvinula sa z nich osetčina.

Hovorili nimi skýtsko-sarmatské kmene v severnom Počiernomorí, Poazoví a severnom Kaukaze, napríklad Skýti, medzi 800 pred Kr. až 1000 po Kr.

Delia sa spravidla chronologicky (od najstaršieho po najnovší):

  • skýtčina (cca 800 – 300 pred Kr.), najmä u klasických gréckych autorov
  • sarmatčina (cca 300 pred Kr. – 400 po Kr.), najmä v helenistických a rímskych nápisoch
  • alančina (stará osetčina; 400 po Kr. – 1000 po Kr.), najmä u byzantských autorov