Národnie noviny: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
wl
rozšírenie, zdroje
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Noviny
{{Bez zdroja}}
| Názov = Národnie noviny
⚫
'''Národnie noviny''' boli slovenské politické [[noviny]], ktoré vychádzali v rokoch [[1870]] – [[1947]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a [[1948]] v [[Bratislava|Bratislave]] 3 – 6-krát týždenne. Boli pokračovateľom [[Pešťbudínske vedomosti|Pešťbudínskych vedomostí]].
| Logo =
| Obrázok =
| Popis =
| Typ = [[Denník (žurnalistika)|Denník]], občasník
| Formát =
| Majiteľ =
| Vydavateľ = Mikuláš Št. Ferienčík <small>(1871, prvý)</small> <br>Konzorcium Národných novín <small>(1948, posledné)</small>
| Šéfredaktor = [[Mikuláš Štefan Ferienčík]] <small>(1871-1874, prvý)</small> <br>Elena Vološčuková <small>(1948, posledná)</small>
| Zástupca šéfredaktora =
| Založenie = [[13. marec]] [[1870]]
| Zánik = [[1948]]
| Politická príslušnosť = [[Slovenská národná strana (historická)]] <small>(1873-1921)</small> <br>[[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratická strana]] <small>(1944-1948)</small>
| Jazyk = [[slovenčina|slovenský]]
| Cena =
| Náklad = 11 000 (1941)<ref name="europeana"/>
| ISSN =
| Adresa = [[Turčiansky Svätý Martin]] (1870-1936, 1939-1947)<br>[[Bratislava]] (1936-1939, 1948)
| Web =
}}
⚫
'''Národnie noviny''' boli slovenské politické [[noviny]], ktoré vychádzali v rokoch [[1870]] – [[1947]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a Bratislave a v roku [[1948]] v [[Bratislava|Bratislave]] 3 – 6-krát týždenne.<ref name="hnoline"/> Boli pokračovateľom [[Pešťbudínske vedomosti|Pešťbudínskych vedomostí]].


== História ==
Funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] plnili Národnie noviny – najdlhšie vychádzajúce slovenské politické noviny. Bol to nástupnícky tlačový orgán po Pešťbudínskych vedomostiach, ktorý mal “za tie isté pravdy bojovať, ako bojovali Vedomosti“. Podľa oficiálneho vyhlásenia Pešťbudínske vedomosti r. [[1870]] prešli do Martina “pre panujúce pomery v kníhtlačiarňach pešťbudínskych" (pre štrajk typografov). Pritom aj sama [[redakcia]] musela uznať, že Pešťbudínske vedomosti, hlavne v posledných rokoch svojej existencie, bývali dosť nevýbojné a [[konzervativizmus|konzervatívne]], čo sa podstatnejšie nezmenilo ani po prechode novín do Martina.
Národnie noviny plnili funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]]. Šlo o najdlhšie vychádzajúce slovenské politické noviny. Bol to nástupnícky tlačový orgán po Pešťbudínskych vedomostiach, ktorý mal “za tie isté pravdy bojovať, ako bojovali Vedomosti“. Podľa oficiálneho vyhlásenia, Pešťbudínske vedomosti roku [[1870]] prešli do Martina “pre panujúce pomery v kníhtlačiarňach pešťbudínskych" (pre štrajk typografov). Pritom aj sama [[redakcia]] musela uznať, že Pešťbudínske vedomosti, hlavne v posledných rokoch svojej existencie, bývali dosť nevýbojné a [[konzervativizmus|konzervatívne]], čo sa podstatnejšie nezmenilo ani po prechode novín do Martina.

Noviny boli oficiálnym tlačovým orgánom SNS medzi rokmi 1873-1921.<ref name="hnoline"/> V [[Prvá československá republika|prvej československej republike]] ich vplyv upadal. Sídlo presúvali medzi Martinom a Bratislavou. Medzi septembrom 1934 a marcom 1935 nevychádzali.<ref name="europeana">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Národné noviny
| url = https://www.europeana.eu/portal/sk/record/9200322/BibliographicResource_3000094656966.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-06-27
| vydavateľ = Europeana Collections
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>Počas Slovenskej republiky sa stali Národnie noviny útočiskom pre opozičnú tlač, za čo ich predstaviteľov perzekvovali.<ref name="hnoline">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Národné noviny boli najdlhšie vychádzajúce slovenské politické noviny
| url = https://style.hnonline.sk/kultura/315804-narodne-noviny-boli-najdlhsie-vychadzajuce-slovenske-politicke-noviny
| dátum vydania = 12.3.2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-06-27
| vydavateľ = Hospodárske noviny
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref> V roku 1944 sa stali tlačovým orgánom [[Demokratická strana (1944 – 1948))|Demokratickej strany]].<ref name="europeana"/>


“Uznať prichodí", písalo sa v prvom čísle Národných novín ([[13. marec|13. marca]] [[1870]]), “že prenesením redakcie zo sídelného mesta krajiny… do mestečka provincionálneho, utratí redakcia možnosť v politických i v denných otázkach sa orientovať z vlastného názoru a z osobnej skúsenosti...„. Noviny týmto prechodom nesporne stratili. Ich zahraničné i vnútropolitické spravodajstvo sa stalo ešte oneskorenejším a chudobnejším. Nesplnilo sa pritom ani očakávanie vodcov slovenskej konzervatívnej buržoázie, ktorá dúfala v kvalitatívne zlepšenie novín i v podstatné rozšírenie počtu ich predplatiteľov vo všetkých slovenských krajoch. Nezmenilo sa takmer nič ani na grafickej úprave novín, ba typy písma Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku v Martine boli oveľa chudobnejšie, ako tomu bolo v budínskej univerzitnej tlačiarni, z ktorej predtým vychádzali Pešťbudínske vedomosti.
“Uznať prichodí", písalo sa v prvom čísle Národných novín ([[13. marec|13. marca]] [[1870]]), “že prenesením redakcie zo sídelného mesta krajiny… do mestečka provincionálneho, utratí redakcia možnosť v politických i v denných otázkach sa orientovať z vlastného názoru a z osobnej skúsenosti...„. Noviny týmto prechodom nesporne stratili. Ich zahraničné i vnútropolitické spravodajstvo sa stalo ešte oneskorenejším a chudobnejším. Nesplnilo sa pritom ani očakávanie vodcov slovenskej konzervatívnej buržoázie, ktorá dúfala v kvalitatívne zlepšenie novín i v podstatné rozšírenie počtu ich predplatiteľov vo všetkých slovenských krajoch. Nezmenilo sa takmer nič ani na grafickej úprave novín, ba typy písma Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku v Martine boli oveľa chudobnejšie, ako tomu bolo v budínskej univerzitnej tlačiarni, z ktorej predtým vychádzali Pešťbudínske vedomosti.


== Autori ==
Na rozdiel od Pešťbudínskych vedomostí síce Národne noviny vychádzali nie dva, ale tri razy do týždňa na štyroch stranách, ale ich textová časť sa tým podstatnejšie nerozšírila, lebo veľa miesta v nich zaberali Zoznamy prispievateľov na Dom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a na iné “národné podujatia“. Ani [[Mikuláš Štefan Ferienčík]], ani [[Viliam Pauliny-Tóth]], [[Andrej Černiansky]] a [[Ambrov Pietor]], ktorí sa do roku [[1875]] vystriedali vo funkcii zodpovedných [[redaktor]]ov týchto novín, ich charakter, zoradenie rubrík i grafickú úpravu v porovnaní s Pešťbudínskymi vedomosťami výraznejšie nezmenili. Zaslúžili sa však o ďalšie rozvíjanie beletristických novinových žánrových foriem v rubrike Besednica, kde vychádzali nielen [[fejtón]]y a [[reportáž]]e, ale aj [[verš]]e, [[povesť|povesti]], [[literárna kritika|literárne kritiky]], [[životopis]]y významných osobností a pod. Medzi dopisovateľmi Národných novín vynikal [[Andrej Černiansky]], [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]], [[František Víťazoslav Sasinek]], [[Adolf Peter Záturecký]], [[Jozef Škultéty]], [[Daniel Bachát]], [[Viliam Pauliny-Tóth]], [[Ambro Pietor]], [[Adolf Svätopluk Osvald]] atď.
Na rozdiel od Pešťbudínskych vedomostí síce Národnie noviny vychádzali nie dva, ale tri razy do týždňa na štyroch stranách, ale ich textová časť sa tým podstatnejšie nerozšírila, lebo veľa miesta v nich zaberali Zoznamy prispievateľov na Dom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a na iné “národné podujatia“. Ani [[Mikuláš Štefan Ferienčík]], ani [[Viliam Pauliny-Tóth]], [[Andrej Černiansky]] a [[Ambro Pietor]], ktorí sa do roku [[1875]] vystriedali vo funkcii zodpovedných [[redaktor]]ov týchto novín, ich charakter, zoradenie rubrík i grafickú úpravu v porovnaní s Pešťbudínskymi vedomosťami výraznejšie nezmenili. Zaslúžili sa však o ďalšie rozvíjanie beletristických novinových žánrových foriem v rubrike Besednica, kde vychádzali nielen [[fejtón]]y a [[reportáž]]e, ale aj [[verš]]e, [[povesť|povesti]], [[literárna kritika|literárne kritiky]], [[životopis]]y významných osobností a pod. Medzi dopisovateľmi Národných novín vynikali Andrej Černiansky, [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]], [[František Víťazoslav Sasinek]], [[Adolf Peter Záturecký]], [[Jozef Škultéty]], [[Daniel Bachát]], Viliam Pauliny-Tóth, Ambro Pietor, [[Adolf Svätopluk Osvald]] atď.


== Obsah ==
V matičnej dobe vychádzal v Národných novinách na dvanásť pokračovaní aj významný seriál zvaný Listy slovenskému Tomášovi" od Viliama Paulínyho-Tótha. Je to vlastne populárny výklad politiky Slovenskej národnej strany, určený predovšetkým [[nacionalizmus|nacionálne]] vlažným a národne neuvedomelým Slovákom, ktorých ohrozovala čoraz viac [[maďarizácia]]. V novinách vychádzali aj pozoruhodné [[úvodník]]y, v ktorých sa písalo o [[vlastenectvo|vlastenectve]], národnej rovnoprávnosti, [[autonómia|autonómii]], o administratívnosprávnej organizácii [[Uhorsko|Uhorska]] a pod. Národné noviny niesli hlavnú ťarchu boja proti nepriateľom Matice slovenskej a národných stredných škôl. Prinášali tiež rozličné oznamy o účinkovaní slovenských spolkov ([[Živena]], [[Napred]] …), i o slovenských hospodárskych a svojpomocných podujatiach. (Krupinská autodielňa a paromlyn, vzájomné pomocnice, hospodárske spolky a pod.) V prvom ročníku Národné noviny mávali na prvej strane [[úvodník]], vnútropolitické [[spravodajstvo]], zahraničnopolitický [[komentár (publicistický žáner)|komentár]]. Druhá strana patrila “snemovým zprávam", “domácim zprávam", “zahraničným zprávam", “politickému obzoru", ďalej “dopisom". Ostatné strany boli vyplnené obzorom tlače (prehľad [[časopis]]ov), rubrikami: [[Literatúra]] a [[umenie]], drobnými správami, obchodnými, burzovými správami, inzerátmi i pravidelným Zoznamom zbierok na Maticu slovenskú. Domáce i zahraničné správy tu vychádzali niekedy oneskorene o tri až päť dní. Týkalo sa to aj referátov zo zasadania krajinského snemu.
V matičnej dobe vychádzal v Národných novinách na dvanásť pokračovaní aj významný seriál zvaný ''Listy slovenskému Tomášovi'' od Viliama Paulínyho-Tótha. Ide vlastne o populárny výklad politiky Slovenskej národnej strany, určený predovšetkým [[nacionalizmus|nacionálne]] vlažným a národne neuvedomelým Slovákom, ktorých čoraz viac ohrozovala [[maďarizácia]]. V novinách vychádzali aj pozoruhodné [[úvodník]]y, v ktorých sa písalo o [[vlastenectvo|vlastenectve]], národnej rovnoprávnosti, [[autonómia|autonómii]], o administratívnosprávnej organizácii [[Uhorsko|Uhorska]] a pod. Národné noviny niesli hlavnú ťarchu boja proti nepriateľom Matice slovenskej a národných stredných škôl. Prinášali tiež rozličné oznamy o účinkovaní slovenských spolkov ([[Živena]], [[Napred]] …), i o slovenských hospodárskych a svojpomocných podujatiach. (Krupinská autodielňa a paromlyn, vzájomné pomocnice, hospodárske spolky a pod.) V prvom ročníku Národné noviny mávali na prvej strane [[úvodník]], vnútropolitické [[spravodajstvo]], zahraničnopolitický [[komentár (publicistický žáner)|komentár]]. Druhá strana patrila “snemovým zprávam", “domácim zprávam", “zahraničným zprávam", “politickému obzoru", ďalej “dopisom". Ostatné strany boli vyplnené obzorom tlače (prehľad [[časopis]]ov), rubrikami: [[Literatúra]] a [[umenie]], drobnými správami, obchodnými, burzovými správami, inzerátmi i pravidelným Zoznamom zbierok na Maticu slovenskú. Domáce i zahraničné správy tu vychádzali niekedy oneskorene o tri až päť dní. Týkalo sa to aj referátov zo zasadania krajinského snemu.


Národné noviny venovali veľa miesta predvolebnej kampani, ale prinášali aj články o sociálnom postavení rozličných tried a vrstiev slovenskej spoločnosti, ba roku [[1871]], keď ešte [[Slováci]] nemali samostatný ženský časopis, v rubrike Besednica prinášali aj príspevky určené špeciálne slovenským ženám. Pozoruhodný je aj seriál Viliama Paulínyho-Tótha, zvaný “Osem návrhov zákona" (Nár. nov. roč. 1872 č. 17 – 45), ktoré on sám ako [[poslanec]] predložil uhorskej snemovni, v snahe o hospodárske pozdvihnutie Slovenska. Tieto návrhy na sneme však neprešli.
Národnie noviny venovali veľa miesta predvolebnej kampani, ale prinášali aj články o sociálnom postavení rozličných tried a vrstiev slovenskej spoločnosti, ba roku [[1871]], keď ešte [[Slováci]] nemali samostatný ženský časopis, v rubrike Besednica prinášali aj príspevky určené špeciálne slovenským ženám. Pozoruhodný je aj seriál Viliama Paulínyho-Tótha, zvaný “Osem návrhov zákona" (Nár. nov. roč. 1872 č. 17 – 45), ktoré on sám ako [[poslanec]] predložil uhorskej snemovni, v snahe o hospodárske pozdvihnutie Slovenska. Tieto návrhy na sneme však neprešli.


Najväčším nedostatkom Národných novín bolo to, že nedokázali preniknúť medzi ľudové vrstvy, čo s trpkosťou konštatoval aj jeden z ich dopisovateľov pod pseudonymom Priateľský: “...Z tých našich 3000 čisto slovenských obcí, sotva sa nájde 1/3, kde (Národné noviny alebo Národného hlásnika) čítajú… nachodia sa ešte celé stolice, v ktorých niet...ani jedného odberateľa". Bolo to v dobe, keď [[Pavel Hečko]] vyslovil názor, že “ktorý národ nemá bohatej časopisnej literatúry, nedôjde ani k bohatstvu vekovej (umeleckej) literatúry".
Najväčším nedostatkom Národných novín bolo to, že nedokázali preniknúť medzi ľudové vrstvy, čo s trpkosťou konštatoval aj jeden z ich dopisovateľov pod pseudonymom Priateľský: “...Z tých našich 3000 čisto slovenských obcí, sotva sa nájde 1/3, kde (Národné noviny alebo Národného hlásnika) čítajú… nachodia sa ešte celé stolice, v ktorých niet...ani jedného odberateľa". Bolo to v dobe, keď [[Pavel Hečko]] vyslovil názor, že “ktorý národ nemá bohatej časopisnej literatúry, nedôjde ani k bohatstvu vekovej (umeleckej) literatúry".

== Zoznam hlavných a zodpovedných redaktorov ==
{|
|
* [[Mikuláš Štefan Ferienčík]] - od čís. 104 roč. II (2. septembra 1871)
* [[Viliam Pauliny-Tóth]] - od čís. 68 roč. V (11. júna 1874)
* [[Andrej Černiansky]] - od čís. 70 roč. V (16. júna 1874)
* Andrej Červenák - od čís. 103 roč. V (1. septembra 1874)
* [[Ambro Pietor]] - od čís. 283 roč. XXIX (13. decembra 1898)
* [[Svetozár Hurban Vajanský]] - od čís. 71 roč. XXX (20. júna 1899)
* Ambro Pietor - od čís. 143 roč. XXXVII (4. decembra 1906)
* Svetozár Hurban-Vajanský - od čís. 1 roč. XLVIII (4. januára 1917)
* [[Jozef Škultéty]] - od 13/L (17. jan. 1919)
* [[Štefan Krčméry]] - od 75/L (1. apr. 1919)
* Jozef Škultéty - od 157/L (11. júla 1919)
* Anton Novák - od 183/L (10. aug. 1919)
* Štefan Krčméry - od 227/L (2. okt. 1919)
* Andrej Mihal - od 50/LI (3. marca 1920)
* [[Ivan Thurzo]] - od 213/LII (22. sept. 1921)
|
* [[Emil Jesenský]] - od 36/LIII (23. apr. 1922)
* Július Turan - od 83/LIV (18. okt. 1923)
* Anton Kompánek - od 24/LVIII (25. febr. 1927)
* Jozef Škultéty - od 37/LVIII (27. marca 1927)
* [[Miloš Vančo]] - od 16/LXIV (10. febr. 1933)
* Peter Suchanský - od 109/LXIV (4. okt. 1933)
* [[Miloš Vančo]] - od 1/LXVI (20. marca 1935)
* [[Fedor Jesenský]] - od 1/LXVII (1. jan. 1936)
* [[Ján Paulíny-Tóth]] - od r. 1939 do 81/70 (6. 4. 1939)
* Ondrej Haťapka - od 82/70 (7. 4. 1939) - do 102/70 (29. 6. 1939)
* Fedor Jesenský - od 103/70 (8. 7. 1939)]
* Národný výbor - do 109/LXXV (8. IX. 1944)
* Fedor Jesenský - od 1945
* Michal Dado - od 1/78 (5. okt. 1947)
* Elena Vološčuková - od 26/79 (8. febr. 1948)<ref name="europeana">
|}

== Referencie ==
<references />


[[Kategória:Slovenské periodiká]]
[[Kategória:Slovenské periodiká]]

Verzia z 12:34, 27. jún 2019

Národnie noviny
TypDenník, občasník
VydavateľMikuláš Št. Ferienčík (1871, prvý)
Konzorcium Národných novín (1948, posledné)
ŠéfredaktorMikuláš Štefan Ferienčík (1871-1874, prvý)
Elena Vološčuková (1948, posledná)
Založenie13. marec 1870
Zánik1948
Politická príslušnosťSlovenská národná strana (historická) (1873-1921)
Demokratická strana (1944-1948)
Jazykslovenský
Náklad11 000 (1941)[1]
Kontaktné údaje
AdresaTurčiansky Svätý Martin (1870-1936, 1939-1947)
Bratislava (1936-1939, 1948)

Národnie noviny boli slovenské politické noviny, ktoré vychádzali v rokoch 1870 – 1947 v Martine a Bratislave a v roku 1948 v Bratislave 3 – 6-krát týždenne.[2] Boli pokračovateľom Pešťbudínskych vedomostí.

História

Národnie noviny plnili funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu Slovenskej národnej strany. Šlo o najdlhšie vychádzajúce slovenské politické noviny. Bol to nástupnícky tlačový orgán po Pešťbudínskych vedomostiach, ktorý mal “za tie isté pravdy bojovať, ako bojovali Vedomosti“. Podľa oficiálneho vyhlásenia, Pešťbudínske vedomosti roku 1870 prešli do Martina “pre panujúce pomery v kníhtlačiarňach pešťbudínskych" (pre štrajk typografov). Pritom aj sama redakcia musela uznať, že Pešťbudínske vedomosti, hlavne v posledných rokoch svojej existencie, bývali dosť nevýbojné a konzervatívne, čo sa podstatnejšie nezmenilo ani po prechode novín do Martina.

Noviny boli oficiálnym tlačovým orgánom SNS medzi rokmi 1873-1921.[2] V prvej československej republike ich vplyv upadal. Sídlo presúvali medzi Martinom a Bratislavou. Medzi septembrom 1934 a marcom 1935 nevychádzali.[1]Počas Slovenskej republiky sa stali Národnie noviny útočiskom pre opozičnú tlač, za čo ich predstaviteľov perzekvovali.[2] V roku 1944 sa stali tlačovým orgánom Demokratickej strany.[1]

“Uznať prichodí", písalo sa v prvom čísle Národných novín (13. marca 1870), “že prenesením redakcie zo sídelného mesta krajiny… do mestečka provincionálneho, utratí redakcia možnosť v politických i v denných otázkach sa orientovať z vlastného názoru a z osobnej skúsenosti...„. Noviny týmto prechodom nesporne stratili. Ich zahraničné i vnútropolitické spravodajstvo sa stalo ešte oneskorenejším a chudobnejším. Nesplnilo sa pritom ani očakávanie vodcov slovenskej konzervatívnej buržoázie, ktorá dúfala v kvalitatívne zlepšenie novín i v podstatné rozšírenie počtu ich predplatiteľov vo všetkých slovenských krajoch. Nezmenilo sa takmer nič ani na grafickej úprave novín, ba typy písma Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku v Martine boli oveľa chudobnejšie, ako tomu bolo v budínskej univerzitnej tlačiarni, z ktorej predtým vychádzali Pešťbudínske vedomosti.

Autori

Na rozdiel od Pešťbudínskych vedomostí síce Národnie noviny vychádzali nie dva, ale tri razy do týždňa na štyroch stranách, ale ich textová časť sa tým podstatnejšie nerozšírila, lebo veľa miesta v nich zaberali Zoznamy prispievateľov na Dom Matice slovenskej a na iné “národné podujatia“. Ani Mikuláš Štefan Ferienčík, ani Viliam Pauliny-Tóth, Andrej Černiansky a Ambro Pietor, ktorí sa do roku 1875 vystriedali vo funkcii zodpovedných redaktorov týchto novín, ich charakter, zoradenie rubrík i grafickú úpravu v porovnaní s Pešťbudínskymi vedomosťami výraznejšie nezmenili. Zaslúžili sa však o ďalšie rozvíjanie beletristických novinových žánrových foriem v rubrike Besednica, kde vychádzali nielen fejtóny a reportáže, ale aj verše, povesti, literárne kritiky, životopisy významných osobností a pod. Medzi dopisovateľmi Národných novín vynikali Andrej Černiansky, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, František Víťazoslav Sasinek, Adolf Peter Záturecký, Jozef Škultéty, Daniel Bachát, Viliam Pauliny-Tóth, Ambro Pietor, Adolf Svätopluk Osvald atď.

Obsah

V matičnej dobe vychádzal v Národných novinách na dvanásť pokračovaní aj významný seriál zvaný Listy slovenskému Tomášovi od Viliama Paulínyho-Tótha. Ide vlastne o populárny výklad politiky Slovenskej národnej strany, určený predovšetkým nacionálne vlažným a národne neuvedomelým Slovákom, ktorých čoraz viac ohrozovala maďarizácia. V novinách vychádzali aj pozoruhodné úvodníky, v ktorých sa písalo o vlastenectve, národnej rovnoprávnosti, autonómii, o administratívnosprávnej organizácii Uhorska a pod. Národné noviny niesli hlavnú ťarchu boja proti nepriateľom Matice slovenskej a národných stredných škôl. Prinášali tiež rozličné oznamy o účinkovaní slovenských spolkov (Živena, Napred …), i o slovenských hospodárskych a svojpomocných podujatiach. (Krupinská autodielňa a paromlyn, vzájomné pomocnice, hospodárske spolky a pod.) V prvom ročníku Národné noviny mávali na prvej strane úvodník, vnútropolitické spravodajstvo, zahraničnopolitický komentár. Druhá strana patrila “snemovým zprávam", “domácim zprávam", “zahraničným zprávam", “politickému obzoru", ďalej “dopisom". Ostatné strany boli vyplnené obzorom tlače (prehľad časopisov), rubrikami: Literatúra a umenie, drobnými správami, obchodnými, burzovými správami, inzerátmi i pravidelným Zoznamom zbierok na Maticu slovenskú. Domáce i zahraničné správy tu vychádzali niekedy oneskorene o tri až päť dní. Týkalo sa to aj referátov zo zasadania krajinského snemu.

Národnie noviny venovali veľa miesta predvolebnej kampani, ale prinášali aj články o sociálnom postavení rozličných tried a vrstiev slovenskej spoločnosti, ba roku 1871, keď ešte Slováci nemali samostatný ženský časopis, v rubrike Besednica prinášali aj príspevky určené špeciálne slovenským ženám. Pozoruhodný je aj seriál Viliama Paulínyho-Tótha, zvaný “Osem návrhov zákona" (Nár. nov. roč. 1872 č. 17 – 45), ktoré on sám ako poslanec predložil uhorskej snemovni, v snahe o hospodárske pozdvihnutie Slovenska. Tieto návrhy na sneme však neprešli.

Najväčším nedostatkom Národných novín bolo to, že nedokázali preniknúť medzi ľudové vrstvy, čo s trpkosťou konštatoval aj jeden z ich dopisovateľov pod pseudonymom Priateľský: “...Z tých našich 3000 čisto slovenských obcí, sotva sa nájde 1/3, kde (Národné noviny alebo Národného hlásnika) čítajú… nachodia sa ešte celé stolice, v ktorých niet...ani jedného odberateľa". Bolo to v dobe, keď Pavel Hečko vyslovil názor, že “ktorý národ nemá bohatej časopisnej literatúry, nedôjde ani k bohatstvu vekovej (umeleckej) literatúry".

Zoznam hlavných a zodpovedných redaktorov

  • Mikuláš Štefan Ferienčík - od čís. 104 roč. II (2. septembra 1871)
  • Viliam Pauliny-Tóth - od čís. 68 roč. V (11. júna 1874)
  • Andrej Černiansky - od čís. 70 roč. V (16. júna 1874)
  • Andrej Červenák - od čís. 103 roč. V (1. septembra 1874)
  • Ambro Pietor - od čís. 283 roč. XXIX (13. decembra 1898)
  • Svetozár Hurban Vajanský - od čís. 71 roč. XXX (20. júna 1899)
  • Ambro Pietor - od čís. 143 roč. XXXVII (4. decembra 1906)
  • Svetozár Hurban-Vajanský - od čís. 1 roč. XLVIII (4. januára 1917)
  • Jozef Škultéty - od 13/L (17. jan. 1919)
  • Štefan Krčméry - od 75/L (1. apr. 1919)
  • Jozef Škultéty - od 157/L (11. júla 1919)
  • Anton Novák - od 183/L (10. aug. 1919)
  • Štefan Krčméry - od 227/L (2. okt. 1919)
  • Andrej Mihal - od 50/LI (3. marca 1920)
  • Ivan Thurzo - od 213/LII (22. sept. 1921)
  • Emil Jesenský - od 36/LIII (23. apr. 1922)
  • Július Turan - od 83/LIV (18. okt. 1923)
  • Anton Kompánek - od 24/LVIII (25. febr. 1927)
  • Jozef Škultéty - od 37/LVIII (27. marca 1927)
  • Miloš Vančo - od 16/LXIV (10. febr. 1933)
  • Peter Suchanský - od 109/LXIV (4. okt. 1933)
  • Miloš Vančo - od 1/LXVI (20. marca 1935)
  • Fedor Jesenský - od 1/LXVII (1. jan. 1936)
  • Ján Paulíny-Tóth - od r. 1939 do 81/70 (6. 4. 1939)
  • Ondrej Haťapka - od 82/70 (7. 4. 1939) - do 102/70 (29. 6. 1939)
  • Fedor Jesenský - od 103/70 (8. 7. 1939)]
  • Národný výbor - do 109/LXXV (8. IX. 1944)
  • Fedor Jesenský - od 1945
  • Michal Dado - od 1/78 (5. okt. 1947)
  • Elena Vološčuková - od 26/79 (8. febr. 1948)<ref name="europeana">

Referencie

  1. ↑ a b c Národné noviny [online]. Europeana Collections, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Národné noviny boli najdlhšie vychádzajúce slovenské politické noviny [online]. Hospodárske noviny, 12.3.2010, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Národnie_noviny&oldid=6859813“