Mikuláš Pružinský: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
wl.
(foto)
d (wl.)
Pôsobil ako statkár v obci [[Mitošiny]] (dnes súčasť obce [[Bešeňová]]). V roku 1921 sa stal podpredsedom okresnej organizácie [[SĽS]] (od r. 1925 pod názvom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]]) v Ružomberku. Vo voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923 bol zvolený za poslanca Podtatranskej župy za SĽS, kde pôsobil vo finančnej komisii. Po zrušení župného zriadenia a zavedení [[Krajinské zriadenie|krajinského zriadenia]] v roku 1928 bol zvolený za člena okresného zastupiteľstva, ako aj okresného výboru v Ružomberku. V [[Voľby do Národného zhromaždenia v Československu v roku 1929|parlamentných voľbách v roku 1929]] sa stal poslancom [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]] za HSĽS, kandidoval v XIX. volebnom kraji (Liptovský Svätý Mikuláš) za HSĽS. V tomto volebnom období pôsobil v rozpočtovom a živnostensko-obchodnom parlamentnom výbore. Za poslanca Národného zhromaždenia bol zvolený aj vo voľbách v roku 1935 (kandidoval za volebnú koalíciu Autonomistický blok, kde mala HSĽS dominantné postavenie) vo volebnom kraji Liptovský Svätý Mikuláš. V parlamente pôsobil v rovnakých výboroch ako v predchádzajúcom období a ešte bol aj členom ústavnoprávneho výboru. V parlamente zotrval do zániku ČSR v marci 1939. V HSĽS patril ku konzervatívnemu krídlu, uznával československý štát a požadoval autonómiu pre Slovensko, no už začiatkom marca po februárovom rokovaní u nemeckých politikov (spolu s F. Ďurčanským) sa vyslovil za okamžité vyhlásenie slovenskej samostatnosti pod ochranou [[Nacistické Nemecko|III. ríše]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hoensch|meno=Jörg K.|titul=Slovensko a Hitlerova východná politika|vydanie=|vydavateľ=VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-224-0693-7|strany=231}}</ref>
 
Od roku 1938 pôsobil vo funkcii vládneho komisára Slovenskej pokladnice pre hospodárskych robotníkov a bol aj členom správnej rady Štátnych lesov a majetkov na Slovensku. Vo [[Voľby do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938|voľbách do Snemu Slovenskej krajiny]], ktoré sa konali 18. decembra 1938 bol zvolený za poslanca [[Snem Slovenskej krajiny (1938 - 1939)|snemu]]. V tomto parlamente bol členom rozpočtového a ústavnoprávneho výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=135149|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=www.nrsr.sk}}</ref> 20. januára 1939 bol prezidentom [[Emil Hácha|Emilom Háchom]] menovaný členom vlády Slovenskej krajiny (III. vláda Jozefa Tisa) a poverený riadením vecí spadajúcich do odboru ministerstva priemyslu, obchodu a živností a poľnohospodárstva. Vo funkcii ministra zotrval do odvolania vlády 9. marca 1939. Ako minister autonómnej vlády spolu s ministrom [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinandom Ďurčanským]] vo februári 1939 rokovali s [[Hermann Göring|Hermannom Göeringom]] o hospodárskej pomoci pre Slovensko v prípade odchodu Slovenska z [[ČSR]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hoensch|meno=Jörg K.|titul=Slovensko a Hitlerova východná politika|vydanie=|vydavateľ=VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-224-0693-7|strany=231}}</ref>
 
Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] 14.3. 1939 bol vymenovaný za ministra financií slovenskej vlády. V tejto funkcii zotrval počas celého obdobia existencie [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]], teda vo vládach [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]], [[Vojtech Tuka|Vojtecha Tuku]] i [[Štefan Tiso|Štefana Tisa]], pričom v poslednej vláde (od 5. septembra 1944) bol aj podpredsedom vlády pre zahraničné veci a zástupcom ministra dopravy a verejných prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=135230|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=www.nrsr.sk}}</ref> Taktiež počas celého obdobia existencie Slovenského štátu bol aj poslancom Snemu Slovenskej republiky. Okrem vládnych a parlamentných funkcií zastával aj post predsedu Jednoty hospodárskeho priemyslu liehovarníckeho na Slovensku, podpredsedu Ústredného združenia slovenského priemyslu, ako aj člen Najvyššej rady obrany štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Digitálna knižnica - dokument|url=https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=135234|dátum prístupu=2018-12-22|vydavateľ=www.nrsr.sk}}</ref> Počas pôsobenia vo funkcii ministra financií sa podieľal na úspešnom rozvoji slovenského hospodárstva a uplatňovaní rozumnej finančnej politiky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Tkáč|meno=Marián|titul=Pravdivý slovenský príbeh|vydanie=|vydavateľ=Post Scriptum, s. r. o.|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-969850-2-9|strany=237.}}</ref>
8 985

úprav

Navigačné menu