Carl Friedrich Gauß: Rozdiel medzi revíziami

	Carl Friedrich Gauß
	; nemecký matematik, fyzik a astronóm
Narodenie	30. apríl 1777; Braunschweig, Nemecko
Úmrtie	23. február 1855 (77 rokov); Göttingen, Nemecko
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Carl Friedrich Gauß; (plné texty diel autora)
Commons	Carl Friedrich Gauß
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 18:41, 30. apríl 2018

(Johann) Carl Friedrich Gauß (lat. forma mena Carolus Fridericus Gauss) (* 30. apríl 1777, Braunschweig – † 23. február 1855, Göttingen) bol nemecký astronóm, matematik a fyzik, jeden z najväčších matematikov a fyzikov všetkých čias. Zaoberal sa teóriou čísel, matematickou analýzou, geometriou, geodéziou, magnetizmom, astronómiou a optikou.

Zázračné dieťa

C. F. Gauß sa narodil ako syn murára a vodného majstra. Počítať vraj vedel skôr, ako dobre hovoriť. Čítať sa naučil skoro sám. Keď mal Carl tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu. No najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jedna do sto; a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet aritmetického radu. Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.

Štúdiá

V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Carl začal študovať na gymnáziu. Keď Carl Gauss dostal od miestneho vojvodu štipendium, začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Carl Gauss nezávisle 'znovuobjavil' Bodeov zákon, binomickú vetu, aritmetický a geometrický priemer, zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šľachtica študoval v rokoch 1795 – 99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej dizertačnej práci Carl opísal ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. základnej vety algebry (každá algebrická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).

Vedecká kariéra

Od roku 1807 Carl Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ hvezdárne v Göttingene. V júni 1801 sa Carl rozhodol predpovedať dráhu planétky Ceres, ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom. Keď Wilhelm Matthias Olbers planétku Ceres znovu objavil, bola presne tam, kde ju Carl Gauß predpovedal. Carl pre výpočet jej dráhy použil svoju novú aproximačnú metódu tzv. metódu najmenších štvorcov. To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu.

Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle – v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti štatistiky a pravdepodobnosti (tzv. Gaussova krivka ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal matematickou analýzou (napr.: teória dvojitého a trojitého integrálu) či funkciami komplexnej premennej a teóriou čísel.

V geometrii bol Carl Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v euklidovskej geometrii – zmenou piatej Euklidovej axiómy objavil princípy hyperbolickej geometrie (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.

Carl Friedrich Gauß sa zaoberal aj fyzikou, vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä zemskému magnetizmu (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom Wilhemom Eduardom Weberom sa zaoberal aj štúdiom elektromagnetizmu. V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického telegrafu na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,2 km.

Diela

jeho najznámejším dielom z oblasti matematiky je spis Disquisitones aritmeticae (Pojednanie o aritmetike, 1801)
O novom všeobecnom princípe mechaniky – 1829

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Carl Friedrich Gauß
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carl Friedrich Gauß

@@ Riadok 17: / Riadok 17: @@
 == Štúdiá ==
-V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Gauss začal študovať na [[Gymnázium|gymnáziu]]. Keď Gauss dostal od miestneho vojvodu [[štipendium]], začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Gauss nezávisle 'znovuobjavil' [[Bodeov zákon]], [[Binomická veta|binomickú vetu]], [[Aritmetický priemer|aritmetický]] a [[geometrický priemer]], zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šľachtica študoval v rokoch 1795{{--}}99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej [[Dizertácia|dizertačnej práci]] Gauß opísal ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. [[Základná veta algebry|základnej vety algebry]] (každá algebrická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).
+V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Carl začal študovať na [[Gymnázium|gymnáziu]]. Keď Carl Gauss dostal od miestneho vojvodu [[štipendium]], začal v roku 1792 študovať na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Carl Gauss nezávisle 'znovuobjavil' [[Bodeov zákon]], [[Binomická veta|binomickú vetu]], [[Aritmetický priemer|aritmetický]] a [[geometrický priemer]], zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šľachtica študoval v rokoch 1795{{--}}99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej [[Dizertácia|dizertačnej práci]] Carl opísal ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. [[Základná veta algebry|základnej vety algebry]] (každá algebrická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).
 == Vedecká kariéra ==
-Od roku 1807 Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ [[Hvezdáreň|hvezdárne]] v Göttingene. V júni 1801 sa Gauß rozhodol predpovedať dráhu planétky [[1 Ceres|Ceres]], ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom. Keď [[Wilhelm Matthias Olbers]] planétku Ceres znovu objavil, bola presne tam, kde ju Gauß predpovedal. Gauß pre výpočet jej dráhy použil svoju novú [[Aproximácia|aproximačnú metódu]] tzv. [[Metóda najmenších štvorcov|metódu najmenších štvorcov]]. To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu.
+Od roku 1807 Carl Gauß pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ [[Hvezdáreň|hvezdárne]] v Göttingene. V júni 1801 sa Carl rozhodol predpovedať dráhu planétky [[1 Ceres|Ceres]], ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom. Keď [[Wilhelm Matthias Olbers]] planétku Ceres znovu objavil, bola presne tam, kde ju Carl Gauß predpovedal. Carl pre výpočet jej dráhy použil svoju novú [[Aproximácia|aproximačnú metódu]] tzv. [[Metóda najmenších štvorcov|metódu najmenších štvorcov]]. To zabezpečilo Gaußovi veľkú popularitu a úctu.
 Gaußovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle{{--}}v matematike sa preslávil aj svojimi výskumami v oblasti [[Štatistika|štatistiky]] a [[Pravdepodobnosť (matematika)|pravdepodobnosti]] (tzv. [[Gaussova krivka]] ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal [[Matematická analýza|matematickou analýzou]] (napr.: teória dvojitého a trojitého [[Integrál|integrálu]]) či [[Funkcia komplexnej premennej|funkciami komplexnej premennej]] a [[Teória čísel|teóriou čísel]].
-V geometrii bol Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v [[Euklidovská geometria|euklidovskej geometrii]]{{--}}zmenou piatej [[Eukleides z Alexandrie|Euklidovej]] [[axióma|axiómy]] objavil princípy [[Neeuklidovská geometria|hyperbolickej geometrie]] (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.
+V geometrii bol Carl Gauß tým, kto ako prvý odhalil nedostatky v [[Euklidovská geometria|euklidovskej geometrii]]{{--}}zmenou piatej [[Eukleides z Alexandrie|Euklidovej]] [[axióma|axiómy]] objavil princípy [[Neeuklidovská geometria|hyperbolickej geometrie]] (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.
 Carl Friedrich Gauß sa zaoberal aj [[Fyzika|fyzikou]], vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä [[Magnetické pole Zeme|zemskému magnetizmu]] (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom [[Wilhelm Eduard Webere|Wilhemom Eduardom Weberom]] sa zaoberal aj štúdiom [[Elektromagnetizmus|elektromagnetizmu]]. V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického [[telegraf]]u na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,2 km.