Štefan Nécsey

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Nécsey
entomológ
Štefan Nécsey
Narodenie12. február 1870
Vráble
Úmrtie26. marec 1902 (32 rokov)
Mníchov

Štefan Nécsey známy aj ako Štefan Néčei, maď. Nécsey István (* 12. február 1870, Vráble – † 26. marec 1902, Mníchov) bol uhorský entomológ.

Patrí v entomologickej verejnosti k menej známym autorom. Amatérsky entomológlepidopterológ, maliarilustrátor zvierat, hlavne vtákov a motýľov. Národnosti bol maďarskej, pôvodom z územia Slovenska. Otec Jozef Néčei, matka Ida, rodená Ogárdyová.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Rod Néčeiovcov pochádzal zo zemianskej rodiny z Oslian. Narodil sa v rodine poštmajstra. Na základnú školu chodil v rodisku. Neskôr začal navštevovať strednú školu – gymnázium – v Nitre a Bratislave, ktorú ukončil maturitou v roku 1887. Už v detstve prejavoval lásku k prírode, k zbieraniu motýľov a ku kresleniu, a preto po skončení strednej školy sa vzhľadom na svoje záujmy a talent rozhodol študovať maliarstvo. Spočiatku začal štúdium maliarstva počas návštev súkromných hodín u Šimona Hollósyho v Mníchove, ale na jeseň v roku 1888 prechádza na mníchovskú umeleckú akadémiu, kde sa venuje hlavne štúdiu maliarskej klasiky. Po pol roku sa však vracia nazad k Šimonovi Hollósymu, lebo mu viac vyhovovali jeho umelecké praktiky. V tomto čase sa už i v prejavoch mníchovského umenia uplatňuje naturalizmus a to hlavne v jeho francúzskej podobe. István Nécsey sa stáva prívržencom tohto smeru a rozhodol sa, že si ho osvojí priamo vo Francúzsku. V roku 1890 odchádza do Francúzska, kde sa zapisuje na výtvarnú akadémiu „Julian“ v Paríži. Tu pracuje a tvorí pod vedením profesorov ako Julesa Lefébra, Benjamína Constanta a Douceta.

Po skončení pobytu vo Francúzsku prichádza nazad do Uhorska a ako dobrovoľník sa prihlasuje na vojenskú službu, ktorú absolvoval v rokoch 1892 – 1893 v Ostrihome v Maďarsku. Po skončení vojenskej služby sa vracia domov, do Vrábeľ, kde začína realizovať svoje záujmy a umelecké predstavy. Návrat domov mu pripomenul záľuby z detstva. Stredobodom svojho záujmy si stanovil prírodné, hlavne zoologické objekty, z ktorých ho zaujali hlavne vtáky a motýle. Obrázky motýľov, ktoré nakreslil, zaslal Uhorskej akadémii vied, ktorá mu ich ako nevyhovujúce vrátila späť. Snaží sa vylepšiť svoju techniku a venuje sa viac detailnému zobrazeniu všetkých podrobností. Opäť sa pokúša o šťastie a zasiela svoje kresby Uhorskej akadémii vied, ale opakovane sú mu vrátené, ako stále nevyhovujúce súčasnému smeru. Opäť odstraňuje chyby a venuje sa jednak maľbe krajín i portrétov, ale i motýľov a vtákov. Na jar roku 1895 sa obracia na známeho zoológa, národopisca, publicistu a politika Otta Hermana o pomoc. Tento významný rodák z Brezna bol v tom čase uznávanou osobnosťou Uhorska. Spolu so žiadosťou mu posiela na ukážku i niekoľko nakreslených motýľov. Uvedené kresby predložil Oto Herman Zoologickému oddeleniu Prírodovedeckej spoločnosti na posúdenie. Zároveň vyzdvihol nadanie Istvána Nécseyho. Prírodovedná spoločnosť priaznivo posúdila jeho prácu a uznania sa dostalo po prvýkrát autorovi aj od Otta Hermana, ktorý mu napísal, že sa narodil ako maliar prírody a ilustrátor prírodopisných publikácií. Prisľúbil mu ďalšiu pomoc v budúcnosti. Následne ho pozýva do Budapešti, kde mu umožnil konečne uplatniť svoj talent pri maľovaní. Okrem práci na biologických objektoch sa venoval i portrétnej maľbe: (portrét otca, Judity, Pytačky vo Vrábľoch, Chata pri letnej vode). Niektorými svojimi kresbami dokumentoval i ľud a hmotnú kultúru z oblasti Tekovskej, Hontianskej a Zvolenskej župy. V roku 1896 boli jeho niektoré etnografické práce i vystavené.

Začína sa zaujímať a venovať i ilustrovaniu prírodopisných kníh, lebo na príhovor Otta Hermana mu bolo zverené zabezpečiť obrázky vtákov v trojzväzkovej práci o vtáctve Uhorska. Táto práca z roku 1899 vyšla v troch dieloch s jeho ilustráciami vtákov pod názvom: „Magyarország madarai különös tekintettel gazdasági jelentõségökre“ [„Vtáctvo Uhorska z hľadiska hospodárskeho významu“]. Autorom práce bol Štefan Chernel. Maľovanie vtákov mu prinieslo významné úspechy. Jeho kresba sokola (Falco feldeggi) bol uverejnený v ornitologickom časopise – v „Aquile“. Úspešné boli i jeho ďalšie kresby, napr. myšiak severský, bažanty i kuviky. S veľkým úspechom sa stretli i jeho ilustrácie kníh z Ázie od Jána Zichyho (1899) a Belu Postu (1901). Tiež ilustroval katalóg etnografických zbierok zozbieraných I. Bírom na Novej Guinei. Niektoré z jeho kresieb boli použité pre ilustrovanie školských učebníc. Okrem ilustrácií sa venoval tiež systematickému a vedeckému lepidopterologickému štúdiu faunistickému výskumu a sledovaniu bionómie niektorých druhov motýľov. Tieto práce prevádzal hlavne v rokoch 1893 – 1902. Najskôr vypracoval prehľadné zoznamy motýľov, ktorých z územia Slovenska zistil 482 druhov. Najviac týchto druhov bolo zistených v okolí svojho rodiska – Vrábeľ, kde zistil celkove 421 druhov. István Nécsey sa pripravoval na zostavenie veľkého farebného katalógu maďarských motýľov (včítane územia vtedajšieho Slovenska), pre ktorý mal nakreslených viac ako tisíc ilustrácií. V jeho pozostalosti sa zachovalo 629 kresieb motýľov, ktoré sú t. č. uložené v depozitári Tekovského múzea v Leviciach. Okrem práce na ilustráciách motýľov a vtákov publikoval tiež niektoré svoje poznatky o motýľoch v maďarskom časopise Rovartani lapok. Ide o nasledujúce práce: „Pentophora morio“ z roku 1899, pojednávajúca o biologicko – ekologických vlastnostiach uvedeného druhu motýľa, ďalej „Lépkebiológiai megfigyelések“ z roku 1899 o biologickom pozorovaní motýľov a príspevok „Barsmegye nagylepkéi“ z roku 1900, ktorá pojednáva o faunistickom prieskume motýľov.

V tejto práci, z ktorej čerpal i prof. MUDr. Karel Hrubý informácie do svojho Prodromu lepidopter Slovenska bol István Nécsei jedným z prvých autorov, ktorý publikoval výskyt mnohých druhov motýľov na Slovensku ako vôbec prvý prieskumník v histórii sledovania výskytu druhov na území Slovenska.

Zberu motýľov sa István Nécsei venoval od detstva, ale systematickému a vedeckému štúdiu sa venoval až od roku 1893. V dôkladne vypracovanom prehľade (už podľa čeľadí, rodov a druhov) mal vypracovaný zoznam motýľov, o ktorých predpokladal, že sa budú vyskytovať na území Uhorska.

Postupne až do svojej smrti zapisoval do upraveného zápisníka miesta, dni a mesiace o chytených, alebo spozorovaných druhoch motýľov. Podľa tohto zápisníku sa dá zistiť, že z územia dnešného Slovenska uviedol 482 druhov motýľov s niekoľkými aberáciami a varietami. Z okolia Vrábeľ pochádza 421 druhov motýľov. István Nécsei sa pripravoval na zostavenie veľkého farebného atlasu uhorských motýľov. Pre túto prácu mal detailne nakreslených viac ako 1000 motýľov. Všetky tieto kresby sú farebné, veľmi starostlivo vypracované a hodia sa pre vydanie farebného atlasu motýľov. V Tekovskom múzeu, ako pozostalosť je uschovaných 629 nakreslených motýľov v nasledujúcom prehľade: Rhopalocera (denne motýle): 90 ks, Sphinges (večerné motýle): 37 ks, Bombyces (priadkovce): 82 ks, Noctua (mory): 362 ks, Geometrae (piadivky): 58 ks. Kresby sú na dvojlistoch s rozmermi tabuliek 17 cm x 25, 5 cm. Veľkosť nakreslených jedincov zodpovedá zhruba skutočnej veľkosti jedincov.

István Nécsey bol uzatvorenej a hĺbavej povahy. Neopätovaná láska stala sa mu osudnou a dňa 5. 3. 1902 sa rozhodol pre samovraždu. Následne po jej vykonaní bol prevezený do nemocnice, kde premýšľal o svojom rozhodnutí. Plánoval dokončiť po návrate z nemocnice domov niektoré maľby, ale k tomuto nedošlo, lebo dňa 26. 3. 1902 na následky pokusu o samovraždu v nemocnici v Mníchove zomrel. Jeho telesné pozostatky boli prevezené do Vrábeľ, kde boli uložené do rodinnej hrobky, ktorá sa nachádza v oblasti vrábeľských viníc.

Bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  • Nécsey, I.: 1899, Pentophora morio. Rovárt. Lapok, 6, 8 – 10, Budapešť.
  • Nécsey, I.: 1899, Lépkebiológiai megfigyelések. Rovárt. Lapok, 6, Budapešť.
  • Nécsey, I.: 1900, Barsmegye nagylepkéi. Rovárt. Lapok, 7, 25 – 30, 59 – 62, 79 – 81, Budapešť.
  • Nécsey, I.: 1901, Egy állatpör (Ein Tierprozeß). Népr. Értes., 2, 29 – 30.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Herman, O.: 1902, Nekrolog. Stefan von Necsey. Aquila, 9/1902, 245 – 254.
  • Abafi – Aigner, L.: 1903, Nécsey István. Rovártani Lapok, 10, Budapešť, 1 – 9: (nekrológ + stručná biografia).
  • Hrubý, K.: 1964, Prodromus lepidopter Slovenska, 65 – 66: (časť bibliografie).
  • Madlen, J.: 1975, Motýle v štúdiách Štefana Nécseyho. Vyd. Tekovské múzeum v Leviciach, 171 pp + prílohy.
  • Madlen, J. & Salaj, J.: 1985, Zakladatelia vedeckej zoológie, In: Slovenskí prírodovedci (zoológovia). Banská Bystrica, 28 – 30.
  • Koleška, Z.: 1988, Nécsey István. In: Seznam biografií Čs. entomologů, Zpr. Čs. spol. ent., 10, 326 – 327.
  • Kolektív: 1990, Néčei Štefan (Necsey). In: Slovenský biografický slovník, IV. zv.: M – Q, Matica slovenská, Martin, 266.
  • Kříž, K.: 2002, Dejiny a entomológia. István Nécsey (Štefan Nečei) (1870 - 1902). In: Entomol. magazín: Hmyz, III/4: 66 – 69 + portrét + bibliografia + 7 obr. Bratislava, (2003).

 Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]