Štrbský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:02, 22. november 2013, ktorú vytvoril Vegbot (diskusia | príspevky) (→‎Obrázky: typo)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′14″S 20°2′23″V / 49,17056°S 20,03972°V / 49.17056; 20.03972
Štrbský štít
vrch
Strbsky stit in Mlynicka dolina.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 381,4 m n. m.
Súradnice 49°10′14″S 20°2′23″V / 49,17056°S 20,03972°V / 49.17056; 20.03972
Prvovýstup Lajos Petrik
 - dátum 1895
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Štrbský štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Štrbský štít (2 381,4 m n. m.) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku.

Charakteristika

Štrbský štít je vrchol ležiaci v závere Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách. Štít je viditeľný aj z podhoria (z Tatranskej Štrby a blízkeho okolia) a má tvar peknej pyramídy. Je to najvýznamnejší štít hrebeňa medzi Hrubým vrchom (v závere hrebeňa Soliska) od ktorého je oddelený Štrbským sedlom a Hlinskou vežou (v závere hrebeňa Bášt) od ktorej je oddelený Mlynským sedlom. Najkrajší výhľad naň je sponad Vodopádu Skok, ponad Pleso nad Skokom a spod Capieho plesa.

Okolie štítu

Zo štítu je pekný výhľad do Mlynickej doliny, na okolité hrebene a štíty (Hrubý vrch, Satan, Štrbské Solisko, Kôprovský štít a iné). Na sever od Štrbského štítu vedie v smere z východu na západ Hlinská dolina z Vyšného Kôprovského sedla do Kôprovej doliny.

Názov štítu

Pomenovanie štítu je odvodené od obce Štrba, v katastrálnom území ktorej štít do roku 1947 ležal. Pastieri z tejto obce v minulosti pásli svoje stáda v Mlynickej doline, ktorá sa tiež nazývala Štrbská dolina.

Prístup

Vrchol Štrbského štítu nie je pre turistickú verejnosť prístupný po značkovanom chodníku. Na vrchol štítu sa chodí dvoma cestami: jedna vedie popri Capom plese z juhozápadného smeru, druhá popri Vyšnom Kozom plese z juhovýchodného smeru.

Prvovýstupy

  • letný prvovýstup: Lajos Petrik so sprievodcami okolo roku 1895
  • zimný prvovýstup: E. Bauer, Alfred Martin a H. Schäfer 5. január 1906

Obrázky