Železničná trať Zvolen – Vrútky
| Zvolen – Vrútky | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Číslo trate | 170 |
| Prevádzkovateľ | ŽSR |
| Dĺžka | 96 km |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1435 mm |
| Počet koľají | 1 (2 v úseku Vrútky – Diviaky) |
| Traťová trieda | D4 |
| Napájacia sústava | 3 kV jednosmerná |
| v úseku | Vrútky – Martin |
| Napájacia sústava | neelektrifikovaná |
| v úseku | Martin – Banská Bystrica |
| Napájacia sústava | 25 kV 50 Hz |
| v úseku | Banská Bystrica – Zvolen |
| Max. sklon | 18 ‰ |
| Max. rýchlosť | 100 km/h |
Železničná trať Zvolen – Vrútky (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 170) je železničná trať na Slovensku, spájajúca Zvolen, Banskú Bystricu, Martin a Vrútky. Pôvodne viedla trať cez Kremnicu, no po vybudovaní úseku cez Harmanec sa jej trasovanie zmenilo cez Banskú Bystricu.
Dejiny
Pôvodná trať Zvolen – Vrútky bola súčasťou železnice Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky (prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou), ktorá bola uvedená do prevádzky 12. augusta 1872. Úvahy o prepojení Zvolena s Košicko-bohumínskou železnicou cez Ružomberok alebo Harmanec sa nerealizovali kvôli vysokým nákladom. Napokon bol vybratý variant, vedúci cez Kremnicu.
Úsek medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bol zaradený medzi trate II. triedy a sprevádzkovaný 3. septembra 1873. Spojenie B. Bystrice s Turcom bolo na dlhé roky neaktuálne. K realizácii prepojenia tratí, vedúcich Pohroním a Turcom sa pristúpilo až v medzivojnovom období, kedy sa začala budovať tzv. stredoslovenská transverzála – spojnica Nitry resp. Trenčína cez Prievidzu, Handlovú, Dolnú Štubňu, Banskú Bystricu a Margecany s Košicami.
V roku 1931 bola uvedená do prevádzky železničná trať Handlová – Horná Štubňa, spájajúca regióny Ponitrie a Turiec a v roku 1936 trať Červená Skala – Margecany, ktorá sa napájala na trať Žilina – Košice. Po ukončení týchto úsekov sa v roku 1936 začala výstavba posledného úseku Banská Bystrica – Dolná Štubňa, ktorá mala prepojiť už existujúce trate.
Horská trať Banská Bystrica – Dolná Štubňa
Chýbajúci úsek medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou mal mať dĺžku 40,956 km a prekonávať výškový rozdiel 373,78 m z bystrickej a 125,62 m z turčianskej strany. Počet tunelov i dĺžka sa počas výstavby zmenila pre zložité geologické podmienky. Najvyšší bod trate dosahoval nadmorskú výšku 692,94 m n. m..
Náročná horská trať na styku Veľkej Fatry a Kremnických vrchov využíva 22 tunelov v súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Na stavbe pracovalo až do 12 339 pracovníkov (máj 1938) a tak už 19. decembra 1940 bola slávnostne otvorená.
Koncom 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina viaduktov a mostov a po ich oprave bola premávka obnovená 17. marca 1946.
Tunely
Počas 4. rokov bolo na trati Banská Bystrica – Dolná Štubňa vybudovaných 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12 211 m. Projekt počítal so 14. tunelmi, preto sú očíslované od čísla 1 po číslo 14. Zvyšné tunely, označené kombináciou čísla a písmena, boli vybudované kvôli výhodnosti tejto varianty oproti povrchovému vedeniu. Pre nevhodné podložie v úseku projektovanej trate tak bol vybudovaný tunel 2a, tunely 3a, 4a, 4b, 4c, 4d, 5a boli vybudované namiesto hlbokých zárezov s vysokými skalnými stenami alebo múrmi.
Tunel č. 8 bol budovaný v tvare veľkého oblúka v Starohorskej a Bystrickej doline za účelom získania nadmorskej výšky. Je považovaný za jeden tunel, prerušený tokom rieky Bystrica.
Najdlhším tunelom trate je tunel č. 14 – Čremošniansky (nazývaný i Harmanecký), ktorý je zároveň najdlhším železničným tunelom ŽSR. Jeho prerazenie trvalo iba 23 mesiacov a odchýlka počas výstavby predstavovala v smerovom profile 28 mm, výškovom 5 mm a dĺžkovom 35 mm.
| Číslo | Názov | Dĺžka (m) |
Medzistaničný úsek |
|---|---|---|---|
| 1 | Kačický | 349,80 | Banská Bystrica – Kostiviarska |
| 2 | Dolinský I. | 120 | Kostiviarska – Uľanka |
| 2a | Dolinský II. | 576 | Kostiviarska – Uľanka |
| 3 | Polkanovský I. | 900 | Uľanka – Harmanec |
| 3a | Polkanovský II. | 116 | Uľanka – Harmanec |
| 4 | Ulmanský I. | 525 | Uľanka – Harmanec |
| 4a | Ulmanský II. | 41,04 | Uľanka – Harmanec |
| 4b | Ulmanský III. | 67,1 | Uľanka – Harmanec |
| 4c | Ulmanský IV. | 50 | Uľanka – Harmanec |
| 4d | Ulmanský V. | 64,28 | Uľanka – Harmanec |
| 5 | Čabradský I. | 280 | Harmanec – Dolný Harmanec |
| 5a | Čabradský II. | 144 | Harmanec – Dolný Harmanec |
| 6 | Harmanecký I. | 200 | Harmanec – Dolný Harmanec |
| 7 | Harmanecký II. | 294 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
| 8a | Japeňský I. | 1133 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
| 8b | Japeňský II. | 756 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
| 9 | Grehelský I. | 1300 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
| 10 | Grehelský II. | 280 | Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa |
| 11 | Kosiensky | 70 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
| 12 | Rabkynský | 197 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
| 13 | Tufenský | 50 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
| 14 | Čremošniansky tunel | 4 698 | Harmanec jaskyňa – Čremošné |
Viadukty
V náročnom teréne bolo vybudovaných 112 mostov a priepustov, medzi nimi i 4 viadukty s oceľovými plnostennými konštrukciami a 1 železobetónový klenutý viadukt s hlavným oblúkom rozpätia 55 m.
- Kostiviarsky viadukt – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
- Uľanský viadukt – železobetónová konštrukcia má 1 hlavnú a 3 vedľajšie klenby s rozpätím 19 + 55 + 19 + 19 m. Nad údolím je vo výške 42 m a dĺžka oblúka železobetónovej klenby je 70 m.
- Viadukt „Čierna Voda“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
- Viadukt „Glózy“ – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
- Viadukt „Na Vode“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Zvolen – Vrútky
