152 mm ťažná húfnica D-20
| D-20 | ||
|---|---|---|
 Húfnica D-20 ozbrojených síl Ukrajiny | ||
| Typ: | ťahaná húfnica kalibru 152 mm | |
| Miesto pôvodu: |  Sovietsky zväz
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1955 – súčasnosť | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 5,7 t | |
| Dĺžka: | 8,69 m | |
| Šírka: | 2,35 m | |
| Výška: | 1,93 m | |
| Obsluha: | 8 | |
| Maximálny dostrel: | 24 km | |
D-20 (v kóde NATO: M1987) je sovietska ťažná húfnica kalibru 152 mm. Húfnica bola zavedená v ruskej armáde, ako aj v ďalších 40 krajinách po celom svete. V ruskej armáde bola D-20 modernizovaná pod označením D-20M „Chitin“.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj poľnej húfnice D-20 sa začal v roku 1947 vo sverdlovskej konštrukčnej kancelárii OKB-9. Dôvodom vývoja bola potreba nahradiť zastaranú húfnicu ML-20. Na začiatku 50. rokov 20. storočia podstúpila nová húfnica závodné a vojskové skúšky, počas ktorých potvrdila vylepšené vlastnosti. Ukázalo sa, že húfnica D-20 predčí svojho predchodcu ML-20 v nasledovných parametroch:
- bojová hmotnosť znížená o 1490 kg,
- rýchlosť prepravy zvýšená o 40 km/h,
- v dôsledku použitia riadených projektilov sa dostrel zväčšil o 6590 m,
- rýchlosť streľby bola zvýšená o 2 rany za minútu.
Následne bola spustená sériová výroba novej húfnice, ktorá prebiehala v závodoch Uralvagonzavod, PO Barrikady a Motovilichinskie zavody. D-20 bola zavedená do služby v roku 1955. Jej derivát, označený ako D-22, je základom samohybnej húfnice 2S3 Akacija.
Popis[upraviť | upraviť zdroj]
D-20 je 152mm ťahaná húfnica navrhnutá tak, aby zasiahla širokú škálu cieľov priamo v prednej línii alebo v taktickej hĺbke obrany. Obsluhu zbrane zbrane zabezpečuje 8-členná posádka. D-20 je umiestnená na dvojkolesovom podvozku, podstavu má so sklápateľnou lafetou. Pohyb húfnice po bojisku alebo jej presun po cestách zaisťuje ťahač v podobe automobilu. Maximálna rýchlosť prepravy D-20 po ceste je 60 km/h.
Hlaveň je vybavená vyvinutou dvojkomorovou úsťovou brzdou aktívneho typu. Záver má poloautomatický zvislý klinový záver. Húfnica má odmer 58° a námer je v rozsahu od -5° do +45°. Dostrel pri použití klasickej trieštivo-trhavej munície je 17,2 km, pri použití reaktívnej munície 24 km. Rýchlosť streľby je 5-6 rán za minútu.[1]
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Prvým vojenským konfliktom, ktorého sa zúčastnila húfnica D-20, bola šesťdňová vojna. Neskôr túto húfnicu použila egyptská armáda aj v Jomkipurskej vojne v roku 1973.
V roku 1969 došlo ku konfliktu medzi ZSSR a Čínou v oblasti Damanského ostrova. Počas bojov boli nasadené sovietske húfnice D-20.
Neskôr bola D-20 použitá počas bojových operácií v Afganistane ako aj počas iránsko-irackej vojny. Zbrane dodané do Iraku boli použité taktiež počas vojny s Kuvajtom a následnej operácie Púštna búrka. Následne boli tieto húfnice využívané počas občianskej vojny v Iraku.
V roku 2014 boli húfnice D-20 použité pri stretoch ukrajinských ozbrojených síl a separatistov vo východnej časti Ukrajiny. Zbraň využívali obe strany konfliktu.
Ruská armáda vyradila D-20 z prevádzky v roku 2015, ale značný počet týchto zbraní zostal v sklade v zakonzervovanom stave. Potom ako Rusko v roku 2022 spustilo inváziu na Ukrajinu, boli niektoré z húfnic znovu zavedené do prevádzky. Podľa zahraničných zdrojov je od roku 2023 v ruských ozbrojených silách v prevádzke asi 100 kusov D-20 a ďalších 750 je v sklade.[2]
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Bývalí používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ 152-мм пушка гаубица Д-20 [online]. kskdivniy.ru, [cit. 2024-02-17]. Dostupné online.
- ↑ sso.passport.yandex.ru, [cit. 2024-02-18]. Dostupné online.