Preskočiť na obsah

Administratívne členenie Ruska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa Subjektov Ruskej federácie

Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:

Na vojenské účely sa rozlišujú 4 vojenské okruhy.

Podrobnosti sú uvedené v jednotlivých vyššie uvedených článkoch.

Zahraničné územia Ruskej federácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifické postavenie majú územia, nachádzajúce sa mimo Ruskej federácie, ale právne patriace Ruskej federácii.

Kozmodróm Bajkonur po rozpade ZSSR pripadol novovzniknutému štátu Kazachstan. Ten však nemal technické, finančné ani ľudské kapacity na prevádzku kozmického strediska. V záujme zachovania, modernizácie a rozvoja strediska, ako aj celej oblasti došlo po zložitých rokovaniach k medzištátnej dohode, v zmysle ktorej si územie kozmodrómu Bajkonur, ako aj priľahlé mesto Bajkonur prenajíma Ruská federácia do roku 2050. Na tomto území platí legislatíva Ruskej federácie, všetky štátne a verejné inštitúcie sú plnohodnotnou súčasťou ruskej siete (súdy, notárske úrady, daňový úrad, školské zariadenia, materské školy a jasle, nemocnice, polícia, armáda). Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu. Automobily majú ruské evidenčné čísla. Veľké množstvo špecifických otázok fungovania mesta a života v oblasti je upravených v rozsiahlej medzištátnej zmluve.

Sevastopoľ

[upraviť | upraviť zdroj]

Prístavné mesto Sevastopoľ bolo domovským prístavom Čiernomorskej flotily ZSSR. Flotila bola rozdelená medzi oba nástupnícke štáty Ruskú federáciu a Ukrajinu. Rusko si tak prenajíma časť ukrajinského mesta a prístavu pre potreby námornej základne a flotily a mestu priznáva špeciálny status. Prenájom územia bol zmluvne dohodnutý do konca roka 2017. V roku 2014 po vojenskom obsadení Ruskom bol Sevastopoľ spolu s Krymom po vynútenom referende, ktoré väčšina krajín, vrátane Ukrajiny a Slovenska[1] neuznáva, pričlenený k Rusku. Otázka Krymu aj Sevastopoľa zostáva spornou a od februára 2022 do súčasnosti prebieha vojenský konflikt a násilná okupácia ďalších území Ukrajiny Ruskom, ktorú nevie Rusko vierohodne zdôvodniť a je klasifikovaná[chýba zdroj] ako násilné obsadzovanie územia cudzieho štátu.

Špicbergy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súostrovie Špicbergy v súlade s medzinárodnou zmluvou podpísanou 9. februára 1920 v Paríži patrí Nórsku, ale všetky signatárske krajiny tejto dohody majú právo v súlade s medzinárodným námorným právom a nórskou legislatívou využívať tu sa nachádzajúce nerastné bohatstvo a vody na lov rýb. ZSSR sa k tzv. Špicbergskému dohovoru pripojilo v roku 1935 a na Ruskú federáciu ako nástupnický štát tieto práva prešli. De facto však Rusku nepatrí žiadna časť tohto súostrovia. Na ostrove sa nachádza niekoľko ruských osád.

Poznámka k počtu subjektov Federácie

[upraviť | upraviť zdroj]

^1  Od 18. marca 2014 sa na základe medzinárodne neuznaného referenda pripojili k Rusku dva nové subjekty Federácie, Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ. Aj keď Rusko uvedené subjekty vo svojej ústave a zákonoch považuje sa legitímnu súčasť svojho územia, prevažná väčšina štátov sveta (vrátane Slovenska[1]) považuje tieto územia naďalej za súčasť Ukrajiny.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ku krymskému referendu [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 17.3.2014, [cit. 2018-07-24]. Dostupné online. Archivované 2018-07-24 z originálu.