Administratívne členenie Ruska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mapa Subjektov Ruskej federácie

Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:

Na vojenské účely sa rozlišujú 4 vojenské okruhy.

Podrobnosti sú uvedené v jednotlivých vyššie uvedených článkoch.

Zahraničné územia Ruskej federácie[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifické postavenie majú územia, nachádzajúce sa mimo Ruskej federácie, ale právne patriace Ruskej federácii.

Bajkonur[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmodróm Bajkonur po rozpade ZSSR pripadol novovzniknutému štátu Kazachstan. Ten však nemal technické, finančné ani ľudské kapacity na prevádzku kozmického strediska. V záujme zachovania, modernizácie a rozvoja strediska, ako aj celej oblasti došlo po zložitých rokovaniach k medzištátnej dohode, v zmysle ktorej si územie kozmodrómu Bajkonur, ako aj priľahlé mesto Bajkonur prenajíma Ruská federácia do roku 2050. Na tomto území platí legislatíva Ruskej federácie, všetky štátne a verejné inštitúcie sú plnohodnotnou súčasťou ruskej siete (súdy, notárske úrady, daňový úrad, školské zariadenia, materské školy a jasle, nemocnice, polícia, armáda). Mesto Bajkonur má dočasne priznaný štatút mesta federálneho významu. Automobily majú ruské evidenčné čísla. Veľké množstvo špecifických otázok fungovania mesta a života v oblasti je upravených v rozsiahlej medzištátnej zmluve.

Sevastopoľ[upraviť | upraviť zdroj]

Prístavné mesto Sevastopoľ (dnes na území Ukrajiny) bolo domovským prístavom Čiernomorskej flotily ZSSR. Flotila bola rozdelená medzi oba nástupnícke štáty Ruskú federáciu a Ukrajinu. Rusko si tak prenajíma časť ukrajinského mesta a prístavu pre potreby námornej základne a flotily a mestu priznáva špeciálny status. Prenájom územia bol zmluvne dohodnutý do konca roka 2017. V roku 2014 bol Sevastopoľ spolu s Krymom po referende, ktoré väčšina krajín, vrátane Ukrajiny a Slovenska[1] neuznáva, pričlenený k Rusku. Otázka Krymu aj Sevastopoľa zostáva spornou.

Špicbergy[upraviť | upraviť zdroj]

Súostrovie Špicbergy v súlade s medzinárodnou zmluvou podpísanou 9. februára 1920 v Paríži patrí Nórsku, avšak všetky signatárske krajiny tejto dohody majú právo v súlade s medzinárodným námorným právom a nórskou legislatívou využívať tu sa nachádzajúce nerastné bohatstvo a vody na lov rýb. ZSSR sa k tzv. Špicbergskému dohovoru pripojilo v roku 1935 a na Ruskú federáciu ako nástupnický štát tieto práva prešli. De facto však Rusku nepatrí žiadna časť tohoto súostrovia. Na ostrove sa nachádza niekoľko ruských osád.

Poznámka k počtu subjektov Federácie[upraviť | upraviť zdroj]

^1  Od 18. marca 2014 sa na základe medzinárodne neuznaného referenda pripojili k Rusku dva nové subjekty Federácie, Krymská republika a mesto federálneho významu Sevastopoľ. Aj keď Rusko uvedené subjekty vo svojej ústave a zákonoch považuje sa legitímnu súčasť svojho územia, prevažná väčšina štátov sveta (vrátane Slovenska[1]) považuje tieto územia naďalej za súčasť Ukrajiny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ku krymskému referendu [online]. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 17.3.2014, [cit. 2018-07-24]. Dostupné online.