Alexandr Nikolajevič Radiščev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexandr Nikolajevič Radiščev
ruský filozof
ruský filozof
Narodenie 31. august 1749
Moskva, Rusko
Úmrtie 25. september 1802 (53 rokov)
Petrohrad, Rusko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Alexandr Nikolajevič Radiščev
Pamätník v Moskve

Alexandr Nikolajevič Radiščev, rus. Алекса́ндр Никола́евич Ради́щев (* 31. august 1749, Moskva, Rusko – † 25. september 1802, Petrohrad) bol ruský filozof a spisovateľ, predstaviteľ osvietenstva.

Pochádzal zo šľachtickej rodiny, najprv študoval od siedmich rokov v Moskve, potom v rokoch 1762-1766 v petrohradskej kadetnej škole a nakoniec päť rokov chémiu a lekárstvo v Lipsku. Výrazne ho oslovili osvietenské myšlienky francúzskych filozofov 18. storočia, hlavne myšlienky J. J. Roussaeua. Pre svoj dôrazný senzualizmus, v ktorom ho ovplyvnili umelecké postupy anglického sentimentalistického spisovateľa Laurenca Sterna, a pre svoj záujem o emocionálne momenty ľudskej povahy býva označovaný za predstaviteľa osvietenského a revolučného krídla v ruskom sentimentalizme. V roku 1771 vstúpil do štátnej služby, onedlho potom nastúpil k vojsku, ale čoskoro šiel do výslužby. Roku 1778 znova vstúpil do štátnej služby. Bol mierny voči podriadeným a vynikal nestrannosťou. To, že zastával pomerne vysoké úrady na rôznych miestach štátnej adiministratívy, mu dalo možnosť spoznať zblízka údel prostého ľudu. Tým sa u neho posilnili opozičné nálady. V tom čase ho začala zaujímať aj literatúra.

Cesta z Petrohradu do Moskvy[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1790 založil vlastnú tlačiareň, v ktorej vydal List priateľovi žijúcemu v Toboľsku (Письмо к другу, жительствующему в Тобольске, по долгу звания своего) a známe dielo Cesta z Petrohradu do Moskvy (Путешествие из Петербурга в Москву) s odvážnymi úvahami o nevoľníctve, ktoré venoval priateľovi Kutuzovovi. Je to súbor čŕt, pozorovaní, alegórií a úvah o súdobom ruskom živote, predovšetkým o prostredí ruskej feudálnej dediny. Kniha bola vydaná anonymne. Z taktických príčin a v súlade s dobovou sentimentalistickou obľubou štylizovať bola napísaná ako súbor výňatkov z autorovho osobného cestovného denníku. Vo svojom celku však prekročil obvyklé medze osvietenského kriticizmu natoľko, že vyznieva ako úplné odsúdenie celého panujúceho poriadku a jeho ideologickej nadstavby. Kniha obsahuje mnoho priamych obrazov feudálneho útlaku nevoľníkov. Zobrazuje ich zúfalú sociálnu situáciu a ich nemenej zúfalé a ponižujúce bezprávne postavenie. Kniha bola veľmi úspešná a tak sa dostala aj ku Kataríne II.. Proti Radiščevovi sa začalo viesť vyšetrovanie, uväznili ho, a na Katarínino želanie ho odsúdili na smrť. Rozsudok bol potom zmenený na vyhnanstvo na Sibíri. Neskôr Radiščeva Alexander I. úplne oslobodil a znovu ho prijali do štátnej služby. Vyhnanstvo však podlomilo jeho fyzické a psychické sily do tej miery, že krátko po prijatí do štátnej služby spáchal samovraždu. Jeho dielo Cesta z Petrohradu do Moskvy je významným a pozoruhodným pamätníkom svojej doby, Radiščev v ňom odvážne obhajuje ľudskú slobodu. V roku 1858 vyšlo dielo v Londýne a roku 1876 v Lipsku. V Rusku povolili vytlačiť výťah z neho roku 1868. Až roku 1870 vyšiel text vo vybraných spisoch podľa vydania z roku 1790, ale aj toto vydanie bolo zničené. Roku 1888 vytlačili na povolenie len 99 exemplárov diela, jeho básne sa dlho nemohli uverejňovať, a ani jeho meno nebolo dovolené spomínať v tlači.

Do dejín literatúry vstúpil ako priekopník sociánokritickej tradície ruskej klasickej literatúry.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Filozofické a literárno-kritické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1771 Úvahy o gréckej histórii (Размышления о греческой истории)
  • 1780 Slovo o Lomonosovovi (Слово о Ломоносове)
  • 1789 Beseda o tom, kto je synom vlasti (Беседа о том, что есть сын Отечества)
  • 17921795 O človeku, o jeho smrteľnosti a nesmrteľnosti (О человеке, о его смертности и бессмертии)
  • 1811 Pomník daktylotrochejskému bohatierovi (Памятник дактилохореическому витязю)

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1779-1782 Stvorenie sveta (Творение мира)
  • 1783 Voľnosť (Вольност)
  • 1791 Chceš vedieť, kto som? (Ты хочешь знать кто я?
  • 1792 Modlitba (Молитва)
  • 1799 Bova (Бова)
  • 1799 Žeriavy (Журавли)
  • 1800 Idyla (Идиллия)
  • 1800 Óda na môjho priateľa (Ода к другу моему)
  • 1801 Sapfické strofy (Сафические строфы)
  • 1802 Osemnáste storočie (Осьмнадцатое столетие)
  • 1807 Piesne spievané na závodoch na počesť starých slovanských bohov (Песни, петые на состязаниях в честь древним славянских божествам)
  • 1807 Historická pieseň (Песнь историческа, publikováno)

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1773 Denník jedného týždňa (Дневник одной недели)
  • 1789 Život Fjodora Vasilieviča Ušakova (Житие Фёдорa Васильевичe Ушаковa)
  • 1790 List priateľovi žijúcemu v Toboľsku (Письмo к другу, жительствующему в Тобольске)
  • 1790 Cesta z Petrohradu do Moskvy (Путешествие из Петербурга в Москву)
  • 1906 Zápisky z cesty na Sibír (Записки путешествия в Сибирь)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.
  • KULEŠOV, Vasilij Ivanovič: Istorija russkoj literatury XIX veka. Vydavateľstvo МГУ, Moskva: 1997. 624 s. ISBN 5-211-03044-3
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexandr Nikolajevič Radiščev na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]