Alfonz Bednár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Alfonz Bednár
slovenský prozaik a scenárista
Narodenie13. október 1914
Rožňová Neporadza
Úmrtie9. november 1989 (75 rokov)
Bratislava

Alfonz Bednár (* 13. október 1914, Rožňová Neporadza (dnes Neporadza) – † 9. november 1989, Bratislava), bol slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ, ktorý použil novátorské tvorivé postupy pri zobrazovaní spoločenskej situácie po druhej svetovej vojne. Vniesol svetlo aj do literárneho spracovania Slovenského národného povstania.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z roľníckej rodiny. Ľudovú školu vychodil v Bošianskej Neporadzi. Gymnázium navštevoval v Nitre (1926 – 1930) a v Trenčíne (1930 – 1934). Po maturite študoval na Filozofickej fakulte v Prahe a v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a v Bardejove. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 pracoval ako dramaturg a scenárista v Československom filme v Bratislave.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Už počas vojny publikoval v odbornej tlači niekoľko článkov o vyučovaní slovenského jazyka. Do literatúry vstúpil po roku 1945 ako prekladateľ. Venoval sa prekladaniu americkej a anglickej prózy. V tom čase vydal aj knihy veršov pre deti. Už prvým románom sa Bednár predstavil ako umelecky zrelý epický prozaik. Bol autorom, ktorý sa dokázal vnútorne vzoprieť hotovým schémam poplatným ideológii päťdesiatych rokov. Šiel svojou vlastnou tvorivou cestou.

Bednár pri tvorbe románov vychádzal z presvedčenia, že človeka rozlične determinuje minulosť (Slovenské národné povstanie), a aj v povojnovej dobe ovplyvňuje jeho rozhodovanie a konanie. Umelecky silným spôsobom zobrazoval pudové stránky v človeku – aj v takom, ktorý počas povstania stál na „správnej“ strane dejín. Vtedajšia kritika označovala jeho diela za „netriedne“ a „abstraktne humanistické“.

Bednár moderným epickým spôsobom opisoval slovenskú dedinu v jej polstoročnom vývoji. Jeho úsilie však bolo brzdené cenzúrou, preto kompletné spracovanie problematiky dediny mohlo vyjsť až po páde komunistického režimu. V roku 1992 vyšla jeho románová epopeja Role.

V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa začal Bednár orientovať na súčasnosť. Svojimi knihami kládol nepríjemné otázky socialistickej prítomnosti. Satiricky a ironicky pranieroval nedostatky každodennej hovorovej slovenčiny, nevhodné slová, zaužívané slovné mechanizmy, nezmyselné slogany a osobitne významovú prázdnotu šlágrových textov. Zvolil si formu alegórie, podobenstva a satiry. Jeho knihy z toho obdobia sú kritikou ľudí modernej doby, ktorým chýbajú pozitívne vnútorné sily a citové rodinné väzby.

Napísal tiež cestopis a je autorom viacerých televíznych a filmových scenárov. V roku 1963 vydal Alfonz Bednár prvý zväzok Dejín slovenskej literatúry, vysokoškolskej učebnice, kde uplatnil osobitý pohľad na problematiku a novú koncepciu literárnych dejín.

V roku 1994 vyšla Bednárovej dcére Kataríne kniha o ňom pod názvom Z rozhovorov alebo Edele a iné veci tohto sveta.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1949 – Strom, veršíky pre deti
  • 1950 – Márne chúťky na pochúťky, verše pre deti
  • 1963 – Dva stromy

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1945 – Lecgou (publikované v Národnej obrode)
  • 1954 – Sklený vrch
  • 1956 – Hodiny a minúty
  • 1960 – Cudzí
  • 1964 – Hromový zub
  • 1968 – Balkón bol privysoko
  • 1970 – Za hrsť drobných (v kazete z Péšávaru)
  • 1974 – Za hrsť drobných (v umelom Cézarovi)
  • 1978 – Pri holbách smoly
  • 1981 – Za hrsť drobných (z rozvojovej planéty Tryfé)
  • 1985 – Ako sme sušili bielizeň
  • 1986 – Výpoveď
  • 1988 – Ad revidendum, Gemini
  • 1989 – Osamelý Havran
  • 1993 – Veniec na tanieri

Scenáre[upraviť | upraviť zdroj]

Cestopis[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1958 – Grécke zátišie

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]