Andrej Chazár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z András Cházár)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrej Chazár
priekopník liečebnej pedagogiky, advokát
Andrej Chazár
Narodenie 2. júl 1745
Jovice, Slovensko
Úmrtie 1. február 1816 (70 rokov)
Rožňava, Slovensko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Andrej Chazár

Andrej Chazár[1] (staršie: Andrej Cházár[2]; po maďarsky: Cházár András; * 2. júl 1745, Jovice – † 1. február 1816, Rožňava) bol priekopník liečebnej pedagogiky, zakladateľ prvej školy pre sluchovo postihnutých v Uhorsku, advokát.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 2. júla 1745 v Joviciach v schudobnenej šľachtickej rodine. Rožňava je od Jovíc vzdialená 4 kilometre a rozprestiera sa na úpätí severnej časti Silickej planiny v rodine Andreja Chazára a jeho manželky Kataríny, rodenej Zebikovej. Andrej Chazár bol ešte malým dieťaťom, keď im vyhorel dom, a tak sa musel od svojich trinástich rokov starať o seba sám. Štúdiá si hradil z tých peňazí, ktoré získal z vyučovania iných detí. Študoval v Brezne, Dobšinej, Kežmarku a štúdiá ukončil v Bratislave.

Od roku 1766 pracoval v známych advokátskych kanceláriách ako právny praktikant. V roku 1773 si v Rožňave otvoril kanceláriu a rýchlo sa z neho stál vyhľadávaný advokát. V podstate neprehral žiadny súdny spor. Napísal aj viacero prác z oblastí práva. Keď cisár Jozef II. v roku 1784 vydal nariadenie, podľa ktorého sa muselo pojednávať na súde v nemčine, na protest proti tomuto nariadeniu sa vzdal svojej advokátskej praxe, hoci vynikajúco ovládal nemčinu aj latinčinu, a začal sa venovať hospodárstvu a regionálnej politike.

V Joviciach pod horami si postavil letný byt, rodinnú hrobku, rybník a park. Dedinčania to volali Gruľahrad, pretože on v Joviciach a v Gemeri začal pestovať grule (zemiaky). V Nyírjesi, ktorý sa nachádza medzi Krásnou Hôrkou a Rožňavou pri hlavnej ceste, postavil dom a krčmu.

Ako úspešný človek mal veľa nepriateľov. Najväčší z nich bol Anton Andráši, rožňavský biskup, ktorý najskôr napadol jeho šľachtický pôvod a neskôr chcel od neho vysúdiť nyírjesskú krčmu. Aj v rodinnom živote ho zasiahli viaceré údery a práve pre tieto okolnosti sa stal citlivejší k utrpeniu iných. V roku 1790 pred Krajinským snemom predložil nadčasový list, ktorý písal v mene pospolitého vidieckeho ľudu. V ňom predložil také moderné požiadavky ako povinnú školskú dochádzku, zmeny vo všeobecnej zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti aj chudobným a rovnosť pred zákonom pre každého.

Smútiac po smrti svojej tretej manželky odcestoval do Viedne, kde ho priatelia vzali na návštevu do ústavu pre hluchonemé deti. Výsledky dosiahnuté v ich vyučovaní v ňom zanechali veľký dojem a od tohto okamihu s veľkým zanietením pracoval na tom, aby aj v Rožňave vznikol podobný ústav. Ako prvé zariadil na viedenskom dvore vydanie kráľovského nariadenia, v ktorom boli zahrnuté všetky jeho odporúčania. V nariadení však stálo, že ústav nebude zriadený v Rožňave, ale v biskupskom paláci vo Vacove. Požiadal preto o pomoc vedenie Gemerskej župy a na vlastné náklady vytlačil 7 000 o prosebných listov. Tieto rozposlal po celej krajine a aj do zahraničia. Keď zhromaždil dostatočné finančné prostriedky, vypísal konkurz na učiteľov a poslal ich na ročné školenie do Viedne.

15. marca 1802 bol slávnostne otvorený Kráľovský národný ústav pre hluchonemých vo Vacove, ale na otvorenie ho nepozvali, dokonca ho ani nespomenuli v prvom písomnom zápise histórie ústavu. Napriek tomu dnes už ústav nesie jeho meno.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CHAZÁR, Andrej. In: Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 20.
  2. Cházár, Andrej. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 531 s. S. 395.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

 Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]