Angelo Scola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Angelo Scola
kardinál Svätej rímskej cirkvi
arcibiskup milánsky
Kardinál Scola v roku 2009
Kardinál Scola v roku 2009
Erb Angelo Scola
Sufficit gratia tua
Tvoja milosť postačuje
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Vatikán Vatikán
Funkcie a tituly
Arcibiskup milánsky
2011 – 
Predchodca Dionigi Tettamanzi
42. patriarcha benátsky
2002 – 2011
Predchodca Marco Cé Francesco Moraglia Nástupca
Biografické údaje
Narodenie7. november 1941 (76 rokov)
Malgrate
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka18. júl 1970 (28 rokov)
Abele Conigli
Biskup
Konsekrácia21. september 1991 (49 rokov)
Bazilika Panny Márie Väčšej, Rím
SvätiteľBernardin Gantin
Kardinál
Menovanie21. október 2003 (61 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSanti XII Apostoli
Odkazy
Angelo Scola na angeloscola.it
Angelo Scola na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Angelo Scola

Angelo kardinál Scola (* 7. november 1941, Malgrate v Lombardii) je taliansky rímskokatolícky duchovný, teológ, kardinál, významná osobnosť hnutia Comunione e Liberazione, bývalý patriarcha benátsky a v súčasnosti arcibiskup milánsky.

Stručný životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pri štúdiu filozofie na Katolíckej univerzite Božského Srdca v Miláne sa spriatelil s donom Luigi Giussanim. Na tejto univerzite získal doktorát z filozofie, až potom sa rozhodol k vstupu do seminára milánskej arcidiecézy. Vzhľadom k tomu, že bol súčasťou hnutia Comunione e Liberazione, ho rektor seminára neodporučil ku sväteniu a preto bol roku 1970 vysvätený pre diecézu Teramo. Po svojom kňazskom svätení spolupracoval s významnými katolíckymi teológmi ako Henri de Lubac alebo Hans Urs von Balthasar, najmä pri založení medzinárodnej teologickej revue Communio.

Teológiu začal vyučovať na švajčiarskej Univerzite vo Freiburgu. Potom bol od r. 1982 profesorom na teologickej fakulte Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme. V rokoch 19861991 bol konzultorom Kongregácie pre náuku viery, ktorú vtedy viedol kardinál Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI.

Roku 1991 bol menovaný sídelným biskupom v Grosseto, konsekrovaný bol kardinálom Gantinem v rímskej Bazilike Panny Márie Snežnej dňa 21. septembra 1991. Na úrad diecézneho biskupa rezignoval v roku 1995, kedy sa stal rektorom Lateránskej univerzity (do r. 2002). Dňa 5. januára 2002 bol investovaný ako patriarcha benátsky, ktorým bol až do roku 2011. V konzistóriu dňa 21.októbra 2003 bol pápežom Jánom Pavlom II. menovaný kardinálom a dostal pridelenú titulárnu baziliku Santi XII Apostoli.

Pápež Benedikt XVI. menoval kardinála Scolu dňa 28. júna 2011 arcibiskupom milánskym. Milánska arcidiecéza je počtom veriacich najväčšia v Taliansku. V dňoch pred konkláve na ktorom sa volil nástupca Benedikta XVI., ktoré začalo 12. marca 2013, bol Scola medzi tými cirkevnými hodnostármi, ktoré komentátori najčastejšie uvádzali ako možného budúceho pápeža a rímskeho biskupa.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Avvenimento e Tradizione. Question di ecclesiologia
  • Question di antropologia teologica.
  • Il Mistero nuziale, vol. 1. Uomo-donna, vol. 2. Matrimonio-famiglia.
  • L'esperienza Elementary. La vena Profond del Magister di Giovanni Paolo II, 2003
  • Un Pensiero sorgivo. Sugli Scritti di Luigi Giussani, 2004
  • Chi è la Chiesa? Una Chiavi antropologica e sacramentale per l'ecclesiologia, 2005
  • Stupor eucaristico. Conversazione dal Sinodo, 2006.

V jeho bibliografii nájdeme viac ako 120 odborných článkov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angelo Scola na českej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Adelmo Tacconi
Biskup v Grossete
1991 – 1995
Nástupca
Giacomo Babini
Predchodca
Umberto Betti
Rektor pápežskej lateránskej univerzity
1995 – 2002
Nástupca
Salvatore Fisichella
Predchodca
Carlo Caffarra
Predseda Pápežského inštitútu Jána Pavla II.
pre štúdium manželstva a rodiny

1995 – 2002
Predchodca
Marco Cé
42. patriarcha benátsky
2002 – 2011
Nástupca
Francesco Moraglia
Predchodca
Dionigi Tettamanzi
Arcibiskup milánsky
2011 – 
v úrade