Aristides von Caradja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:31, 18. november 2013, ktorú vytvorila Lalina (diskusia | príspevky) (obrázok)
Aristides von Caradja
rumunský entomológ
rumunský entomológ
Narodenie28. september 1861
Drážďany, Nemecko
Úmrtie29. máj 1955 (93 rokov)
Bukurešť, Rumunsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Aristides von Caradja

Aristides von Caradja alebo Aristide Caradja (* 28. september 1861, Drážďany, Nemecko – † 29. máj 1955, Bukurešť, Rumunsko) bol rumunský entomológ nemeckého pôvodu, ktorý je známy hlavne ako lepidopterológ – parnassiológ a microlepidopterológ. Významný a neúnavný entomológ. Bol potomok dvoch veľkých, starých šľachtických rodov, ktoré dali pravidlá pre rumunské kniežatstvo. Bol samotárskej povahy a našiel svoje útočisko vo svete hudby a zmysle pre jemné formy a harmonické farby motýľov.

Životopis

Aristides von Caradja sa narodil roku 1861 v Drážďanoch v Nemecku v šľachtickej rodine, ako siedme dieťa v poradí. Po skončení základného a stredného vzdelania v Drážďanoch pokračoval v štúdiu na fakulte vo francúzskom Toulouse, kde začal študovať právo. Bez vedomia svojich rodičov však navštevoval prednášky z biológie, botaniky, paleontológie a iných prírodných vied. Jeho predkovia z otcovej strany sa usadili vo Valašsku v 17. storočí a niektorí z nich dokonca dosiahli najvyššie pozície vo vtedajšom kniežatstve. Jeho matka taktiež pochádzala z preslávenej šľachtickej rodiny – Şuţu. Bol tiež členom Rumunskej akadémie vied. Zomrel roku 1955 v Bukurešti v Rumunsku. Venoval sa aj interpretácii Beethovenových sonát.

Entomologické aktivity

Menej známy, ale pre faunu hmyzu Rumunska a Balkánu významný entomológlepidopterológ nemeckého pôvodu. Akademik Aristide von Caradja bol významným zberateľom a výskumníkom motýlej fauny na území Balkánu. Ako väčšina významných entomológov sveta i Caradja sa zaoberal motýľmi už od svojich detských rokov. Zaoberal sa tiež rodom Parnassius a u druhu jasoňa červenookého počas svojho života popísal niekoľko individuálnych foriem, čiže aberácií na území Európy. Svoju hlavnú pozornosť však sústredil na výskum skupiny malých motýľovMicrolepidoptera.

Jeho prvá publikácia o motýľoch z Haute Garonne, pochádza z roku 1891, ale bohatý materiál z radu Lepidoptera (848 druhov) zhromaždil už o niekoľko rokov skôr – v čase svojich štúdií vo Francúzsku. To bol začiatok jeho zbierky, ktorú budoval cca 56 rokov (v rokoch 1887 – 1943). V roku 1887 po smrti jeho otca sa vracia do Rumunska, kde sa usadil natrvalo v Grumăzeşti. Rodinný zámok sa nachádza uprostred obrovského lesoparku. Caradja málokedy cestoval, ale stále bol v kontakte s významnými odborníkmi na skupinu malých motýľov Microlepidoptera z Londýna, Berlína, Bonnu, Viedne, Petrohradu, Stockholmu atď. Od týchto odborníkov výmenou i nákupom dostával veľa zbierkového materiálu, ktorý študoval a opisuje stovky nových druhov. Svoju zbierku obohacuje aj z iných súkromných zbierok a výmenou a získavaním vzácnych druhov, za ktorého nikdy neváhal zaplatiť aj značné sumy peňazí. Okrem toho dotoval finančne expedície do Ázie, Špicbergov, severnej Afriky, Španielska a do južnej Ameriky. Oplatou za to dostával nazbieraný materiál zo skupiny Microlepidoptera. Vzhľadom na jeho reputáciu špičkového odborníka mu viacerí zberatelia zo svojich expedícií (Sven Hedin, Max Korb, Paul Chrétien, Karl Ribbe) poslali svoj zbierkový materiál zo uvedenej skupiny Microlepidoptera k štúdiu. Bol tiež poverený urobiť revíziu celej kolekcie skupiny Microlepidoptera z najväčšieho anglického prírodovedného múzea (British Natural History Museum). Milióny kusov Microlepidopter prešlo jeho rukami a jeho očami. Len zo zbierky motýľov z Číny od Hermanna Hohna sám Caradja preštudoval a roztriedil asi 400 000 položiek. Publikuje mnohé práce a získava významné medzinárodné hodnotenie a medzinárodnú prestíž. Ak v prvom období (v rokoch 1891 – 1924) bol v prvom rade jeho záujem o systematizáciu – v opise nových druhov, neskôr sa presunula smerom na rozlúštenie tajomstva pôvodu a vývoja fauny Lepidoptera. Študoval tiež mechanizmy mutácie. Preštudoval materiál zbierky Hermann Hohna, zozbieraných v Čína počas expedície v rokoch 1917 – 1923. Tu opisuje 927 druhov, z ktorých 271 bolo endemitov a 91 nových pre vedu. Zbierka sa ráta medzi najvýznamnejšie zbierky na svete, ako aj pre 3000 položiek "typového materiálu", ktoré umožnili opis nových druhov.

Zbierka hmyzu

Zbierka hmyzu, ktorú Aristide von Caradja zozbieral počas svojho plodného života je úžasná nielen z hľadiska rôznorodosti a bohatosti svojho obsahu, ale predovšetkým pre svoju ohromnú vedeckú hodnotu. Bola dlhé roky uložená na jeho panstve v Grumăzeşti, neďaleko Tirgu Neamt. Tu došlo takmer k jej zničeniu počas druhej svetovej vojny, ale našťastie zbierka bez pohromy pretrvala až do dnešných časov. Zápisnica z príjmu zbierky do múzea je zo dňa: 14. 6. 1944. Veľmi skoro však bola zasa v nebezpečenstve, keď v noci zo dňa 23. augusta na 24. augusta roku 1944 bola budova múzea ťažko bombardovaná nemeckou Luftwaffe, ako súčasť nemeckej odvety proti bývalým spojencom. Zbierka však bola ukrytá v podzemí a vydržala i toto bombardovanie. Samotný Aristide von Caradja vzhľadom pre zhoršenie zdravotného stavu (rôzne ochorenia a operácie v posledných rokoch života) už nebol schopný študovať zbierky sám. Kolekcia Microlepidopter z Číny a východnej Ázie (obsahujúca tisíce kusov "typového materiálu") bola taká rozsiahla, že si už Caradja samotný netrúfal ju sám spracovať. Na túto prácu samotný Caradja určil vtedy známeho odborníka prof. Dr. Martina Heringa z Berlínskej univerzity – z múzea. Vďaka medzinárodnej situácii, ktorá bola vtedy vo svete, nemohol spolupracovať s inými odborníkmi z Európy. Po vojne v rokoch 19481961 bolo len málo špecialistov, ktorí sa zaujímali o bohatstvo, ktoré získal a zozbieral Aristides von Caradja. Po roku 1961 zbierka zasa získala svoj lesk a slávu, pričom zaujala opäť pozornosť odborníkov z celého sveta.

Okrem prevažnej časti malých motýľov zo skupiny Microlepidoptera, zbierka obsahuje aj asi 5000 kusov zo skupiny Macrolepidoptera – prevažne veľké denné motýle, ktoré očaria oko svojími tvarmi a farebnosťou. Medzi nimi je významné zastúpenie rodu Morpho s Amazónskej džungle, Chrysiridia madagascariensis, ktorá je považovaná za jedného z najkrajších motýľov na svete a rod Ornithoptera z Bornea. Celkove jeho zbierka hmyzu, hlavne motýľov, v rozsahu vyše 125 000 exemplárov je uložená v Múzeu Grigore Antipa v Bukurešti – v Rumunsku.

Odkaz autora

Aristides von Caradja obetoval celý svoj majetok a vykonal obrovskú prácu na vybudovaní svojej zbierky motýľov, na základe ktorej napísal významné vedecké práce, ktoré ukazujú jeho entomologického génia a originalitu jeho myslenia. Žil takmer sto rokov, ktoré prežil aj v zlých rokoch (obdobie vojen, socializmu a pod.), ale zažil aj pekné a pokojné okamihy, ktoré prežil s múdrosťou filozofa.

Zdroje informácií o autorovi

  • Hering, M.: 1936, [Caradja, A. von]. Mitt. Dt. Ent. Ges., 7, p. 33 – 37.
  • Horn, W.(H. R.): 1936, [Caradja, A. von]. Arb. morph. taxon. Ent. Berlin-Dahlem, 3(4): p. 301.
  • Murariu, D. & Popescu-Gorj, A.: 1996, [Caradja, A. von]. Holarct. Lepidopt., 3(2), p. 43 – 46 – len portrét.
  • Popescu-Gorj, A.: 1970, [Caradja, A. von]. Rev. Muzeel. 1970, p. 299 – 303.
  • Popescu-Gorj, A.: 1984, [Caradja, A. von]. Studii si Comunicari / Muzeul Brukenthal. Stiinte naturale, 26, p. 343 – 352 + portrét.
  • Rákosy, L.: 1990, [Caradja, A. von]. Bul. Informare, Soc. Lepid. Romana, 1(2): p. 9 – 10.
  • Rákosy, L.: 1996, Die Noctuiden Rumäniens (Lepidoptera Noctuidae). Stapfia, 46, p. 1 – 648, 30 Taf., zahlr. Fig. 11 + portrét.
  • Sachtleben, H.: 1941, [Caradja, A. von]. Arb. morph. taxon. Ent. Berlin-Dahlem, 8(4), p. 287.
  • Savulescu, T.: 1945, [Caradja, A. von]. Anal. Acad. Romane, Mem. Sect. Stiint., 20(Mem. 8), p. 1 – 24 + portrét.

Bibliografia (nekompletná)

  • Caradja, A.: 1894 [1893], Beitrag zur Kenntniss der Grossschmetterlinge des "Département de la Haute-Garonne". Deutsche Entomologische Zeitschrift Iris, 6: p. 161 – 240 (189 – 190).
  • Caradja, A.: 1894 [1893], Nachtrag zum Verzeichniss der Grossschmetterlinge des Département de la Haute Garonne. Deutsche Entomologische Zeitschrift Iris, 6: p. 336.
  • Caradja, A.: 1895, Die Grossschmetterlinge des Königreiches Rumänien. Deutsche Entomologische Zeitschrift Iris, 8(1895): p. 1 – 102: (15. 7. 1895).
  • Caradja, A.: 1896, Die Grossschmetterlinge des Königreiches Rumänien. Dt. ent. Zeitschr. Iris, 9(1896): p. 1 – 112.
  • Caradja, A.: 1929, Badereise eines Naturfreundes nach Tekirghiol (Carmen Silva). Ein Beitrag zur Lepidopterenfauna der Dobrogea. Dt. ent. Z. Iris, 43: p. 41 – 65.
  • Caradja, A.: 1930, Beiträge zur Lepidopteren-Fauna der südlichen Dobrogea insbesondere der sogenannten ‘Coasta de Argint’. Bull. Sect. scient. Acad. roum., 13(3): p. 1 – 21, Pls. I – VI.
  • Caradja, A.: 1931, Beiträge zur Lepidopteren-Fauna Grossrumäniens für das Jahr 1930. Academia Româna. Memoriile Sectiunii Stiintifice, 7(8): p. 293 – 344.
  • Caradja, A.: 1932, Beiträge zur Lepidopteren-Fauna Grossrumäniens für das Jahr 1931. Bull. Sect. scient. Acad. roum., 15(1 – 2): p. 35 – 46.
  • Caradja, A. von & Meyrick, E.: 1933, Materialien zu einer Microlepidopterenfauna Kwangtungs. Dt. Ent. Z. Iris, Dresden, 47: p. 123 – 167.
  • Caradja, A. von & Meyrick, E.: 1934. Materialien zu einer Microlepidopterenfauna Kwangtungs: Pterophoridae – Tortricidae – Tineidae. Dt. Ent. Z. Iris, Dresden, 48: p. 28 – 43.
  • Caradja, A.: 1934, Neuer Beitrag zur Kenntnis der Lepidopteren-Fauna Rumäniens. Dt. ent. Z. Iris, 48: p. 185 – 191.
  • Caradja, A. von: 1934 – 1935, Herkunft und Evolution der paläarktischen Lepidopterenfauna. Internationale Entomologischen Zeitschrift, Guben, 28, p. 217 – 385.