Bernikla bielolíca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bernikla bielolíca
Barnacle-Goose.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Branta leucopsis
Bechstein, 1803
Synonymá
hus bielolíca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bernikla bielolíca alebo hus bielolíca[2] (Branta leucopsis) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Pristávanie
Bernikla bielolíca, Fínsko
Bernikla bielolíca, Holandsko

Bernikla bielolíca meria asi 55–70 cm, s rozpätím krídel 130–145 cm a váhou 1,21 – 2,23 kg. Má bielu tvár a brucho, čiernu hlavu a krk. Krídla a chrbát sú čierno-sivé. Pohlavia sa na prvý pohľad od seba nelíšia, samice bývajú o čosi svetlejšie. Mladé jedince sa vyznačujú sivým škvrnovaním na bielej hlave.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Často sa ozývajú jednoslabičným "rrak", "guak". Z väčšej diaľky to môže pripomínať štekot psov. Medzi sebou používajú tichšie kontaktné hlasy. Počas vzlietnutia im krídla vydávajú zvuk.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1980 máme záznamy o dvoch výskytoch. Jeden jesenný pri Šuľanoch a jeden zimný na Dunaji medzi Čenkovom a Mužlou. V mapovacom období 1980 - 1999 bol len jeden záznam 2 jedincov začiatkom júla 1991 na Oravskej priehrade.[4] Po roku 2000 evidujeme najmenej 24 hlásení.[5]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Je typickým obyvateľom severskej arktickej tundry. Prirodzene sa vyskytuje vo východnom Grónsku, na ostrovoch Špicbergy a Novaja Zemlja. Na zimu sa sťahujú na pobrežia Veľkej Británie, Holandska, Severného mora, západu Severnej Ameriky a dokonca niekedy až do Egypta.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnožovať sa začínajú v neskorom máji až júni. V tomto čase tvoria veľké kolónie. Hniezdia na vysokých a nedostupných skalách, na ktoré sa vedia dostať len zo vzduchu. Obvykle znášajú 4-5 vajec (niekedy iba 2 alebo až 9). Inkubácia trvá 24-25 dní. Po 40 až 45 dňoch sú vyhniezdené, sexuálnu dospelosť dosahujú v troch rokoch.[6]

Populácia[upraviť | upraviť zdroj]

Nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V zime sa živí nízkou trávou a inými druhmi rastlín na slaniskách a brakických vodách, ako Puccinellia maritima a Salicornia. Na jar ozobáva púčiky a jahňadá vŕb, chytá rôzne kôrovce, vo vode žijúci hmyz a pravdepodobne aj mäkkýše.

V lete sa živí najmä lišajníkmi a machom. Zoškrabuje ich zo skál pomocou pravouhlého záhybu na konci zobáka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
  3. Bernikla bielolíca [online]. ZOO Košice, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Bernikla bielolíca, str.120, Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu FK, Databázový systém Aves-Symfony Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko
  6. Bernikla bielolíca [online]. ZOO Bojnice, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Weißwangengans na nemeckej Wikipédii.