Bezručovo údolí (prírodná pamiatka)
| Bezručovo údolí | |
| Prírodná pamiatka | |
 Lúky v dolnej časti údolia
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Úsťanský kraj |
| Okres | Okres Chomutov |
| Lokalita | Krásná Lípa u Křimova, Hrádečná, Blatno u Chomutova, Bečov, Menhartice u Křimova a Suchdol u Křimova |
| Nadmorská výška | 381 - 810 m n. m. |
| Súradnice | 50°29′19″S 13°22′13″V / 50,48861°S 13,37028°V |
| Rozloha | 952,7035 ha |
| Vznik | 28. december 2013[1] |
| - Vyhlásil | Krajský úrad Úsťanského kraja |
| Správa | Krajský úrad Úsťanského kraja |
| Kód AOPK ČR | 5918 |
  Bezručovo údolí Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Bezručovo údolí (natural monument) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0424030 | |
Bezručovo údolí je prírodná pamiatka ev. č. 5918 a súčasť rovnomennej európsky významnej lokality a prírodného parku v okrese Chomutov. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.
Dôvodom vyhlásenia prírodnej pamiatky sú rôznorodé biotopy bučín, suťových lesov, vegetácia silikátových skál a štrbín, údolných jaseňovo-jelšových luhov a biotopov s výskytom zástupcov čeľade ohniváčikovitých.[2] Jadrom chráneného územia je údolie rieky Chomutovky s priľahlými svahmi medzi Chomutovom a Horou Svätého Šebestiána. Územie rezervácie je rozdelené do dvoch rozsiahlych územných celkov oddelených v miestach bývalého Tretieho mlyna.
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Geologické podložie je tvorené starohornými horninami krušnohorského kryštalinika (bridlice, fylity, svory, pararuly). Na severe sa objavujú tiež ortoruly a migmatity.
Horopisne sa územie nachádza v provincii Česká vysočina, podsústave Krušnohorská hornatina, v celku Krušné hory a v podcelku Loučenská hornatina. Južná časť územia patrí do okrsku Bolebořská vrchovina a severná do okrsku Přísečnická hornatina, čo je kerová hornatina so zvyškami zarovnaných povrchov, ktoré sú práve v miestach prírodnej pamiatky rozdelené kaňonovitým údolím Chomutovky.[3] Bolebořská vrchovina je nižšie vyzdvihnutá a rozčlenená zárezmi svahových tokov a s denudačnými plošinami na medziúdolních chrbtoch.[4] Výškový rozdiel medzi najnižšou a najvyššou časťou územia presahuje 400 m.
Oblasť odvodňuje rieka Chomutovka s menšími prítokmi, z ktorých sú najdôležitejšie Křimovský potok a Kamenička. Na oboch sa nachádzajú priehrady určené na zadržiavanie pitnej vody: vodná nádrž Kamenička z roku 1904 a vodná nádrž Křimov dokončená v roku 1958. Obe nádrže sa však nachádzajú tesne mimo hranice chráneného územia.
Veľký rozdiel nadmorských výšok ovplyvňuje klimatické podmienky. Kým južná časť územia patrí podľa Quittovej klimatickej klasifikácie do mierne teplých oblastí MT4 a MT7, severná časť patrí do chladnej oblasti CH7.[1]
Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Z chránených druhov rastlín sa v lokalite vyskytuje mesačnica trváca alebo kôprovník štetinolistý. Stavovce zastupuje salamandra škvrnitá, mlok horský, slepúch lámavý, vretenica severná alebo vydra riečna. Osobitná pozornosť sa venuje obhospodarovaniu vlhkých lúk, na ktoré je viazaný výskyt motýľov modráčika bahniskového a modráčika krvavcového.[2]
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Bezručovo údolie je prirodzeným rekreačným zázemím Chomutova. Údolím vedie cesta tretej triedy a s ňou súbežná cyklotrasa k bývalému Tretiemu dolskému mlynu, po ktorej sú vedené cyklotrasy číslo 3078 a3079. Prevažne po pravom brehu Chomutovky je vyznačená modrá turistická značka.
V areáloch Prvého Dolského mlyna a Druhého Dolského mlyna sa nachádzajú reštaurácie a ubytovacie zariadenia.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-01-19]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b Krajský úřad Ústeckého kraje. Plán péče o přírodní památku Bezručovo údolí na období 2013–2022 (návrh) [online]. Ústí nad Labem: [cit. 2016-01-29]. Dostupné online.
- ↑ DEMEK, Jaromír, a kol. Zeměpisný lexikon ČSR – Hory a nížiny. Praha: Academia. Kapitola Přísečnická hornatina, s. 425.
- ↑ DEMEK, Jaromír, a kol. Zeměpisný lexikon ČSR – Hory a nížiny. Praha: Academia. Kapitola Bolebořská vrchovina, s. 115.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bezručovo údolí (přírodní památka) na českej Wikipédii.