Bernikla bielolíca
| Bernikla bielolíca | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Branta leucopsis Bechstein, 1803 | |
| Synonymá | |
| hus belolíca | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Bernikla bielolíca alebo hus belolíca[2] (Branta leucopsis) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých.[3] Obýva západnú palearktídu. Na Slovensku sú známe tri pozorovania do roku 1999[4] a po roku 2010 existuje 24 záznamov.[5]
Obsah
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Bernikla bielolíca meria asi 55–70 cm, s rozpätím krídel 130–145 cm a váhou 1,21 – 2,23 kg. Má bielu tvár a brucho, čiernu hlavu a krk. Krídla a chrbát sú čierno-sivé. Pohlavia sa na prvý pohľad od seba nelíšia, samice bývajú o čosi svetlejšie. Mladé jedince sa vyznačujú sivým škvrnovaním na bielej hlave.
Hlas[upraviť | upraviť zdroj]
Často sa ozývajú jednoslabičným "rrak", "guak". Z väčšej diaľky to môže pripomínať štekot psov. Medzi sebou používajú tichšie kontaktné hlasy. Počas vzlietnutia im krídla vydávajú zvuk.
Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Do roku 1980 máme záznamy o dvoch výskytoch. Jeden jesenný pri Šuľanoch a jeden zimný na Dunaji medzi Čenkovom a Mužlou. V mapovacom období 1980 - 1999 bol len jeden záznam 2 jedincov začiatkom júla 1991 na Oravskej priehrade.[4] Po roku 2000 evidujeme najmenej 24 hlásení.[6]
Biotop[upraviť | upraviť zdroj]
Je typickým obyvateľom severskej arktickej tundry. Prirodzene sa vyskytuje vo východnom Grónsku, na ostrovoch Špicbergy a Novaja Zemlja. Na zimu sa sťahujú na pobrežia Veľkej Británie, Holandska, Severného mora, západu Severnej Ameriky a dokonca niekedy až do Egypta.
Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]
Rozmnožovať sa začínajú v neskorom máji až júni. V tomto čase tvoria veľké kolónie. Hniezdia na vysokých a nedostupných skalách, na ktoré sa vedia dostať len zo vzduchu. Obvykle znášajú 4-5 vajec (niekedy iba 2 alebo až 9). Inkubácia trvá 24-25 dní. Po 40 až 45 dňoch sú vyhniezdené, sexuálnu dospelosť dosahujú v troch rokoch.[7]
Populácia[upraviť | upraviť zdroj]
Nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy.
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
V zime sa živí nízkou trávou a inými druhmi rastlín na slaniskách a brakických vodách, ako Puccinellia maritima a Salicornia. Na jar ozobáva púčiky a jahňadá vŕb, chytá rôzne kôrovce, vo vode žijúci hmyz a pravdepodobne aj mäkkýše.
V lete sa živí najmä lišajníkmi a machom. Zoškrabuje ich zo skál pomocou pravouhlého záhybu na konci zobáka.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Pristávanie
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Museum specimen
_(11216203186).jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ IUCN Red list 2018.1. Prístup 23. septembra 2018.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
- ↑ Bernikla bielolíca [online]. ZOO Košice, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alžbeta Darolová. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Bernikla bielolíca, s. 120.
- ↑ Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii, databázový systém Aves-Symfony [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu FK, Databázový systém Aves-Symfony Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko
- ↑ Bernikla bielolíca [online]. ZOO Bojnice, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bernikla bielolíca
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bernikla bielolíca
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlas bernikly bielolícej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Weißwangengans na nemeckej Wikipédii.
