Breza biela svalcovitá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
breza biela svalcovitá
CurlyBirch1.jpg
Breza svalcovitá v arboréte Borová hora
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Betula pendula var. carelica
Merk.
Synonymá
Betula. alba L. var. carelica, Betula verrucosa f. callosa, Betula pendula f. maserica
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Breza biela svalcovitá[1] (lat. Betula pendula var. carelica, iné názvy pozri nižšie) je vzácna varieta druhu breza previsnutá, ktorá vytvára mramorované kresby dreva.[2]

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

V staršej literatúre sa uvádzajú zemepisné pomenovania rastliny podľa miesta výskytu ako breza švédska, breza fínska a breza karelská (odvodené od karelska), v Česku sa vyskytol názov kamenná bříza alebo kamenka (podľa výskytu v kamenistej pôde), avšak žiadny z týchto názvov nezahŕňa ani jeden zo základných znakov. Z tohto dôvodu sa za vhodný názov v slovenskej terminológii považuje breza svalcovitá, ktorý opisuje hrčkovité zhrubnutia rastliny a je výstižnejší ako geografické termíny.[2]

Svalce

Svalcovitosť a mramorovaná kresba dreva[upraviť | upraviť zdroj]

Názov brezy svalcovitej je odvedený od 15 – 20 cm širokých hrčkovitých zhrubnutí na kmeni, ktoré sú podobné svalom. Nachádzajú sa na kmeni v 20 – 70 cm intervaloch. Napriek tomu, že proces vzniku týchto anomálii je podrobne popísaný niekoľkými autormi, stále nie je objasnená príčina ich tvorby. Veľká skupina autorov sa domnieva, že svalcovitosť je podmienená vonkajšími vplyvmi prostredia, mechanickými vplyvmi na kambium lyka alebo patologickým ochorením.[2]

Tvorba každej anomálnej zóny trvá 2 – 5 rokov. Väčšinou sa začína prediferenciáciou jednej alebo viacerých kambiálnych iniciál, ktoré sa v dreve rýchlo zväčšujú do šírky a výšky. Vytvárajú nadmerné stržňové lúče, ktorých rozširovanie je sprevádzané vznikom svalcov.[2] Kresba sa na priečnom reze prejavuje v tvare písmena "V" a na pozdĺžnom reze vytvára rôzne zvlnené tenké pásy, ktoré pripomínajú mramor.[3][4]

Mramorovaná kresba dreva

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinu možno ako ostatné brezy, začleniť k nenáročným, veľmi variabilným, svetlomilným a pionierským stromom. Vyskytuje sa roztrúsene alebo zriedkavejšie v menších skupinkách, ktoré môžu zaberať plochu od niekoľko desiatok metrov až po 2 − 3 hektáre. Breza svalcovitá sa prirodzene vyskytuje roztrúsene na čistinkách, nevyuživaných poľnohospodárskych poliach, svahoch ciest a násypoch.[2][5]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodným areálom rastliny je stredná a severná Európa, vrátane územia Karelska, Bieloruska, pobaltských krajín a južnej oblasti Škandinávie. Jej hranica rozšírenia je na severe 50° 30' až 60° a na východe 10° až 39°. Ojedinele sa vyskytuje aj na severovýchodnej časti karpatského oblúka, kde sa ostrovčekovite vyskytuje v Česku, Ukrajine a na Slovensku. Na našom území rastie najmä na severovýchode, kde sa jej výskyt smerom na juh a juhovýchod zmenšuje, v menšom počte sa nachádza tiež na severozápade. .[2][4][6][7][8]

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Využitie tejto rastliny korení už v neolite, kde nálezy poukazujú na výrobu rituálnych predmetov.[1] V súčasnosti sa využíva najmä v umeleckom rezbárstve, na výrobu nábytku, suvenírov a hudobných nástrojov. Jej drevo je veľmi cenné a často sa predáva aj za 10 násobok ceny ostatných drevín.[2][9]

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Taxonomické triedenie tejto variety nie je ešte jednoznačne vyriešené a existuje viacero názorov o zaradení tejto rastliny. Väčšina autorov ju pričlenilo k breze previsnutej alebo breze plstnatej, niektorí sa domnievali, že sa jedná o samostatný druh. V súčasnosti sa považuje za varietu brezy previsnutej, pretože je k nej vďaka rovnakému počtu chromozómov geneticky najbližšia.[1][2]

Formy[upraviť | upraviť zdroj]

Breza svalcovitá je veľmi variabilná rastlina, preto sa jej jedince môžu líšiť vzrastom, habitom, zakonárením, borkou a morfologickými znakmi. Vďaka tomuto poznatku bolo zostavených množstvo triediacich taxonomických systémov, ktorých spoločnou škrtou je rozdelenie na stromovité a kríkovité typy. Jedno z najpodrobnejších klasifikácii vypracovala v roku 1978 ruská botanička Ljubavskaja, ktorá zohľadnila aj typ svalcov a s nimi spojenú textúru dreva.[2]

Forma Opis
I.a Vysokokmenná výrazne vzorkovaná forma, ktorá je 15 − 16 m vysoká. Priame kmene sú pokryté mnohými, ale pomerne plytkými zhrubnutiami. Drevina obsahuje veľmi kvalitné drevo, preto sa využíva na výrobu vzácneho nábytku.
I.b Vysokokmenný strom, pre ktorý sú charakteristické na kmeni a konároch hrubé guľovité zhrubnutia. Dorastá do výšky  12 − 15 a drevo sa využíva v umeleckom rezbárstve.
II.a Nízkokmenná drevina, ktorá je na Slovensku najpočetnejšia zo všetkých foriem tejto rastliny. Má zbiehavý 3 − 5 m vysoký kmeň, na ktorom a konároch sa nachádzajú plytké a guľovité zhrubnutia. Využíva sa v nábytkárstve a rezbárstve.
II.b Lýrovitokmmenná forma, ktorá sa vo výške 1 − 2 metre vidlicovito rozkonáruje na dva rovnako hrubé konáre. Svalce sú vo forme malých hrbolčekov. Vďaka veľmi drobnej, hustej a rovnomernej kresbe je najcenejšia zo všetkých foriem pre umeleckých rezbárov.
III. Kríkovitý strom s veľmi nízkym kmeňom, ktorý dosahuje výšku 30 − 40 cm a rozkonáruje sa na 2 − 4 mohutné konáre s guľovitými a hrčkovitými zhrubnutiami. Drevo sa využíva na výrobu upomienkových predmetov.
IV. Kríkovitá čiernokôra drevina sa rozkonáruje už od povrchu pôdy na 3 − 4 rovnako hrubé konáre.
V. Plnodrevná forma, ktorá je príznačná svojou podbnosťou k breze previsnutej, rozlišovacím znakom je typická zvlnená kresbu dreva. Dosahuje výšku 20 − 25 m a hrúbku kmeňa 60 − 80 cm.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c vulhm.cz, [cit. 2022-06-03]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j PAGAN, Jozef a Viera PAGANOVÁ. Breza biela svalcovitá (Betula alba L. var. carelica Merk.) na Slovensku: Vedecké a pedagogické aktuality 10/1994. Zvolen: TU, 1995. ISBN 80-228-0375-8.
  3. agriculturejournals.cz, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  4. a b KOŠÚT, Martin. Breza a jej význam v národnom hospodárstve. Bratislava: Príroda, 1982. Lesnícke informácie, 1/1982.
  5. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  6. lf.tuzvo.sk, [cit. 2022-06-29]. Dostupné online.
  7. Differences in survival and phenotypic traits of curly birch preserved by heterovegetative propagation: a case study from Central-East Europe [online]. nature.com, [cit. 2022-06-12]. Dostupné online.
  8. Differences in survival and phenotypic traits of curly birch preserved by heterovegetative propagation: a case study from Central-East Europe [online]. nature.com, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  9. MASHKINA, O. S.; BUTORINA, A. K.; TABATSKAYA, T. M.. Karelian birch (Betula pendula Roth. var. carelica Merkl.) as a model for studying genetic and epigenetic variation related to the formation of patterned wood. Russian Journal of Genetics, 2011-08, roč. 47, čís. 8, s. 951–957. Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1022-7954. DOI10.1134/S1022795411080126. (po anglicky)