Byľomor bukový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Byľomor bukový

Byľomor bukový; hálky vytvorené na liste buka lesného
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Mikiola fagi
(Hartig, 1839)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Byľomor bukový[1] (lat. Mikiola fagi)[2] je druh hmyzu z rodu byľomor (Mikiola) z čeľade byľomorovité (Cecidomyiidae). V Európe je to bežný a hojne rozšírený druh. Jeho prítomnosť potvrdzujú nápadné, spočiatku žltozelené, postupne červené súdkovité hálky, ktoré sa nachádzajú na vrchnej strane listov buka lesného (Fagus sylvatica).[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Byľomor bukový je malá muška čierno-hnedej farby s dĺžkou tela 4-5 mm. Brucho samcov je žltohnedé, brucho samíc červenkasté. Dospelé jedince majú polopriehľadné blanité krídla vystužené iba štyrmi pozdĺžnym žilkami.[3] Dospelé jedince sa liahnu koncom marca a lietajú až do mája. Samičky po spárení kladú v oblasti listových žiliek jednotlivo len 0,3 mm veľké červené vajíčka. Jedna samička dokáže za sezónu zniesť do 300 vajíčok.[4]

Z vajíčok nakladených v jarných mesiacoch sa liahnu larvy byľomora novej generácie. Drobné larvy sú belavej farby a hneď po vyliahnutí sa začnú živiť listovými pletivami hostiteľskej rastliny. Pri požieraní jej tkanív uvoľňujú látku, ktorá spôsobuje ich neprirodzený rast a okolo larvy sa začína vytvárať hálka. Vnútri hálky sa nachádza len jedna larva. Hálky majú súdkovitý až kužeľovitý tvar, navrchu zašpicatený a na povrchu sú hladké, matné až lesklé. Hálky sú spočiatku bledozelené, neskôr žlté až červenkasté. Pri premnožení sa na jednej listovej čepeli môže vyskytovať až 30 hálok.[1][4] Hálky obsahujúce samčie larvy sú malé a úzke; hálky obsahujúce samičie larvy sú veľké a guľovité.[5]

Tvrdá drevnatá stena hálky pozostáva z niekoľkých vrstiev dlhých, sklovitých buniek, s vnútornou výstelkou z oveľa menších, zelenkastých buniek. Dno hálky pokrývajú zdurené pletivové bunky listovej čepele; pravdepodobne tvoria potravu pre larvu. Hálka rastie oveľa rýchlejšie ako larva; preto hálka spočiatku v porovnaní s ňou obsahuje len veľmi malú larvu.[6]

Úplne vyvinutá larva uzatvorí otvor na dne hálky viečkom a z listu odpadne.[7] V prízemnej lesnej podstielke larva v hálke prezimuje. Začiatkom marca sa larvy zakuklia a po 2 – 3 týždňoch sa vyliahnu ako nová generácia dospelých jedincov.[4]

Hálky obsahujúce zdravé larvy byľomora z listov opadnú, zatiaľ čo hálky, ktoré zostávajú počas zimy prichytené na listoch, obsahujú larvy napadnuté parazitoidmi. Tieto larvy nie sú schopné hálku otvoriť. Z týchto hálok sa na jar rodia iba parazitoidy.[5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Byľomor bukový žije vo veľkých častiach Európy v porastovej oblasti buka lesného. Ako biotop sú preferované okraje bukových lesov. Druh bol zavlečený aj do Severnej Ameriky. Podľa dát z portálu iNaturalist, druh sa vyskytuje až po 62,74 stupeň severnej šírky (Nórsko, Molde)[8] a vertikálne až do výšky 1 530 m n. m. (Taliansko, Veneto).[9]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Byľomor bukový je monofágny hmyz, ktorý parazituje iba na stromoch z čeľade bukovité (Fagaceae).[6] Najčastejšie napáda mladé buky vo veku do 10 rokov a to v stredných a vyšších polohách. Príznaky napadnutia byľomorom sa na listoch môžu prejavovať ich neprirodzenými tvarmi, skorým opadávaním, zažltnutím a usychaním.[5] Podstatné zníženie asimilačnej plochy môže spôsobiť zníženie prírastku drevín.[1] Vertikálny výskyt druhu v poraste stredoeurópskeho zmiešaného lesa je najväčší vo výškach nad 30 m, teda v korunách stromov (cez 40 % celkového počtu). Priemerné napadnutie na celom výškovom profile stromov dosahuje 0,51 hálky na list.[10] Byľomor je klasifikovaný ako lokálny a príležitostný škodca a protiopatrenia proti nemu sa nepoužívajú. Ohniská výskytu zvyčajne zaniknú už po jednom až dvoch rokoch v dôsledku aktivity prirodzených nepriateľov, najmä parazitoidov.[5] Masový výskyt byľomora bukového sa vyskytuje každých 7-10 rokov.

Asi 14 – 22 % lariev v hálkach je usmrtených obrannou aktivitou rastlinných pletív a značnú časť v zime zničia vtáky, najmä sýkorka veľká (Parus major).[5] Larvu môže usmrtiť vo vnútri hálky aj rozvoj rastlinnej patogénnej huby Apiognomonia errabunda.[6] Vývin v hálkach zvyčajne dokončí len 3 – 8 % lariev, pričom až 82 % úmrtnosť možno pripísať hmyzím parazitoidom.[11]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Milada Holecová. Úvod do lesníckej entomológie. [s.l.] : AQ-BIOS, spol. s.r.o., 2012. ISBN 978-80-971020-1-2.
  2. Mikiola fagi (Hartig, 1839) [online]. PESI, Pan-European Species directories Infrastructure; www.eu-nomen.eu/portal, 2004-10-28, [cit. 2022-10-19]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b Sliacka Anna. Hálky (časopis Lesník, č. 12, s. 26) [online]. Lesy Slovenskej republiky š.p., 2015. Dostupné online.
  4. a b c Buchengallmücke [online]. ARBOFUX Diagnosedatenbank für Gehölze. Dostupné online. (nemecký)
  5. a b c d e Plantwise Knowledge Bank. Mikiola fagi [online]. CABI. Dostupné online. (anglický)
  6. a b c W.N. Ellis. Mikiola fagi on Fagus [online]. Amsterdam, The Netherlands: Plant Parasites of Europe. Dostupné online. (anglický)
  7. Gall midges (Cecidomyiidae, Diptera) of Poland [online]. . Dostupné online. (anglický)
  8. Mikiola fagi [online]. iNaturalist, LLC, 2021-06-26. Dostupné online. (anglický)
  9. Mikiola fagi [online]. iNaturalist, LLC, 2019-07-14. Dostupné online. (anglický)
  10. The spatial distribution of leaf galls of Mikiola fagi (Diptera: Cecidomyiidae) and Neoroterys quercusbaccarum (Hymenoptera: Cynipidae) in the canopy of a Central European mixed forest (downloaded PDF). [s.l.] : Institute of Biology of the Free University Berlin, 2001. (anglický)
  11. Urban J.. Beech gall midge (Mikiola fagi ) and its natural enemies [online]. CABI. Dostupné online. Archivované 2022-03-20 z originálu. (anglický)