Byblos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 34°07′25″S 35°39′04″V / 34,12361°S 35,65111°V / 34.12361; 35.65111
Byblos
arab. جبيل
mesto
ByblosCrusaderCastle1.jpg
Križiacky hrad
Štát Libanon Libanon
Historický región Fenícia
Nadmorská výška 10 m n. m.
Súradnice 34°07′25″S 35°39′04″V / 34,12361°S 35,65111°V / 34.12361; 35.65111
Rozloha km² (500 ha)
Obyvateľstvo 40 000
Vznik ~5000 pred Kr.
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Byblos
Rok 1984 (#8)
Číslo 295
Región Arabské štáty
Kritériá iii, iv, vi
Poloha mesta v rámci Libanonu
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Libanonu
Wikimedia Commons: Byblos
Svetové dedičstvo UNESCO
Byblos v roku 2003

Byblos (starogr. Βύβλος; akk. Gublu; arab. جبيلDžubajl) je staroveké prístavné fenické mesto na východnom pobreží Stredozemného mora. Leží severne od Bejrútu na území dnešného štátu Libanon.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám s obeliskami
Rímske stĺporadie

Najstaršie sídliskové vrstvy pochádzajú z 5. tisícročia pred Kr., v 3. tisícročí sa zmenil na významné prístavné mesto, ktoré ťažilo z obchodu s cédrovým drevom, ktoré sa vyvážalo do Egypta. Okolo roku 2800 pred Kr. boli okolo mesta vybudované mohutné hradby. Obchod s Egyptom spôsoboval v prechodných obdobiach určitú závislosť na Egypte, inak sa vytvorila v Byble oligarchická vláda predstaviteľov významných obchodných rodín. Byblos súperil o obchodné postavenie s mestom Ugarit (Ras Šamra), ktoré ležalo na severe dnešnej Sýrie. Okolo roku 1200 pred Kr. bolo mesto zničené, ale čoskoro bolo opäť obnovené. Od 9. storočia pred Kr. sa mesto dostalo pod vplyv asýrskych vládcov, kráľ Šepatbaal platil dane asýrskemu kráľovi Tiglat-pilesarovi III.

V 7. a 6. storočí pred Kr. sa mesto dostalo pod vplyv Babylonskej a Perzskej ríše, ale udržiavalo si postavenie významného obchodného mesta, ktoré sa spolu s ďalšími fenickými mestami podieľalo na kolonizácii severného pobrežia Afriky.

Alexander Veľký si mesto podmanil s ostatnými fenickými mestami, po jeho smrti sa Byblos dostal do záujmovej sféry ríše Seleukovcov. Po dobytí Sýrie sa Byblos stal súčasťou Rímskej ríše. Bolo prebudované podľa rímskeho vzoru, zachovali sa mnohé mozaiky, stĺporadia, divadlo, nymfeum, luxusné súkromné domy.

V stredoveku sa Byblos dostal pod arabskú nadvládu, v čase križiackych vojen sa pod názvom Gibelet (alebo Giblet) stal sídlom biskupa a významným sídlom križiakov, ktorí tu vybudovali mohutný hrad. V roku 1187 mesto dobyl Saladin, potom ho znovu dobyli križiaci a v roku 1266 Baibars. Od roku 1516 sa dostal Byblos pod osmanskú nadvládu.

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

Významnými stavebnými pamiatkami mesta je Chrám s obeliskami (asi 1900 – 1600 pred Kr.), v ktorom sa našli mnohé bronzové obetné sošky, mnohé vylúpené hrobky vládcov mesta (okolo 1800 pred Kr.), Ahiramova hrobka s jeho zdobeným sarkofágom, a rímske divadlo.

V roku 1985 bolo mesto zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nina Jidejian: Byblos a travers les ages. Dar el-Machreq Éditeurs, Beyrouth, 1977. ISBN 2-7214-5835-3
  • Michael Sommer: Die Phönizier – Handelsherren zwischen Orient und Okzident. Kröner, Stuttgart 2005. ISBN 3-520-45401-7
  • Jean-Pierre Thiollet: Je m'appelle Byblos, H & D, Paris, 2005, ISBN 2-914266-04-9

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]