Bôbovité

	Bôbovité
	; Vika siata (Vicia sativa)
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	dvojklíčnolistové (Dicotyledonae)
Podtrieda (subclassis)	ružové (Rosidae)
Rad (ordo)	bôbotvaré (Fabales)
Čeľaď (familia)	bôbovité (Fabaceae)
Vedecký názov
	Fabaceae
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Bôbovité (lat. Fabaceae; staršie: vikovité - lat. Viciaceae, motýľokveté alebo veľmi zastarano motýľovité - lat. Papilionaceae; menej formálne: leguminózy - lat. Leguminos(e)ae^[1]) je veľká čeľaď dvojklíčnolistových rastlín z podtriedy ružové (Rosidae). Patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske čeľade (pozri strukovina).

Medzi bôbovité patria suchozemské kvitnúce rastliny, ktorých plodom je struk pukajúci po dozretí na dve chlopne. Struk vznikol zrastením jedného plodolistu.

Čeľaď zahŕňa okolo 490 rodov, medzi ktoré patria napríklad hrach (Pisum), fazuľa (Phaseolus), ďatelina (Trifolium), lucerna (Medicago), hrachor (Lathyrus), lupina (Lupinus) či vika (Vicia). Mnohé rody sú z poľnohospodárskeho hľadiska veľmi významné ako potravina, krmovina, či prostriedok na zvyšovanie úrodnosti pôdy. Niektoré sa pestujú aj ako okrasné rastliny. Veľa hospodársky významných bôbovitých rastlín patrí medzi strukoviny.

Opis

Koreňová sústava bôbovitých často siaha do veľkých hĺbok. Na povrchu koreňov žijú symbiotické nitrifikačné baktérie, čiže baktérie schopné viazať vzdušný dusík. Vďaka tomu dokážu bôbovité rastliny obohacovať pôdu na ktorej rastú o dusík a preto sa niekedy pestujú ako tzv. zelené hnojivo.

Stonka je niekedy (rody Robinia, Astragalus a iné) drevnatá, inokedy (rody Lotus, Trifolium a ďalšie) dužinatá. Listy môžu byť jednoduché alebo zložené (perovito či dlaňovito). Väčšinou majú palístky, ktoré sa u agáta premenili na tŕne. Iné rody sú charakteristické úponkami.

Kvety sú obojpohlavné a majú sklony k dvojstrannej symetrii. Kalištných a korunných lupienkov je po 5, čomu zodpovedá aj zápis v kvetnom vzorci K(5) C(5). Kalištné lístky sú zrastené a korunné lupienky voľné, len dva dolné čiastočne zrastené. Zrasteným lupienkom sa hovorí člnok a v jeho vnútri sú ukryté tyčinky (v počte 10) a piestik. Kvety väčšinou vytvárajú súkvetia, napríklad hlávky, strapce alebo klasy. Opeľovanie zabezpečuje predovšetkým hmyz.