Chotárny kopec
| Chotárny kopec | |
| vrch | |
 Pohľad z Marťáckeho vrchu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okresy | Čadca, Kysucké Nové Mesto |
| Pohorie | Javorníky |
| Povodie | Kysuca |
| Nadmorská výška | 906 m n. m. |
| Súradnice | 49°22′52″S 18°46′32″V / 49,3812°S 18,7756°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke zo Zákopčia
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chotárny kopec (906 m n. m.[1]) je vrch v severovýchodnej časti pohoria Javorníky a po Kazíckej Kýčere druhý najvyšší vrch geomorfologickej časti Rakovská hornatina.[2]
Polohopis
Nachádza sa hranici okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto približne 6 km južne od Čadce a 8 km severne od Kysuckého Nového Mesta, približne 4 km východne leží Krásno nad Kysucou. Vrchol tvorí hranicu katastrálnych území mesta Čadca a obcí Dunajov a Ochodnica[1] a zároveň je aj najvyšším bodom týchto území.[3] Chotárny kopec leží v juhovýchodnej časti Rakovskej hornatiny a vo východnej časti podcelku Vysoké Javorníky.[2] Vrchol kopca je zalesnený, preto poskytuje iba obmedzené výhľady. Lepšie výhľady sú možné na severnom svahu v lokalite Črchľa.
Prístup
Chotárny kopec je križovatka turistických chodníkov. Križuje sa tu červene značená trasa (Javornícka magistrála), ktorá vedie od železničnej stanice v Čadci okolo Briavy a pokračuje na západ až juhozápad do Sedla pod Grapou so 
zelenou značkou, ktorá vedie takisto od stanice v Čadci cez osadu Kýčera a pokračuje na juh do Nesluše.[3][4] Najľahší prístup na vrchol je po žltej značke zo Zákopčia (osada U Holých) do osady Blažkovci a odtiaľ po červenej. Prístup z Čadce je po červenej alebo zelenej značke z centra mesta, prípadne z osady Vojty po žltej, z ktorej je možné sa napojiť na niektorú z týchto dvoch trás. Z juhu je možný prístup po zelenej značke z Ochodnice.[3]
Referencie
- ↑ a b Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
- ↑ Evidencia turistických značkovaných trás KST podľa geomorfologických celkov [online]. Bratislava: Klub slovenských turistov, [cit. 2019-08-18]. Dostupné online.