Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°39′33″S 27°44′02″V / 42,659083°S 27,733972°V / 42.659083; 27.733972
Chrám svätého Jána Krstiteľa
bývalý pravoslávny chrám
Nesebar-2019-07-SvJoanKarstitel-03.jpg
celkový pohľad na chrám z juhozápadu
Patrocínium: Ján Krstiteľ
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Burgas
Okres Nesebar
Mesto Nesebar
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°39′33″S 27°44′02″V / 42,659083°S 27,733972°V / 42.659083; 27.733972
Dĺžka 14,1 m
Šírka 10,2 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet kupol 1
Štýl byzantský
Výstavba pravdepodobne 9. alebo 10. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of Saint John the Baptist in Nesebar
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Jána Krstiteľa (bulh. Църква „Свети Йоан Кръстител”Cărkva „Sveti Joan Krăstitel“),[1][2][3][4][5][6][7] prípadne (bulh. Църква „Свети Иван Кръстител”Cărkva „Sveti Ivan Krăstitel“)[8][1][9] je bývalý pravoslávny chrám nachádzajúci sa v historickom centre mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku.[8][1][2][3][4][5][6][7]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätého Jána Krstiteľa leží v centrálnej časti poloostrova, ktorý tvorí historickú časť Nesebaru.[7][10] Nachádza sa tak zároveň v centrálnej časti Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[11]

Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná budova bola postavaná na základoch staršieho ranokresťanského chrámu. Jednalo sa o neskoroantickú trojloďovú baziliku s jednou polkruhovou apsidou na východnej strane chrámu a pravdepodobne aj s dvoma menšími polkruhovými apsidami na južnej a severnej fasáde. Predpokladá sa, že táto budova bola postavaná v 6. storočí. Toto sa zistilo v roku 2013 v rámci archeologického výskumu, ktorý prebiehal zároveň s reštauráciou budovy.[6][7]

V roku 812 chán Krum obsadil Nesebar a pripojil ho k Prvej bulharskej ríši. Následne došlo po roku 865 ku christianizácii bulharského obyvateľstva, čo viedlo k výstavbe nových chrámov v meste medzi ktoré patrí aj Chrám svätého Jána Krstiteľa.[5] Súčasná budova bola postavená pravdepodobne v priebehu 10. storočia.[8][1][2][3][4][6][7] Neskoršie výskumy[2][4] ako aj niektoré charakteristické staviteľské znaky však ukazujú skôr už na koniec[2][4] 9. storočia,[2][5][10][4] na obdobie v priebehu panovania cára Borisa I.,[4][10] ale nevylučuje sa prípadne dokonca ani začiatok[2] 11. storočia.[2][3][4][10]

V súčasnosti sa v budove nachádza múzejná expozícia.[6][7] V rámci expozície sú tu vystavené ikony pochádzajúce z Nesebaru.[7]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ako materiál na výstavbu chrámu bol použitý lámaný[8][3][6][7][1][2], ako aj riečny[1] kameň[8][5][3][6][7][1], ktorý bol na niektorých miestach, ale riedko doplnený tehlami[1][5][2] (najviac tehiel je použitých v tambure),[1] pričom ako spojovací materiál bola použitá[8][3][6][7] červená[3][8] malta.[8][6][7][3][5] V niektorých miestach (prevažne v podporných stĺpoch, ale aj inde) boli použité, ako stavebný materiál aj zvyšky z iných stavieb, prípadne zbúraných budov.[4] Nad dverami a oknami sa nachádza dekoratívne okrasné elementy zhotovené z tehiel.[8][6][7][3][5] Výnimočne bol na niektorých miestach (prevažne na stenách kupole) budovy využitý tzv. „klietkový“ štýl stavby, kde sa striedajú rady postavené z kameňov s tehlami. Väčšina tehiel v stenách budovy je však umiestnená neplánovo a nepravidelne.[4] Dĺžka chrámu vrátane centrálnej apsidy[8][2][3] dosahuje 14,1 metra[2] a šírka budovy[8][2][3] je 10,2 metra.[2]

Budova je predstaviteľom prechodného typu stavby medzi skrátenou bazilikou a krížovo-kupolovým chrámom.[8][1][6][7][3] Najbližšie typovo chrám patrí k ku krížovo-kupolovým chrámom so štyrmi voľne stojacími opornými stĺpmi, ale nie priamo klasického tzv. „stoličného typu”, z dôvodu chýbajúcej predsiene a predapsidového priestranstva, ako aj faktu, že rozdelenie ploských častí na fasádach nemá konkrétny konštrukčný účel.[2] Chrám nemá predsieň.[1][3] Pôdorys chrámu je obdĺžnikovitý.[1] Krížová forma budovy sa viditeľne odráža na vonkajšom vzhľade,[8][1] keďže ramená pomyselného kríža (transept) mierne vyčnievajú z línie jednotlivých fasád budovy.[1] Vertikálne rameno kríža je dlhšie než horizontálne. Ramená kríža sú na vrchu zakončené trojuholníkovitými frontónmi.[1] Západná, južná a severná vonkajšia fasáda budovy je na vrchu zakončená vysokou slepou arkádou.[1][6][7][3]

Budova je trojloďová.[8][1][6][7][3][5] Stredná loď chrámu je dvakrát širšia než bočné lode.[8][3] Jednotlivé lode sú od seba oddelené celkovo štyrmi pilastrami,[8][3] ako aj štyrmi mohutnými murovanými stĺpmi[8][1][3][6][7], ktoré zároveň podopierajú kupolu chrámu.[1][6][7] Samotná kupola je položená na vysokom cylindrickom tambure.[1][3][5][4] Kupola má pologuľovité zakončenie.[3][5][4] Priemer kupole je 3,5 metra.[4] Stĺpy stoja v priestore naosu samostatne a nie sú vzájomne prepojené.[2] Východná strana chrámu je zakončená tromi[1][3][5] polkruhovými[8][1][3] apsidami.[8][1][3][5] V strede centrálnej apsidy sa v interiéri chrámu nachádza vyvýšený stupeň.[8][3] Oltárny priestor je v interiéri rozdelený na tri časti jednotlivými apsidami. V chráme sa nenachádza predapsidové priestranstvo.[2] Na západnej strane chrámu sa nachádzajú tri,[2][4] klenbou zakončené[1] portály,[1][2] ktorými sa vchádza do jednotlivých lodí.[1][4] Ďalší vchod chrámu sa nachádza v severnej fasáde budovy[1][2][4] a budova tak celkovo disponuje štyrmi vchodmi.[2][4] Pôvodne sa nachádzal vchod aj na južnej fasáde a chrám tak disponoval celkovo až piatimi vchodmi.[4]

Interiér chrámu je len veľmi slabo osvetlený prirodzeným svetlom, keďže okná budovy sú síce pomerne dlhé, ale veľmi úzke a nie je ich veľký počet. Ich rozmiestnenie je nasledovné: štyri na kupole, tri na centrálnej apside, po jednom na bočných apsidách a tri na západnej fasáde. Tieto okná tak prepúšťajú do budovy len veľmi málo prirodzeného svetla. Interiér chrámu tak býval neustále osvetľovaný pomocou sviečok a lustrov.[4] Interiér budovy je omietnutý a vyzdobený freskami.[8][6][7][3] Medzi najvýznamnejšie patria napríklad ktitorský (donátorský) portrét zo 14. storočia[5][3][8] na južnej stene,[3][8] za juhozápadným stĺpom,[8] scéna s vyobrazením svätej Maríny zo 17. storočia[8][3][5] na severnej strane juhozápadného stĺpu,[8][6][7] grécky nápis „Svätý Ján, spas ma!“ na potere, ktorý zakrýva dieru na severovýchodnom stĺpe,[8] alebo zvyšky fresiek, ktoré sa dochovali na stenách kupole.[8][3] Najstaršie fresky v chráme sú fragmenty, ktoré sa zachovali na južnej stene a pochádzajú z 12. storočia.[5]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[9]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.69 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kultúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 41 z roku 1964 – ako dôvod ochrany bola pridaná aj architektonicko-staviteľská hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Ivan Krăstitel“ (bulh. Църква „Свети Иван Кръстител”, doslova Chrám svätého Jána Krstiteľa).[9]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Chrám svätého Jána Krstiteľa je jedným z nesebarských chrámov, ktoré sú zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO.[5]
  • Predpokladá sa, že tento chrám architektonicky slúžil ako vzor pre niektoré neskôr postavené nesebarské chrámy.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa NIKOLOVA, Bistra. Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie IX – XIV v. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. MARIN DRINOV". 2002. 208 s. ISBN 9544307621. S. 147. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u DONČEVA, Stela. Krăstokupolnite cărkvi v Părvoto bălgarsko carstvo – Architekturen oblik. Veliko Tărnovo : Izdatelstvo "Faber". 2008. 372 s. ISBN 9789547758438. S. 221 – 222. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae POPOV, Biser. Bălgarskoto černomorie. Varna : Izdatelska kăšta STENO. 2014. 276 s. ISBN 9789544497163. S. 147 – 148. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s MAVRODINOV, Nikola prof.. Starobălgarskoto izkustvo – Izkustvoto na Părvoto bălgarsko carstvo. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 412 s. ISBN 9786191521869. S. 151 – 156. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q KOLEKTÍV AUTOROV. Svetovno nasledstvo na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Izdatelstvo na BAN "Prof. MARIN DRINOV". 2016. 252 s. ISBN 9789548104357. S. 74. (po bulharsky)
  6. a b c d e f g h i j k l m n o p q ancient-nessebar.com
  7. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s svetimesta.com
  8. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab KIJAŠKINA, Peťa. Nesebăr – Chiľadoletnijat grad. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 2007. 48 s. ISBN 9789545796319. S. 33. (po bulharsky)
  9. a b c mc.government.bg
  10. a b c d lightfromthepast.com
  11. opoznai.bg

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]