Chrám svätého Juraja (Panagiurište)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Juraja v Panagiurišti
pravoslávny katedrálny chrám
pohľad na chrám zo západu
Patrocínium: Juraj Víťazný
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Pazardžik
Okres Panagiurište
Mesto Panagiurište
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°30′25″S 24°10′56″V / 42,5068745°S 24,1821805°V / 42.5068745; 24.1821805
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 2
Architekti majster Nikola German, majster Gančo
Výstavba 1856 – 1860
 - dokončenie 1860
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) október 1860 (Ilarion (plovdivský metropolita))
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Saint George Church, Panagyurishte
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Juraja (bulh. Църква “Свети Георги”Cărkva "Sveti Georgi")[1][2] je pravoslávny chrám z druhej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Panagiurište v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][3][4][2] Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[1][3] Je katedrálnym chrámom mesta Panagiurište,[3][2] ako aj Panagiurského duchovného okruhu.[2]

Ďalšie názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je známy aj pod názvami Chrám svätého veľkomučeníka Juraja Víťazného (bulh. Църква “Свети великомъченик Георги Победоносец”Cărkva "Sveti velikomăčenik Georgi Pobedonosec"),[3] alebo Katedrálny chrám svätého Juraja Víťazného (bulh. Катедрален храм “Свети Георги Победоносец”Katedralen chram "Sveti Georgi Pobedonosec").[4]

Lokálny ľudový názov[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi obyvateľmi Panagiurišta je chrám známy pod lokálnym ľudovým názvom Horný chrám (bulh. Горната черковаGornata čerkova). Názov je odvodený od skutočnosti, že sa budova nachádza v tzv. hornej časti mesta Panagiurište.[3]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti Panagiurišta[3][2] na námestí „Rajna Kňagiňa“ (bulh. улица „Райна Княгиня“ploštad „Rajna Kňagiňa“, doslova námestie Rajny Kňagine), v blízkosti komplexu historického múzea,[2] v časti, ktorá sa nazýva hornou časťou mesta a leží na pravom brehu rieky Luda Jana.[3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Iniciátorom výstavby bol panagiurský občan, čorbadži (osmanská vojenská hodnosť v janičiarskom vojsku), Penčo Chadžidejanov, ktorý zároveň prispel najvyššou finančnou čiastkou na výstavbu chrámu[3][2] (a neskôr zomrel počas aprílového povstania).[2] Aj zvyšok potrebných financií pochádzal z prostriedkov, ktorými prispeli obyvatelia Panagiurišta.[3][2] Výstavba chrámu prebiehala v rokoch 1856[1][3] – 1860.[3] Chrám bol vysvätený v októbri 1860, pričom svätiteľom bol plovdivský metropolita Ilarion.[3] Chrám tak bol postavený v čase keď Panagiurište zažívalo veľký ekonomický a kultúrny rozmach.[2]

Chrám bol[2][3][4] poškodený zásahmi osmanského delostrelectva[2] a vypálený v roku 1876 počas udalostí aprílového povstania.[3][4][2] S reštauračnými prácami sa následne začalo po oslobodení Bulharska v roku 1878.[3] Chrám bol nakoniec obnovený v roku 1880.[4]

V roku 1882 boli k budove chrámu pristavané dve zvonice.[3] V roku 1908 bola v chrámovom dvore postavená budova archieparchijskej fary.[3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Budova je postavená z lámaného srednogorského granitu.[3][2] Je postavená v štýle architektúry bulharského národného obrodenia.[4] Autormi stavby boli majstri Nikola German a Gančo z dediny Smolsko.[2]

Budova je pomerne masívna a rozmerná. Hrúbka múrov dosahuje až 1,5 metra. Ide o trojloďovú pseudobaziliku s jednou apsidou na východnej strane. Na západnej strane sa nachádza predsieň ako aj vonkajší nartex s kolonádou.

detailný pohľad na vrchnú časť zvonice

Zvonice[upraviť | upraviť zdroj]

Pri západnej centrálnej fasáde chrámu sa nachádzajú dve zvonice.[3][2][4] Ležia v severozápadnom a juhozápadnom uhle budovy.[2] Boli postavené v roku 1882.[3][2] Jedna z chrámových zvoníc sa využíva ako mestská hodinová veža.[2] Zvony pre zvonice boli odliate v Rusku.[4]

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Lode chrámu sú od seba oddelené stĺporadím tvoreným masívnymi v hornej časti prepojenými stĺpmi. V západnej časti chrámu sa nad časťou naosu, ako aj nad predsieňou, nachádza balkón (empórium). Interiér chrámu je dobre presvetlený množstvom okien vo fasádach, pričom v severnej a južnej fasáde budovy sa nachádzajú veľké a v západnej a východnej fasáde menšie okná.[2]

Ikonostas[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný z dreva vyrezávaný ikonostas v chráme bol dielom majstrov rezbárov z debărskej drevorezbárskej školy. Bol však zničený v priebehu aprílového povstania. Nový ikonostas je taktiež vyrezávaný z dreva, vznikol v roku 1880 a jeho autormi sú rezbárski majstri zo Strugy.[2]

Výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé fresky v chráme boli namaľované umelcami z rodiny Dospevských, pričom Stanislav Dospevski bol autorom oltárnych ikon.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3291. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Възрожденска черква „Св. Георги“ - гр. Панагюрище - СВЕТИ МЕСТА [online]. svetimesta.com, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u KOLEKTÍV AUTOROV. Panagiurska enciklopedija. Sofia : Izdatelstvo "Bogianna". 2007. 416 s. ISBN 9789546760708. S. 368 – 369. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 187. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]