Déodat Gratet de Dolomieu

Dieudonné Sylvain Guy Tancrède de Dolomieu
Francúzsky mineralóg a geológ
Narodenie	23. jún 1750 Dolomieu, Francúzsko
Úmrtie	28. november 1801 (51 rokov) Chateuneuf, Francúzsko
Odkazy
Commons	Déodat Gratet de Dolomieu
Biografický portál

Déodat Gratet de Dolomieu, celým menom Dieudonné Sylvain Guy Tancrède de Dolomieu (* 23. jún 1750, Dolomieu – † 28. november 1801, Chateuneuf) bol francúzsky mineralóg a geológ. Študoval najmä geologické pomery Pyrenejí. Zaoberal sa vulkanológiou a genézou magmatických hornín a minerálov. Po ňom je nazvaná sedimentárna hornina a minerál s rovnakým názvom dolomit.

Život

Narodil sa v Dolomieu neďaleko La Tour-du-Pin, ako jedno z 11 detí Marquisa de Dolomieu a jeho ženy Marie-Françoise de Berénger. Od mladosti sa zaujímal o prírodu. V 12 rokoch vstúpil do armády, kde slúžil v Ráde maltézskych rytierov. Vo veku 18 rokov počas súboja usmrtil svojho kolegu, za čo bol odsúdený na doživotie, po 9 mesiacoch vo väzení bol po zákroku pápeža Klementa XIII. prepustený.

Vo väzení študoval fyziku a po prepustení podnikol viacero vedeckých ciest po Stredomorí. Zaujímal sa o mineralógiu, vulkanológiu a vznik pohorí. Napriek svojmu záujmu o sopky považoval za hlavnú horotvornú silu more a dávne katastrofické udalosti, čím sa zaradil medzi neptunistov a katastrofistov. Bol dobrým pozorovateľom prírodných javov, mnoho času strávil zbieraním a kategorizáciou vzoriek a údajov.

V roku 1780 Dolomieu pre nezhody s nadriadenými odišiel z armády a venoval sa iba vedeckej práci. Počas ciest do Tirolských Álp Dolomieu objavil vápenatú usadenú horninu, ktorá na rozdiel od vápenca reagovala so slabou kyselinou iba veľmi mierne. Tento objav zverejnil v roku 1791 v časopise Journal de Physique. V roku 1782 Nicolas-Théodore de Saussure horninu a minerál, ktorý ju tvoril pomenoval dolomit (franc. dolomie). Podľa prevládajúcej horniny bola pomenovaná aj časť Álp v Taliansku, ktorá sa dnes volá Dolomity.

Dolomieu bol jedným z prvých priaznivcov Francúzskej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1789. Avšak po poprave jeho priateľa Duca de la Rochefoucaulda, s revolúciou prestal sympatizovať. Bol sympatizantom Napoleona Bonaparte. V roku 1795 počas revolučných udalostí prišiel o celý svoj majetok a tak prijal miesto profesora prírodných vied na École Centrale v Paríži. Podieľal sa tiež na spracovaní mineralogickej časti francúzskej Metodickej Encyklopédie. O rok neskôr bol menovaný do funkcie banského inšpektora a profesora na parížskej vysokej škole baníckej.

V roku 1798 sa podieľal na Napoleonovom ťažením do Egypta, počas expedície však ochorel a v marci 1799 Severnú Afriku opustil. Počas návratu z Alexandrie však bola loď, na ktorej sa plavil, nútená v dôsledku zlého počasia vplávať do talianskeho prístavu Taranto. Následne bol na príkaz veľmajstra rádu maltézskych rytierov zatknutý v talianskom Neapole a prevezený na Sicíliu do Messiny, kde dva roky strávil vo väzení v zlých podmienkach. Dôvodom jeho zatknutia bola účasť na sprostredkovaní kapitulácie Malty Napoleonovi. Proti jeho uväzneniu protestovala i svetová vedecká verejnosť, jeho prepustenie však bolo dosiahnuté až po opätovnom získaní Talianska Napoleonom po bitke pri Marengu v roku 1801. Po prepustení sa venoval mineralógii v Parížskom múzeu prírodnej histórie. Zomrel v priebehu 6 mesiacov po prepustení v dôsledku zlého zdravotného stavu spôsobeného zlými podmienkami vo väzení. Jeho veľká kolekcia minerálov sa dnes nachádza v prírodovednom múzeu v Paríži.

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Déodat Gratet de Dolomieu na anglickej Wikipédii.