Diviacka pahorkatina
Diviacka pahorkatina | |
geomorfologický podcelok | |
Diviacka pahorkatina pri Dolnej Štubni
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Žilinský |
Okresy | Martin, Turčianske Teplice |
Nadradená jednotka |
Turčianska kotlina |
Susedné jednotky |
Valčianska pahorkatina Turčianske nivy Mošovská pahorkatina Bralná Fatra Flochovský chrbát Kunešovská hornatina Horeňovo Vyšehrad |
Mesto | Turčianske Teplice |
Súradnice | 48°53′S 18°50′V / 48,88°S 18,84°V |
Najnižší bod | severná časť v okolí Turca |
- výška | cca 440 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Diviacka pahorkatina je geomorfologický podcelok Turčianskej kotliny. Leží v jej južnej časti a zo západu, juhu i východu ju obklopujú pohoria. Jediným mestom na jej území sú Turčianske Teplice.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Pahorkatina zaberá prevažnú časť Horného Turca v širšom okolí Turčianskych Teplíc. Najmä v centrálnej časti len mierne zvlnenú krajinu odvodňuje rieka Turiec a jej prítoky. Severným smerom pokračuje Turčianska kotlina podcelkami Valčianska pahorkatina, Turčianske nivy a Mošovská pahorkatina. Veniec hôr začína na východe Veľká Fatra podcelkom Bralná Fatra, nasledujú na juhovýchode a juhu Kremnické vrchy s podcelkami Flochovský chrbát a Kunešovská hornatina a na západe vystupuje pohorie Žiar s podcelkami Horeňovo a Vyšehrad.[1]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Turcom vedie hlavná tepna, cesta I/65 z Martina do Kremnice, z ktorej odbočuje cesta do Banskej Bystrice. Západným okrajom pahorkatiny vedie cesta z Hornej Nitry. Nezastupiteľnú úlohu zohráva i železnica, ktorá týmto územím prechádza na trase Zvolen – Vrútky. Odbočkami možno cestovať do Zvolena cez Kremnicu i Prievidze cez Handlovú.
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Východný okraj územia patrí do ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra, vodný tok Turiec chráni rovnomenná národná prírodná rezervácia. Plošne menšie sú chránené areály Žarnovica, Diviacke kruhy, Jazernické jazierko a Ivančinské močiare, ako aj NPR Rakšianske rašelinisko.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-26]. Dostupné online.