Ján Pavol II.

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:32, 3. apríl 2005, ktorú vytvoril Bebe (diskusia | príspevky) (→‎Učenie: typo)
 Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou.
Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte.

Šablóna:Biografia Ján Pavol II. (vlastným menom Karol Józef Wojtyła Prehrať poľská výslovnosť) (* 18. máj 1920, Wadowice pri Krakove v Poľsku † 2. apríl 2005, Rím, Taliansko) bol 264. pápež (1978 - 2005), prvý netaliansky pápež od roku 1522 a najmladší od roku 1846. Jeho pontifikát bol tretím najdlhším v histórii.

Poľský teológ, intelektuál, básnik, dramatik, profesionálny filozof vyškolený vo fenomenologickej tradícii, ktorá sa snažila pokresťanštiť existencializmus; na druhej strane zbožný človek milujúci kultúru ľudového katolicizmu, kostoly, zázraky, púte, svätých, ruženec a Matku božiu.

Jeho viac ako 100 zahraničných ciest pritiahlo enormné davy ľudí (niektoré stretnutia boli vôbec najmasovejšie v histórii). Týmito cestami prešiel väčšiu vzdialenosť ako ostatní pápeži dohromady. Ľudia sa ne neho pozerali ako na most, zbližujúci rôzne národy a náboženstvá, na čo sa počas svojho pontifikátu najviac sústredil.

Pápež Ján Pavol II. blahorečil a kanonizoval viac ľudí ako hociktorý z jeho predchodcov. Do októbra 2004 to bolo 1 340 ľudí. Či to bolo viac ako všetci jeho predchodcovia dohromady, ako sa to niekedy prezentuje, je ťažké dokázať, pretoče zoznamy skorších kanonizácií su neúplné, chýbajú alebo sú nepresné.

14. marca 2004 dĺžkou svojho pontifikátu predstihol pontifikát pápeža Lea XIII. a jeho pôsobenie vo funkcii pápeža sa stalo tretím najdlhším v histórii (po Pius IX. a Sv. Petrovi). Dĺžka jeho služby ešte viac kontrastuje s dĺžkou pontifikátu jeho predchodcu Jána Pavla I., ktorý náhle umrel po 33 dňoch (na jeho pamiatku si pápež zvolil meno Ján Pavol II.).

Pápež Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji proti Parkinsonovej chorobe a ďalším chorobám v sobotu 2. apríla 2005 o 21:37 miestneho času (19:37 GMT). Jeho pohreb sa očakáva 7. apríla 2005. Svoje posledné slová adresoval mladým ľuďom, povedal: "Hľadal som Vás a teraz ste vy našli mňa. Ďakujem Vám". Zomrel prvú sobotu po Veľkej noci.

Životopis

Súbor:Karol Wojtyla at 12.jpg
Karol Wojtyła ako 12-ročný.

Karol Józef Wojtyła sa narodil vo Wadowiciach, u južnom Poľsku ako syn bývalého dôstojníka v Habsburskej armáde. Jeho mladosť bola poznačená intenzívnym kontaktom so židovskou komunitou v Krakówe, a skúsenosťou nacistickej okupácie, počas ktorej pracoval v kameňolome a chemickej továrni. V mladosti bol atlétom, hercom a dramatikom. Mal veľké nadanie na jazyky. Plynule hovoril deviatimi jazykmi: poľsky, slovensky, rusky, taliansky, francúzsky, španielsky, portugalsky, nemecky a anglicky, naviac poznal latinčinu.

Karol Wojtyła bol vysvätený na kňaza 1. novembra 1946. Učil etiku v Krakove a neskôr na Katolíckej univerzite v Lubline. V roku 1958 bol menovaný za pomocného krakovského biskupa a po štyroch rokoch prevzal vedenie diecézy s titulom kapitulný vikár.

30. decembra 1963 bol pápežom Pavlom VI. vymenovaný za Krakowského arcibiskupa. Ako biskup a arcibiskup sa Wojtyla zúčastnil na 2. vatikánskom koncile, kde prispel k vzniku dokumentov, ktoré sa stali dekrétom o náboženskej slobode (Dignitatis humanae) a pastorálnou konštitúciou o Cirkvi v súčasnom svete (Gaudium et spes), teda dvoma historicky najvýznamnejšími dokumentmi koncilu.

29. mája 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála. V auguste 1978, po pápežovej smrti, sa zúčastnil na konkláve, ktoré zvolilo Albina Lucianiho, benátskeho kardinála, za pápeža Jána Pavla I.. V 65 rokoch, bol Luciani podľa pápežských štandardov, mladý muž. Pokiaľ Wojtyła v 58 rokoch mohol očakávať, že sa pred dovŕšením 80-tich rokov (horná hranica pre voliteľov) zúčastní na ďalšom konkláve, netušil, že sa tak stane tak skoro a to 28. septembra 1978, po 33 dňoch úradu pápež Ján Pavol I. zomrel. V októbri 1978 sa Wojtyła vrátil do Vatikánu, aby sa zúčastnil na druhom konkláve v rozmedzí menej ako dvoch mesiacov.

Druhé konkláve v 1978

Podpora na druhom konkláve bola rozdelená medzi dvoch silných kandidátov: Giuseppe Cardinal Siri, janovský arcibiskup a Giovanni Cardinal Benelli, florentský arcibiskup a blízky priateľ pápeža Jána Pavla I. V prvých kolách bol Benelli len deväť hlasov od víťazstva. A tak Wojtyła zachránil voľby ako kompromisný kandidát s podporou Franz Cardinal König a ostatných, ktorí predtým podporovali Giuseppe Cardinal Siriho. Za pápeža ho kardináli zvolili 16. októbra 1978, ako 264. pápeža v dejinách cirkvi, ako prvého Netaliana po 455 rokoch od smrti Hadriána VI. z holandského Utrechtu, a zároveň prvého Slovana vôbec. Zvolil si meno svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý bol na pápežskom stolci iba 33 dní. Pontifikát Jána Pavla II. je tretím najdlhším v histórii.

Pokusy o atentát

Najkritickejším dňom v jeho živote bol 13. máj 1981, keď na Námestí sv. Petra v Ríme naňho Mehmet Ali Agca spáchal atentát . Dátum atentátu sa symbolicky zhodoval s výročím zjavenia Panny Márie vo Fatime, kam Svätý Otec po vyzdravení putoval z vďaky za záchranu života.

Učenie

Súbor:Pjp2.jpg
Pápež Ján Pavol II. s Matkou Terezou v roku 1986.

Najdôležitejšia úloha Jána Pavla II., ako pápeža, bola učiť ľudí o kresťanskej viere. Ján Pavol napísal množstvo dôležitých dokumentov, ktoré podľa mnohých pozorovateľov budú mať dlhotrvajúci dopad na cirkev a svet.

Veľkým úspechom Jána Pavla II. bolo vydanie Katechizmu katolíckej cirkvi, ktorý sa stal medzinárodným best-sellerom, kvôli jasnosti náuky, čo bol spolu s ďalšími písomnosťami dôležitý krok po zmätku v náuke, ktorý nastal počas krízy po druhom Vatikánskom koncile. Tá nastala v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia, keď stovky kňazov, mníšok a veriacich opustili katolícku cirkev. Jánovi Pavlovi sa podarilo zvrátiť tento stav v 90-tych rokoch.

Jeho prvé encyklikálne listy boli zamerané na trojjedinosť Boha; ten úplne prvý bol o Kristovi, Spasiteľovi. Počas celého svojho pontifikátu sa zameriaval na Boha.

Súbor:Pope John Paul II Coat of Arms.jpg
Erb Jána Pavla II.
Písmeno M označuje Máriu, matku Ježiša Krista

V jeho hlavnom pláne pre nové milénium, spomínanom v apoštolskom liste Na prahu nového milénia, "plán pre všetky časy", zdôraznil dôležitosť "nového začiatku od Krista". "Nie, my nebudeme zachránení slovom, ale Osobou." Teda jeho najvyššou prioritou pre cirkev je svätosť: "Všetci kresťanskí veriaci...sú povolaní k naplneniu kresťanského života." A "cvičenie vo svätosti znamená kresťanský život vyznačujúci sa predovšetkým umením motlitby". Jeho posledná encyklika je o Svätej Eucharistii, o ktorej hovorí, že "obsahuje celé cirkevné spirituálne bohatstvo: samotného Krista." Pre pokračovanie svojho hlavného plánu, zdôraznil potrebu "znovu zapáliť úžas" z Eucharistie a "rozjímať pred tvárou Kristovou"

Ďalšie dôležité dokumenty sú : Evanjelium života, Viera a rozum, Nádhera pravdy.

Ján Pavol II. bol tiež považovaný za brzdu progresívnych snáh druhého vatikánskeho koncilu a bol vlajkovou loďou pre konzervatívcov v katolíckej cirkvi. Pokračoval v neochvejnej opozícii voči antikoncepcii, potratom a tiež homosexualite.

Kontroverzným bodom pontifikátu Jána Pavla II. bol jeho list všetkým biskupom z 1. októbra 1986, kde opísal homosexualitu ako "náchylnosť k vrodenému morálnemu zlu" a "objektívnu chorobu". V jeho knihe Pamäť a identita tvrdil, že tlak na homosexuálne manželstvo by mohol byť časťou "novej ideológie zla... ktoré sa snaží pošľapať ľudské práva proti rodine a človeku."

Cesty

Vzťah k iným náboženstvám

Sociálne a politické postoje

Kritika

Zdravie

Význam vo funkcii pápeža

Súbor:Jp ii.jpg
Pápež Ján Pavol II.

Bol jedným z najaktívnejších účastníkov druhého vatikánskeho koncilu, ktorý vyjadroval optimizmus i ilúzie šestdesiatych rokov 20. storočia. Nálada však neprežila rok 1968, kritický tak pre cirkev, ako aj pre svetskú spoločnosť, kedy pápež Pavol VI. odmietol zrušiť cirkevný zákaz umelej antikoncepcie a znovu ju odsúdil encyklikou Humanae vitae.

Pre cirkev, ako aj pre svet mimo nej boli sedemdesiate roky obdobím rozčarovania, klesajúcej účasti na bohoslužbách, upadajúcej autority, trpkých vnútorných rozporov a slabnúcej viery, kedy tisíce kňazov opustilo svoje povolanie. Typickým príkladom sú jezuiti, najväčší a najvplyvnejší z reholných rádov cirkvi. Pri začiatku vatikánskeho koncilu ich bolo 36 000, dvojnásobok oproti dvadsiatym rokov. V druhej polovici šesťdesiatych rokov začal ich počet klesať, v sedemdesiatych rokoch sa stenčil na tretinu a počet študentov a novicov sa znížil zo 16 000 na púhych 3 000.

Ján Pavol bol propagátorom nového realistického prístupu, konzervatizmu a návratu k autorite, čo všetko charakterizovalo prechod sedemdesiatych rokov do osemdesiatych. Zaslúžil sa o obnovu tradičného katolicizmu. Zahraničné cesty sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho pontifikátu (L260;680).

Encykliky

Externé linky

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Pavol_II.&oldid=25199“