Ján Pavol I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Albino Luciani)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ján Pavol I.
Ioannes Paulus I
263. rímsky biskup
Albino Luciani v roku 1969
Albino Luciani v roku 1969
Erb Ján Pavol I.
Humilitas
Pokora
Funkcie a tituly
Pontifikát
26. august 1978 – 28. september 1978
Predchodca sv. Pavol VI. sv. Ján Pavol II. Nástupca
Patriarcha benátsky
15. december 1969 – 26. august 1978
Predchodca Giovanni Urbani Marco Cé Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Občianske menoAlbino Luciani
Narodenie17. október 1912
Canale d’Agordo, Taliansko
Úmrtie28. september 1978 (65 rokov)
Apoštolský palác, Vatikán
PochovanýBazilika svätého Petra
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka7. júl 1935 (22 rokov)
Biskup
Menovanie15. december 1958 (46 rokov)
sv. Ján XXIII.
Konsekrácia27. december 1958 (46 rokov)
Svätiteľsv. Ján XXIII.
261. rímsky biskup
SpolusvätiteliaGirolamo Bartolomeo Bortignon
biskup padovský
Gioacchino Muccin
biskup v Belluno-Feltre
Kardinál
Menovanie5. september 1973 (60 rokov)
Pavol VI.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSancti Marci
Pápež
Voľba26. august 1978 (65 rokov)
Intronizácia3. september 1978 (65 rokov)
Odkazy
Ján Pavol I. na fondazionepapaluciani.it
Ján Pavol I. na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Ján Pavol I.
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Ctihodný Ján Pavol I. (lat. Ioannes Paulus Primus), vl. menom Albino Luciani, (* 17. október 1912, Forno di Canale, Taliansko – † 28. september 1978, Vatikán) bol taliansky duchovný a 263. pápež katolíckej cirkvi (zvolený 26. augusta 1978). Zomrel 28. septembra toho istého roku. Jeho tridsaťtridňový pontifikát bol (spolu s pontifikátom pápeža Benedikta V.) desiatym najkratším v cirkevných dejinách. Keďže zomrel skôr ako sa mohol podstatne zapísať svojou pápežskou činnosťou, spomína sa naňho pre jeho priateľskosť a pokoru,[1] pre ktoré je porovnávaný s „Dobrým pápežom Jánom“ – všeobecne populárnym pápežom Jánom XXIII.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Forno de Canale (od r. 1964 Canale d’Agordo) v oblasti Belluno (severné Taliansko). Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny.

Kňazom sa stal 7. júla 1935. Študoval teológiu, doktorát získal na prestížnej Pápežskej Gregoriánskej Univerzite v Ríme. Neskôr bol prorektorom seminára diecézy Belluno (19371947). Učil tu predmety dogmatika, morálna teológia a kánonické právo. V roku 1948 bol vybraný ako pobočník generálneho vikára diecézy, o desať rokov neskôr sa stal generálnym vikárom sám (1958). Ešte ten istý rok však úrad opustil, pretože ho Ján XXIII. vymenoval za biskupa v diecéze Vittorio Veneto.

Zúčastnil sa na druhom vatikánskom koncile (1962 – 1965). 15. decembra 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za patriarchu Benátok. Ten istý pápež ho 5. septembra 1973 povýšil medzi kardinálov.

Za pápeža bol zvolený 26. augusta 1978 pri treťom sčítaní hlasov hneď v prvý deň konkláve. Zvolil si meno Ján Pavol I. (ako prvý pontifik v dejinách mal dvojité meno), pretože chcel nadviazať na dielo svojich predchodcov, pápežov Jána XXIII. a Pavla VI., a spojiť tak ich pokrokové a tradicionalistické vlastnosti. Už 27. augusta 1978 oficiálne oznámil kardinálom svoj zámer pokračovať v druhom vatikánskom koncile. Zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej fascinoval tisíce prítomných novinárov. Svoj odpor k pompe a vonkajšej paráde prejavil hneď po zvolení, keď odmietol tradičnú pápežskú korunováciu a pri svojej inaugurácii 3. septembra 1978 na námestí sv. Petra prevzal iba pálium ako znak svojho pastoračného úradu.

Pontifikát[upraviť | upraviť zdroj]

Povahovo bol veľmi podobný Jánovi XXIII. – aj on mal priateľské vystupovanie a zmysel pre osobitý humor.

Napriek veľmi krátkemu trvaniu svojho pontifikátu Ján Pavol I. stihol urobiť niekoľko zmien. Zrušil používanie majestátneho plurálu v pápežských príhovoroch a dokumentoch. Predstavoval konzervatívca v otázkach morálky, ale reformátora a pokrokára v oblasti cirkevných štruktúr a poňatia poslušnosti v cirkvi.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho pontifikát ukončila náhla smrť v noci z 28. na 29. septembra 1978. Ako jej príčina bolo stanovené srdcové zlyhanie. Telo bolo urýchlene zabalzamované, čo znemožnilo pitvu a bolo v rozpore s talianskymi zákonmi; Vatikán to zdôvodnil tak, že jeho zákony pitvu pápeža zakazujú. Oficiálna príčina smrti je stanovená ako infarkt myokardu. Rozbory lieku, ktorý sa našiel vedľa mŕtvoly, ani iných možných dôkazov sa však nikdy nerobili. Po tom, ako sa verejnosť dozvedá o príčine smrti, neter pápeža vyhlási, že nikdy nemal problémy so srdcom a brat Edoardo potvrdzuje, že zdravotný stav pápeža po lekárskej prehliadke pred tromi týždňami bol v poriadku.

Čoskoro po jeho smrti sa objavili fámy, že nebola prirodzená – väčšinou sa naznačuje, že bol otrávený; zosilneli potom, ako bol za jeho nástupcu vybraný trochu konzervatívnejší Karol Wojtyła. Pre tieto teórie však neboli zistené žiadne priame dôkazy, čo je spôsobené najmä tým, že telo pápeža nebolo podrobené pitve.

Proces blahorečenia[upraviť | upraviť zdroj]

23. novembra 2003 bol v katedrále v Bellune oficiálne otvorený proces blahorečenia Jána Pavla I. Slávnosti predsedal kardinál José Saraiva Martins.[2]

Pápež František 8. novembra 2017 autorizoval dekrét o hrdinských čnostiach Jána Pavla I., čím získal označenie „ctihodný“.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Svätý Otec František uznal heroické cnosti pápeža Jána Pavla I. [online]. TK KBS, 2017-11-09, [cit. 2017-11-10]. Dostupné online.
  2. Solenne apertura della causa di canonizzazione di Giovanni Paolo I [online]. vatican.va, [cit. 2017-11-10]. Dostupné online. (tal.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Predchodca:
Pavol VI.
Pápežský znak Pápež
Ján Pavol I.
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca:
Ján Pavol II.