Dráč Thunbergov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dráč Thunbergov
(ms) Berberis thunbergii 1.jpg
Dráč Thunbergov; zrelé plody (október)
Vedecká klasifikácia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dráč Thunbergov[1] (lat. Berberis thunbergii)[2] je opadavý ker z rodu dráč (Berberis), z čeľade dráčovité (Berberidaceae). Prvý Európan, ktorý sa o existencii tohto kra zmienil už roku 1784, bol švédsky lekár Thunberg; videl ho v Japonsku. Do Európy sa však dostal až v roku 1864. Veľmi často sa pestuje v záhradách a parkoch.[1][3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dráč Thunbergov je kompaktný ker s uzavretou korunou, vysoký 1 až 2,5 m. Mladé konáriky sú tuhé, lysé, hlboko ryhované a s červenohnedou kôrou.[1][3] Zväzočky listov vyrastajú na striedavo postavených brachyblastoch. Listy sú na okraji riedko ostito zúbkaté (vybiehajú do ostňov), sviežo zelené, často s červeným nádychom.[1] Sú obrátene vajcovité, dlhé 15 až 85 mm, na vrchole niekedy zaoblené a celistvookrajové. Tŕne, ktoré vyrastajú v pazuchách listov, sú jednotlivé (vzácne trojité), dlhé do 15 mm.[3]

Kvety rastú na štíhlych stopkách v zväzočkoch po dva až štyri. Sú obojpohlavné, pravidelné, trojpočetné so šiestimi kališnými lístkami a šiestimi korunnými lupienkami. Korunné lupienky majú na vrchnej strane pri báze vždy dva medníky.[1] Kališné lístky sú malé, matne červené, korunné lístky sú dvakrát dlhšie, bledožlté s červenými plôškami. Plodmi sú jasno červené, oválne bobule, dlhé do 10 mm.[3]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzeným areálom výskytu dráča Thunbergovho je stredné a južné Japonsko.[2] Vo voľnej prírode bol nájdený aj v Číne.[3] Rastie hlavne v biómoch s miernymi klimatickými podmienkami.[2] Dráč Thunbergov je po jeho úniku do voľnej prírody rozsiahle naturalizovaný v celej Severnej Amerike. Rastlina je naturalizovaná aj v Európe a ďalej sa šíri v juhozápadnom Nemecku, Škandinávii a ďalších európskych krajinách.[4]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dráč Thunbergov možno nájsť v rôznych biotopoch. Môže rásť v čiastočnom alebo úplnom tieni, ale znesie aj plné slnko. Znáša suchú ale aj vlhkú pôdu (nie však premočenú), neznáša presolené pôdy. Často sa vyskytuje v lesoch, väčšinou v miernych listnatých oblastiach, ale aj v mokradiach. Usadzuje sa na trávnatých porastoch, okrajoch polí, ciest a na opustenej pôde. Veľké suchá alebo extrémne zimy nemajú veľký vplyv na celkovú produkciu semien.[4]

Dráč Thunbergov predstavuje určitú hrozbu pre chránené oblasti, vzhľadom k jeho schopnosti tolerovať úplný tieň, na jeho vysokú klíčivosť a na rozširovanie semien vtákmi. Môže tak v uzavretom lesnom poraste v krátkom čase vytvoriť husté, trvalé a rozsiahle populácie.[4]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Dráč Thunbergov, po jeho introdukcii v Európe a iných častiach sveta, sa čoskoro stal populárnym v záhradách vďaka svojmu vzhľadu, krásnym červeným plodom, ale predovšetkým pre svoje žiarivo červené jesenné listy.[3] Existuje mnoho medzidruhových hybridov medzi dráčom thunbergovým a dráčom obyčajným alebo dráčom Juliiným.[4] Obsah červenofialových farbív v listoch sa najnápadnejšie prejavil pri najčastejšie pestovanom kultivare „Atropurpurea“. Farba listov potom výrazne kontrastuje so žltou farbou kvetov.[1]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Dráč Thunbergov býva hostiteľom parazitujúcich vošiek druhu Liosomaphis berberidis, ktoré sa živia jeho šťavami. Napadnuté jedince následne chradnú, čo znižuje ich estetickú hodnotu. V Holandsku bolo pozorovaných niekoľko dosť závažných zamorení druhom Arge berberidis, z radu blanokrídlovcov. Jeho larvy po defoliácii dráča následne migrovali na blízke kry mahónie cezmínolistej, kde dokončili svoj vývoj. Zaujímavý je aj nález hrdze obilnej Puccinia graminis na dráčovi v jeho pôvodnom areáli v Japonsku. Za medzihostiteľa tohto hubového patogénu býva najčastejšie považovaný dráč obyčajný.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
  2. a b c Berberis thunbergii DC. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b c d e f Berberis thunbergii DC. [online]. The International Dendrology Society, Hachette, UK, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d e Berberis thunbergii (Japanese barberry) [online]. CAB International; Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2019-11-21, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]