Dramatické divadlo (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°08′42.7″S 24°44′56.08″V / 42,145194°S 24,7489111°V / 42.145194; 24.7489111
Dramatické divadlo N. O. Masalitinova
(Драматичен театър „Н. О. Масалитинов“)
divadlo
Plovdiv-2021-01-DramaTheatre03.jpg
celkový pohľad na budovu divadla
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Súradnice 42°08′42.7″S 24°44′56.08″V / 42,145194°S 24,7489111°V / 42.145194; 24.7489111
Autor Kamen Petkov
Vznik 1906
Rekonštrukcia 1950 – 1951
Pre verejnosť verejnosti prístupný
divadlo
Stav po rekonštrukcii
Bulgaria location map.svg
RedHut.svg
Wikimedia Commons: Drama theatre, Plovdiv
Webová stránka: https://dtp.bg/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dramatické divadlo N. O. Masalitinova (bulh. Драматичен театър „Н. О. Масалитинов“Dramatičen teatăr „N. O. Masalitinov“) je divadlo sídliace[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10] v budove zo začiatku 20. storočia,[2][3][11] ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][11]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Budova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[11] na ulici „Kňaz Aleksandăr I“ (bulh. улица „Княз Александър I“) č. 38.[9]

Dejiny a súčasnosť Dramatického divadla N. O. Masalitinova[upraviť | upraviť zdroj]

Dramatické divadlo v Plovdive bolo založené v decembri 1881 a stalo sa tak prvým profesionálnym divadlom na území Bulharska.[1][3] 8. decembra 1881 sa v Plovdive uskutočnilo divadelné predstavenie Spoločenstva robotníkov Danovovej tlačiarne (bulh. Дружеството на работниците от Дановата печатницаDružestvoto na rabotnicite ot Danovata pečatnica), ktoré viedol režisér Stefan Petkov Popov.[5] O dva dni neskôr na zasadnutí Oblastného výboru Východnej Rumélie 10. decembra 1881, tento výbor uvoľnil 75 000 grošov na vytvorenie putovnej divadelnej skupiny.[1][5][8]

Divadlo vo svojich počiatkoch nesídlilo na dnešnom mieste, ale malo svoje sídlo, kde mohla divadelná skupina pôsobiť a táto budova sa tak stala prvou bulharskou divadelnou budovou. Divadelná skupina pôsobila v budove tzv. Medzinárodneho divadla „Luxemburg“ (bulh. Международний театър „Люксембург“Meždunarodnij teatăr „Ľuksemburg“), ktorá stála v centrálnej časti mesta v blízkosti dnešnej mešity Džumaja.[1] Táto budova bola postavená v rokoch 1880 – 1881 vo dvore rovnomenného hotela (vznikla prestavbou už stojacej osmanskej budovy, ktorá bola pôvodne sídlom miestneho beja) a postavili ju samotní majitelia, aby zvýšili konkurencieschopnosť voči blízkym dvom hotelom. Budova disponovala sálou s kapacitou približne 300 miest a vôbec prvé divadelné vystúpenie v nej prebehlo 24. marca 1881, pričom vystupujúcou skupinou bola grécka putovná divadelná skupina. Divadelná skupina v tejto budove sídlila až do roku 1913, kedy budova vyhorela.[12][10]

Nová oficiálne založená divadelná skupina začala pod názvom Rumeľská divadeľná skupina (bulh. Румелийска театрална трупаRumelijska teatralna trupa) pravidelne skúšať v priebehu roku 1883, pričom premiérové verejné vystúpenie sa konalo 11. júna toho istého roku. Činnosť divadelnej skupiny bola načas prerušená v dôsledku udalostí zjednotenia Bulharska v roku 1885, ale neskôr bola obnovená tentoraz pod názvom Plovdivská mestská obecná skupina (bulh. Пловдивска градска общинска трупаPlovdivska gradska obštinska trupa). Najväčšie úspechy táto skupina slávila v rokoch 1903 – 1906 pod vedením vtedajšej najlepšej bulharskej herečky Rozy Popovovej. Ďalšia profesionalizácia divadla nastala po roku 1922 kedy sa divadlo premenovalo na Plovdivské mestské divadlo (bulh. Пловдивски градски театърPlovdivski gradski teatăr) a jeho umeleckým riaditeľom sa stal Piotr Jarcev.[1] Medzi rokmi 1932 – 1944 sa v divadle kládol veľký dôraz na sociálny charakter divadelných predstavení a často prebiehali bezplatné vystúpenia pre robotníkov. 50. – 70. roky 20. storočia sú pokladané za zlatú éru vtedy už Dramatického divadla v Plovdive. V roku 1981 bolo divadlo vyznamenané Radom „Ľudová republika Bulharsko“ – I. stupeň (bulh. Орден „Народна република България“ – I степенOrden „Narodna republika Bălgarija“ – I stepen).[4]

V súčasnosti je divadlo štátnym repertoárnym divadlom a patrí k popredným národným kultúrnym inštitúciám.[5] V roku 2010 bolo k divadlu pripojené pôvodné Rodopské dramatické divadlo (bulh. Родопски драматичен театърRodopski dramatičen teatăr) a divadlo tak v súčasnosti disponuje aj dvomi scénami v meste Smoľan.[8] V rokoch 2012 a 2016 bolo divadlo ocenené bulharským Ministerstvom kultúry za veľké úspechy v oblasti manažmentu a marketingu.[5] Divadlo je hostiteľom jesenného divadelného festivalu Esennija meždunaroden teatralen festival „Scena na krăstopăt“ (bulh. Есенния международен театрален фестивал „Сцена на кръстопът“, doslova Jesenný medzinárodný divadelný festival „Scéna na križovatke“).[5][8] Divadelný súbor vystupoval a vystupuje okrem Plovdivu aj na iných miestach v Bulharsku a v zahraničí. V rámci zahraničného pôsobenia divadelný súbor vystúpil v mnohých krajinách predovšetkým Európy medzi ktoré sa radia napríklad: Rusko, Srbsko, Slovinsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Turecko, Rumunsko, Nemecko, Rakúsko a Grécko.[8]

Dejiny a charakteristika budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Budova bola postavená podľa projektu[2][3][11] a pod vedením[11] plovdivského architekta Kamena Petkova.[2][3][11] Postavená bola v priebehu rokov 1905 – 1906[11] na prázdnom priestranstve v poliach na úpätí pahorku Sachat tepe za vtedajším grandhotelom „Metropol“. Sponzorom stavby bol plovdivský obchodník s obilím Georgi Dišliev, ktorý vlastnil aj samotný hotel Metropol. V septembri 1906 grandhotel metropol zmenil meno na Grandhotel „Šesti avgust“ (bulh. Гранд-хотел „Шести август“, doslova Grandhotel „Šiesty august“) a rovnaké meno prijala aj nová divadelná budova. Prvé vystúpenie v divadle prebehlo 26. decembra 1906. Okrem divadelných vystúpení sa v divadle konali aj koncerty. Budova divadla mala v tom čase kapacitu 350 miest. Divadlo „Šesti avgust“ sa svojím vznikom stalo konkurenciou divadelnej skupiny pôsobiacej v divadle „Luxemburg“, teda predchodcom divadla, ktoré dnes v budove sídli. V roku 1919 bola budova vtedajším vlastníkom prerobená na kino. V roku 1927, potom čo bola požiarom poškodená budova vojenského klubu, v ktorej v tom čase pôsobil predchodca dnešného dramatického divadla (dramatická skupina začala v budove vojenského klubu pôsobiť potom, čo v roku 1913 zhorela budova divadla „Luxemburg“, kde skupina dovtedy sídlila) sa budova opäť zmenila na divadlo. Divadelná dramatická skupina tak po presťahovaní začala sídliť na mieste dnešného pôsobiska.[11] V roku 1940 padlo rozhodnutie o výstavbe novej budovy a dokonca bola vybraná aj lokalita pre výstavbu v severnej časti parku Car Simeonova gradina. Projekt bol však v dôsledku udalostí druhej svetovej vojny prerušený a nakoniec nebol vôbec realizovaný. Následovne sa o výstavbe novej budovy a novej lokalite rokovalo v rokoch 1946 – 1947. Ani tento projekt však nebol úspešný. V roku 1948 požiadal vtedajší riaditeľ divadla Bojan Petrov plovdivskú radnicu o prostriedky na rekonštrukciu stávajúcej budovy. Prestavaná tak bola nakoniec pôvodná budova divadla. Prestavba prebiehala v rokoch 1950 – 1951 podľa projektu architekta Žeľazka Stojkova. Rekonštrukcia bola rozsiahla a okrem väčšej časti predného priečelia neostalo z pôvodnej stavby prakticky takmer nič. Nedošlo síce k búraniu, pôvodná budova však bola takmer kompletne vstavaná do novej. Rekonštruovaná budova bola oficiálne otvorená 6. januára 1952. V rokoch 19831988 prebehla reštaurácia budovy opäť podľa projektu a pod vedením architekta Žeľazka Stojkova, ktorý viedol projekt prestavby v 50. rokoch. V rámci tejto reštaurácie bola nahrubo postavená aj komorná sála. Tá bola nakoniec dokončená a otvorená verejnosti až v priebehu roku 2011.[2] V oku 2013 bola budova a to predovšetkým veľká sála divadla poškodená v dôsledku požiaru.[2][9] Divadlo tak následne bolo počas priebehu následnej rekonštrukcie dočasne zatvorené.[9]

Sály[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo dnes disponuje dvomi sálami. Sú to:

  • Veľká sála s kapacitou 468 miest
  • Komorná sála s kapacitou 117 miest[5]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Veľké zásluhy na vytvorení profesionálneho divadla v Bulharsku majú bulharskí spisovatelia Ivan Vazov a Konstantin Veličkov.[1]
  • Vôbec prvé divadelné predstavenie v Plovdive sa konalo v roku 1866. Predviedli ho predovšetkým žiaci vtedajšej Diecéznej triednej školy svätých Cirila a Metoda (bulh. Епархийско класно училище „Св. св. Кирил и Методий“Eparchijsko klasno učilište „Sv. sv. Kiril i Metodij“) (okrem nich sa zúčastnila aj ďalšia mládež) pod vedením Dimităra Matevskeho, učiteľa zo školy svätej Trojice (bulh. училище „Св.Троица“učilište „Sv. Troica“).[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 395 – 396. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 160 – 162. (po bulharsky)
  3. a b c d e f MELNIŠKA-EKIMOVA, Mariana; GEROV, Aleksandăr N. Kăštite govoriat. Sofia : Nov bălgarski univerzitet. 2019. 348 s. ISBN 9786192330507. S. 213. (po bulharsky)
  4. a b BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 189 – 190. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g dtp.bg
  6. plovdivguide.com
  7. novini247.com
  8. a b c d e visitplovdiv.com
  9. a b c d buildingoftheyear.bg
  10. a b theatersinbulgaria.alle.bg
  11. a b c d e f g h RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 394. (po bulharsky)
  12. RAJČEVSKI, Georgi, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 393 – 394. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]