Edita Brestenská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Edita Brestenská
slovenská paleontologička a vedecká pracovníčka
slovenská paleontologička a vedecká pracovníčka
Narodenie18. november 1920
Vráble, Česko-Slovensko
Úmrtie2. máj 2014 (93 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiapaleontologička

RNDr. Edita Brestenská (* 18. november 1920, Vráble – † 2. máj 2014, Bratislava) bola slovenská paleontologička a vedecká pracovníčka.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa 18. novembra 1920 vo Vrábloch. Stredoškolské štúdium absolvovala v Banskej Bystrici a vysokoškolské štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1952 bola promovaná za doktorku prírodných vied (RNDr.).

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V Geologickom ústave Dionýza Štúra pracovala od roku 1948 do 1984. Od začiatku bola poverená výskumom neogénu Západných Karpát ako potenciálneho prostredia pre uhoľné ložiská. Hlavnú pozornosť venovala riešeniu stratigrafie a stavby neogénnych oblastí, najmä východnej časti Podunajskej nížiny, jej severným výbežkom a niektorým vnútorným kotlinám.

Pri zostavovaní generálnych máp ČSSR l: 200 000 bola spoluredaktorkou neogénu na liste Nitra a podieľala sa na zostavovaní geologických máp neogénu na listoch Bratislava, Nové Zámky a Žilina, bola redaktorkou štvorlistu Vráble a Levice (mapy l : 25 000), pričom sa podieľala na riešení mikrobiostratigrafických problémov na viacerých listoch východnej časti Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, Viedenskej panvy a jej čelnej predhlbne. V rámci zostavovania geologických máp riešila stratigrafiu uhľonosných oblastí pri okrajoch juhozápadnej časti pohoria Tríbeča (Beladice - Jelenec, Horné Štitáre, Podhorany) a okolia Pukanca, kde bola aj spoluautorkou výpočtu zásob kategórie C2.

RNDr. Edita Brestenská bola priekopníčkou v štúdiu mikrofauny oligocénu a neogénu na základe foraminifer a ostrakód. Vďaka spojeniu terénneho a laboratórneho výskumu mala veľké zásluhy na stanovení stratigrafie neogénu u nás, ako aj na súčasnom ponímaní chronostratigrafických jednotiek paratetýdnej oblasti.

O jej vysokej odbornosti svedčí aj aktívna účasť na medzinárodných korelačných programoch, v rámci medzinárodných tímov (Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Juhoslávia, Rakúsko), na riešení niektorých špecifických chronostratigrafických problémov, ako napr. porovnávacie štúdie mikrofauny oligocénu a neogénu Slovenska a Maďarska a stanovenie hranice oligocén/miocén podľa ostrakódov z profilov v Taliansku.

Okrem výskumnej činnosti redigovala RNDr. Edita Brestenská ústavne časopisy - ako technická alebo vedecká redaktorka, bola aj členkou redakčnej rady časopisov vydávaných Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra a členkou rôznych komisií, vedeckej rady ústavu a vedúcou paleontologického oddelenia.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Za svoju prácu bola v roku 1960 vyznamenaná ako „Najlepší pracovník geologickej služby“ a v roku 1968 štátnym vyznamenaním „Rad červenej hviezdy“. Pri príležitosti 60. a 70. výročia založenia ŠGÚDŠ obdržala „Medailu za rozvoj geológie a ústavu“. Za celoživotné dielo a prínos do poznania geológie Slovenska ju Slovenská geologická spoločnosť v r. 2010 poctila „Slávikovou medailou.

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky jej biostratigrafických výskumov v mnohých ohľadoch presahujú regionálny rámec, o čom najlepšie svedčí skutočnosť, že sa podieľala na monografickom spracovaní šesťzväzkového diela o neostratotypoch neogénu centrálnej paratetýdy („Chronostratigraphie und Neostratotypen etc.“). Podieľala sa na príprave viacerých geologických máp ČSSR v mierke 1 : 200 000 (listy Wien-Bratislava, Nitra, Nové Zámky a Žilina).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zlinská, A. 2005 : Zdravica k životnému jubileu RNDr. Edity Brestenskej, Geologické práce, Správy, 111, s. 20
  • Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, s. 57 - 58
  • Fusán, O. a Samuel, O., 1980: Životné jubileum RNDr. Edity Brestenskej. Geologické práce. Správy 74, s. 11 - 13