Eduard Goldstücker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eduard Goldstücker
Eduard Goldstücker
Narodenie 30. máj 1913
Podbiel, Slovensko
Úmrtie 23. október 2000 (87 rokov)
Praha, Česko
Známy vďaka 1. veľvyslanec Česko-Slovenska v Izraeli
Profesia literárny historik, diplomat
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Eduard Goldstücker

Eduard Goldstücker (* 30. máj 1913, Podbiel, Slovensko – † 23. október 2000, Praha, Česko) bol slovenský literárny historik židovského pôvodu, diplomat, znalec diela Franza Kafku, predstaviteľ obrodného procesu v roku 1968.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po detstve strávenom v Podbieli, Trstenej a Košiciach, študoval germanistiku v Prahe na Karolovej univerzite. V roku 1939 ako mladý židovský komunista emigroval do Spojeného kráľovstva, pracoval v exilovej Benešovej vláde. V roku 1950 bol prvým česko-slovenským veľvyslancom v Izraeli.

V roku 1951 bol vo vykonštruovanom procese proti protištátnemu sprisahaneckemu centru na čele s Rudolfom Slánským svedecky vypočúvaný. V procese so skupinou pracovníkou ministerstva zahraničných vecí E. Godstücker a spol., ktorý sa odohral v dňoch 25. - 26. 5. 1953, bol odsúdený na doživotie. Časť väzby strávil v uránových baniach v Jáchymove. Rehabilitovaný bol v roku 1955. V júni 1963 zorganizoval medzinárodnú kafkovskú konferenciu v Libliciach.

Počas Pražskej jari sa angažoval ako predseda Česko-slovenského zväzu spisovateľov a poslanec parlamentu, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy emigroval spolu so ženou Martou do Spojeného kráľovstva. Po Nežnej revolúcii sa vrátili do Prahy.

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • O Franzi Kafkovi z pražské perspektivy In: Pavel REIMAN Liblická konference 1963 (Praha 1963)
  • Vzpomínky 1913–1945 (G plus G Praha 2003)
  • Vzpomínky 1945-1968 (G plus G Praha 2005)